Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, prosím! - 26. kapitola - Epilog

Nenechávaj ma tu samú, prosím! - 26. kapitola - EpilogNo, takže... ku tomu, že je to Epilóg... Je to Epilóg ku prvej sérii. Plánujem istotne druhú sériu... veď vám musím predsa vysvetliť tie sny:D a verte tomu, že sa to ešte parádne zamotá:D Táto kapitola, najprv nemala byť ani taká pozitívna... ale nakoniec som sa po vašich komentároch rozhodla o takú lepšiu variantu:D Ale to nie je ešte koniec! Takže v ďalšej kapitole, vám dám zabrať:D Chcem najprv poďakovať ľuďom, ktorý sa ma zastali a aj moju poviedku zastali v istej kauze... a tým chcem aj venovať túto "poslednú" časť prvej série. Inak... viete o tom, že z tejto poviedky ste už prečítali viac než sto strán:D takže môžem len oslavovať, že je niekto schopný prečítať viac ako sto strán mojich výmyslov:D Ďakujem vám za každý úžasný komentár... za to že ste ma podržali, zlepšili deň, vyčarovali úsmev... za to že ste to jednoducho komentovali, čo i len tým malým smailíkom, ktorý pre mňa znamená moc, moc, moc veľa.:) Takže aby som poďakovala a venovala... menovite: Barchetta, Dorianna, EdBeJa, Love Cullenka, NeliQ, Anamie, Misa1, Ronnie, TayLoORiSsOoCuTeE, Ajka, Momo94, Dia, Sissa Vampire, Sony 17, Lettynka, MI_ROSe_LAVA, Pajinka 2004, a Torenc Cullen:) ***A ešte raz ďakujem.... moc, moc, moc veľa to pre mňa znamená a veľa ľudí mi len môže závidieť, že mám takých skvelých čitateľov... ďakujem! Vaša Rosie:)***

Epilog

" Milujem tvoje telo... milujem teba celú..."

26. kapitola - Prišiel si...

hudba

Môj život sa začal stávať nechutným stereotypom, prešli dva týždne a blížili sa Vianoce. Ako som si nahovárala, že tento rok to bude inak, že tento rok ich už konečne nebudem oslavovať sama... Stafordová ma odprosila, aby som jej 25-teho postrážila zlatíčka, keďže ona si ide užívať so svojím novým priateľom ku nemu domov, takže zase celý deň budem musieť byť s nimi.

A chlapci? Chlapci zo svojou slušnosťou vydržali iba do konca týždňa, takže tri dni a potom zase od pondelka, to boli zase oni... Ale bola som im vďačná aspoň za tých pár dní. Každú noc ma trýznil v snoch... nedával mi pokoj a ja som vedela, že ak sa nestane zázrak a nepríde on, tak ma bude stále, naozaj stále týrať... Nechcela som si ani predstaviť, keby skutočne príde... neprežila by som to.

V noci som nemohla spávať ani vtedy, keď okolo mňa boli jeho veci a Sid, ale cítila som sa bezpečnejšie, takže som sa stále obliekala do jeho tričiek a odmietala ich dať vyprať, pretože jeho vôňa by z nich odišla. Jedno som mala odložené a priam som ho fetovala, pri každej príležitosti, kedy na mňa prišla úzkosť. Tá vôňa mi dodávala silu pokračovať ďalej a nehodiť si to ihneď niekam pod vlak...

Bol deň pred Vianocami. Výzdoba v mojom dome bola nulová, veď načo... Necítila som sa tak, ako keby boli Vianoce, to absolútne nie a aj tak som tu sama, takže na čo by som si sem dávala nejaký stromček, ktorý by aj tak opadol za týždeň. Keď som sa vracala od Stafordovej, všade som videla tú úžasnú náladu. Rodiny boli spolu, všetci sa smiali, nakupovali darčeky, boli ku sebe dobrí... bolo to naozaj krásne, ale v mojom svete také niečo neexistovalo.

Prechádzala som po ulici, nenápadne očkom sledovala mestskú výzdobu. Neznášala som ich... neznášala som celé hlúpe Vianoce... Každý sa stále smial, spieval, bavil sa... každý sa tváril, že aký je svet krásny, ale to vôbec nebola a ani nie je pravda! Nenávidím tento svet, je tak moc nefér a bohužiaľ len nie voči mne... ale voči všetkým. Nebaví ma to už, to všetko čo sa deje... Keby mi niekto chce teraz povedať, že neboj sa, nakoniec sa všetko zlé na dobré obráti, asi by som mu skopala ksycht.

Vošla som zase raz do toho prázdneho bytu. Bolo mi smutno, tak moc smutno... Je to všetko na hovno... totálne! Skúšky som pred dvoma dňami všetky urobila... Bodaj by nie, keď som nemala čo iné robiť, len som sa mohla učiť. Takže skúšky boli pre mňa malina... Poupratovala som celý dom, urobila si ľahkú večeru a išla spať. Rozmýšľala som nad Vianocami... Pamätám si na Vianoce so sestrou, s rodičmi, s Alexom. Ako sme sa všetci bavili, hodovali, spievali, chodili po meste a na Silvester, ktorý bol vždy taktiež s nimi úžasný. Ľahla som si do postele v jeho tmavo – modrej košeli. Privinula som si ku sebe Sida a pokúšala sa zaspať.

Vedela som, že je za mnou... Vedela som, že už je tu a že ma určite nájde. Ako som mohla byť taká hlúpa a myslieť si, že dnes za mnou nepríde? Zmýlila som sa, som úplne blbá... Sadla som si na mokrú zem, objala si kolená a tíško čakala, kým si ma zase nájde. Rýchlo som zo sebou trhla, keď som započula nejaké zašramotenie. Ten šramot ale nebol v mojom sne, ale v mojom byte. Strhla som zo seba perinu a vyletela na nohy. Chcela som zažať lampu, ale z nevysvetliteľného dôvodu nesvietila, tak isto ani luster. Do rúk som vzala vešiak, totižto nič lepšie som tu nenašla. Zakrádala som sa potichu po byte a podlaha tíško vŕzala pod náporom mojich krokov.

Zrazu prišla strašná rana. Pozrela som sa na moje okno, bolo rozbité. Nahodila som turbo a rýchlo skočila do postele, prikryla sa posteľou a pokúšala sa byť neviditeľná. Bože, prosím Bože, ochráň ma. Prosíkala som, už od mala som bola srab, nie som hrdina, aby som zo sprostým vešiakom bojovola proti nemu, teda ak je to on... ak to nie je, len nejaký pouličný zlodej, alebo sprostý Vianočný vtip detí... Keď sa po 10tich minútach nič nedialo, vykukla som spod periny.

Skúsila som zase zapnúť lampičku... bol zázrak, že zrazu v pohode išla. Pozažínala som si v celom byte svetlá a podišla ku rozbitému oknu, pravdaže ja hlupaňa som bola bosá a tak mi ihneď jedno sklíčko pichlo do nohy. Vytiahla som si ho, obmotala fáčom nohu a rozhodla sa zavolať políciu. Ja sa tu s nikým nebudem srať a keby sa pýtal domovník, aby to ešte nebolo na mňa. Polícia prišla behom pol hodiny, všetko som im vysvetlila a taktiež sa toho zúčastnil chudák zobudený domovník. Zaprisahal sa mi, že hneď ráno sem pošle robotníka, ktorý mi sem dá nové okno. Poďakovala som a pokúšala sa znovu zaspať. Niečo mi hovorilo, že to bol on... ale on to nemohol byť... on tu nie je a ani nebude, je preč.

Zaspala som ešte na tri hodiny a zase ma zobudila nočná mora s ním. Celý deň som sa úplne nudila, už asi piaty krát som upratovala byt za štyri dni. Prehadzovala som veci od neho, aby som na ne mala čo najlepší výhľad. Potom som si čítala, dívala sa na vianočné filmy a rozmýšľala nad tým, či chcem, aby celý môj život vyzeral takto. Stereotyp, stereotyp a zase to isté...

Bolo pol desiatej... čas, ísť spať... bohužiaľ. Ľahla som si zase raz v jeho košeli do postele. Poriadne sa zababušila do periny, ako keby ma môže ochrániť a pokúšala sa zaspať... neúspešne... s morami...

hudba

Kellan Lutz:

Deň pred Vianocami... ja to musím vedieť! Rozmýšľal som nad tým už dlho... Meg nikdy nebola taká... Ona by to nespravila... ako som mohol tak reagovať? Ako som ju mohol z toho obviniť? Ale čo ak vážne je taká... falošná? Moja Meg? Rozhodol som sa to zistiť a aj som vedel ako. Išiel som na net a našiel si jej adresu. Rýchlo som nasadol do auta a už aj išiel na Better Street. Mali to byť dvere 5 na treťom poschodí. Svižne som ich vyšiel a ako slušný človek zaklopal... zatