Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nič nie je ako sa zdá - 2. kapitola

Som tu s novou kapitolou. Charlotte ľutuje, čo urobila, porozpráva sa s Carlisleom a nakoniec urobí nerozvážne rozhodnutie. Prosím o komenty, veľmi ma potešia. :) Príjemné čítanie!

02.08.2012 (18:45) • Loliana • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 912×

2. kapitola

 

Charlotte: 

 

Sadla som si do kresla a ukázala Alice, nech si sadne oproti. Počkala som, potom som sa nadýchla a povedala jediné slovo.

„Bella.“ Alice prikývla a pochopila, čo chcem a začala rozprávať.

 

„Keď si odišla, Edward bol nešťastný. Ale nie až tak, akoby som čakala, aj keď všimla som si, že váš vzťah sa väčšinou vzťahoval na posteľ,“ urobila pauzu a pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím. Pokrčila som plecami; čo už, má pravdu. Uškrnula sa a pokračovala: „Pred dvomi rokmi sme sa sem presťahovali. A pred polrokom sem prišla Isabella Swanová - Bella. Edwarda lákala jej krv, ale postupne to prekonal a zaľúbil sa do nej. Čisto, úprimne. Myslím.“

„Ďakujem Alice. Ja...musím si to nechať uležať v hlave. A ešte jedno: hnevajú sa na mňa, kvôli tomu s Edwardom a Bellou?“ Alice sa trochu zamračila. 

„No, nebolo nám to pochuti. Ale všetci sme boli nadšení, že si prišla, že sme ti to aj zabudli vyčítať, ale neboj, to ešte príde!“ Žmurkla na mňa a odtancovala z izby. 

Ľahla som si na pohodlnú posteľ a zavrela oči. Dostalo sa mi odpovedí skoro na všetky otázky, ktorými som si lámala hlavu pred príchodom sem. Takže Edwardovi nebolo až tak ľúto, že som odišla... Alice mala však pravdu. Ten náš 'vzťah' nebola nijaká veľká láska na celý život. Nikdy som si to nemala myslieť a uvedomila som si to až teraz. To mi do mysle hádže ďalšiu otázku - nájdem niekedy takú lásku? Akú našiel Edward v Belle? Ako to povedala Alice - čistú a úprimnú? Mám pred sebou večnosť, niečo také sa mi predsa musí podariť! Ale Edward... Stále k nemu čosi cítim... 

Otvorila som oči, niekto klopal na dvere izby. Neobťažovala som sa sadaním si. 

„Ďalej!“ lenivo som zvolala. Ani som sa nemusela pozrieť kto prišiel - spoznala som to podľa vône. Ach jaj. Carlisle mi prišiel dohovoriť. Sadol si na kraj postele, tak som sa posadila, aby som na neho videla. 

„Áno, oci?“ Milo sa usmial, keď som ho tak oslovila; úsmev som mu rovnako opätovala. 

„Musíme sa porozprávať, Lotty. Najskôr o minulosti,“ začal a ja som len zamyslene prikyvovala. Určite chce vedieť, prečo som odišla. „Prečo si odišla?“ 

„Existuje na to jediné vysvetlenie: Volturiovci. Zistili aké mám schopnosti. Preto som ušla, nechcela som vás ohroziť...dúfam, že ma chápeš.“ Ako som rozprávala, Carlisle sa čoraz viac mračil.

„Vlastne ma to ani neprekvapuje. Aro bol vždycky tak trochu blázon, čo sa týkalo talentov.“ 

„Tak trochu?“ zašomrala som, načo sa Carlisle zasmial a chmúry mu zmizli z tváre. Nerada som videla svojho otca nahnevaného, pretože to je zvláštny pohľad - on je vždy tak pokojný a rozvážny... Škoda, že som nič z toho nezdedila; väčšinu vlastností mám po mame. 

„No dobre, tak trochu dosť. Ale, nie žeby som ťa nevidel rád, prečo si prišla? Veď Volterra nezabúda, budú ťa hľadať! A ja nechcem, aby mi niekam odvliekli dcéru!“ 

„Ja viem, oci. Ale počas tých päťdesiatich rokov sa stala zvláštna... vec. Zistila som, že dokážem ovládať aj oheň a vymazať pamäť. Lenže odvtedy, čo som to zistila a plne to začala využívať, predchádzajúce scopnosti začali zle fungovať. Pred časom som úplne prišla o ovládanie vody a myslím, že to, čo sme dole videli, bol asi posledný štít, ktorý som vytvorila. Ale proti Volterre mi bohato stačia nové schopnosti,“ dorozprávala som, dúfala som, že som to dobre vysvetlila. Carlisle očividne rozmýšľal a jeho pohľad smeroval na mňa. Usmiala som sa na neho, aby videl, že ja si z toho nič nerobím. 

„Dobre. Teraz mi povedz niečo ty, Carlisle. Veľmi som to prehnala tam dole? S tým pobozkaním Edwarda, a že Bella odišla...? Naozaj ma to mrzí!“ Carlisle sa na mňa spýtavo zahľadel. Dúfala som, že mám dostatočne úprimný pohľad - mňa to skutočne mrzelo a nechcela som, nevedela som... 

„Poviem ti, Charlotte, že si celá po svojej mame. Chovaním, vlasmi, vlastnosťami...“ 

„Ale oči mám... mala som po tebe!“ vyhŕkla som a tým som ho prerušila. Zhovievavo sa na mňa usmial.

„Pardón,“ zahundrala som. 

„Ale máš pravdu, oči si mala po mne. A zdá sa, že ti zostali aj do upírskeho života - ale ako je to možné...? Na začiatku si mala normálne červené oči!“ Potriasol hlavou. 

„Neskôr! Takže tvoje správanie ma síce zarmútilo, ale viem, že ty si taká. Prehnala si to však. Teraz zase prídem na nejaký čas o Edwarda.“ Pokrútil hlavou a vzdychol si. Ja som vytreštila oči. Chvíľku som na neho len pozerala, až neskôr som sa zmohla na slovo. 

„Edward... odišiel? Kvôli mne?! Och nie!“ Skryla som si tvár do dlaní. Prečo to urobil?! Ale... Možno to je tak lepšie. Ale Bella bude trpieť! Čo jej to ten hlupák spravil. V ohromení som zdvihla hlavu. Pane Bože, odkedy mi záleží na Belle?!

„Carlisle? Požičiaš mi auto?“ 

„Vyber si ktorékoľvek z garáže. Ale kam ideš?“ Už som vybiehala z izby, keď som odpovedala. 

„Za Bellou!“ 

Dole sa na mňa všetci vyjavene pozerali, ale ja som si to nevšímala, len som trochu pokrčila plecami. V garáži som sa poobzerala a uvidela som presklenú skrinku, kde boli zavesené kľúčiky od áut. Jeden som zobrala, a keď zablikal Aston Martin, potichu som zvýskla. Nastúpila som a naštartovala. Motor tíško zapriadol a už som uháňala po ceste plnej zákrut smerom do mesta. Užívala som si rýchlu jazdu, no keď som zastavila na prvej križovatke v meste, zarazila som sa. Veď ani neviem, kde býva! Ako som mohla byť taká hlúpa a zabudnúť na také niečo podstatné? Po zasvietení zelenej som išla ďalších dvadsať metrov, potom som zastavila pri skupinke troch chlapcov. Stiahla som okienko a usmiala sa na nich. 

„Ahojte chlapci. Kde prosím vás býva Isabella Swanová?“ Celkom pekný blondiak sa usmial a vysvetlil mi, ako sa tam dostanem, potom mi položil otázku: „Z kadiaľ sa poznáš s Bellou? Mimochodom som Mike Newton, jej spolužiak.“ Usmiala som sa a on si prehrabol rukou blond vlasy. 

„Som jej... kamarátka,“ povedala som a dúfala, že nepozná drobné zaváhanie. 

„Vážne? A ako sa voláš?“ 

„Charlotte. Prepáč, si vážne milý, ale ja už musím ísť. Možno neskôr!“ Pridala som plyn a išla som podľa Mikových pokynov k bielemu domu, pred ktorým bol zaparkovaný starý červený nákladiačik. Zaparkovala som hneď za ním. Pri vchodových dverách som sa zhlboka nadýchla a zaklopala som. Ozvali sa kroky po schodoch, potom tresk a zvolanie: „Au! Do kelu!“ Dvere sa otvorili a v nich stála Bella, šúchajúca si červenajúci sa lakeť. Keď ma uvidela, tep sa jej zrýchlil a na tvári sa jej objavil zdesený výraz. Čo najpriateľskejšie som sa na ňu usmiala. 

„Ahoj Bella! Ja musím sa ti ospravedlniť. Môžem ísť dnu?“ Prikývla a ja som vošla do domu, kde bolo jasne cítiť upíriu vôňu - Edward. 

„Sadni si do obývačky,“ ozval sa vedľa mňa tichý hlas. Prikývla som a išla do miestnosti, ktorú bolo vidno už z chodby. Bella išla za mnou; ja som sa usadila do kresla, ona na gauč. 

Otvorila som ústa a znova ich zavrela. Bella sa na mňa pozerala, vystrašene a zvedavo. Jeminé, prečo som tu?! Čo ma to len napadlo?! 

« Předchozí díl

Autor: Loliana, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nič nie je ako sa zdá - 2. kapitola:

znova to isté. Zaujímavé!!! Najviac sa mi páčilo, to, že Charlotte to mrzí,aj keď jej z nejakeho dovodu neverím... nejako mi to k nej nejde. Lútosť a tie vlastnosti, ktoré ma Charlotte, ale je to pozitívum, lebo robia to tým pádom viacje zaujímavejšie a dodávaju tomu niečo, čo neviem popísať. Ale rozhodne sa mi to páči. Tak isto sa pridávam k Monike, s tými Volturiovcami si pohni lebo ak to nebude v septembri, tak uvidíš (A)(ako ja tancujem) xDDD dobre, teším sa na dalšie kapitolky :)

Uzasne Chudatko bella, navsteva ex jej priatela ju asi moc nepotesi, zvalst ked je to upirka...(ziarliva upirka) som zvedava kde sa zase flaka ed, nechat bellu s lotty same aj ked sa prisla iba ospravedlnit, mi nepripada moc vhodne Dufam, ze volturiovci na seba nenechaju dlho cakat, bez nich je ti nudne... Tesim sa na dalsiu kapcu *oprava Nie je nudna poviedka, ale rada by som potrapila cullenovcov

Uzasne Chudatko bella, navsteva ex jej priatela ju asi moc nepotesi, zvalst ked je to upirka...(ziarliva upirka) som zvedava kde sa zase flaka ed, nechat bellu s lotty same aj ked sa prisla iba ospravedlnit, mi nepripada moc vhodne Dufam, ze volturiovci na seba nenechaju dlho cakat, bez nich je ti nudne... Tesim sa na dalsiu kapcu

Přidat komentář:

Nick:

Text: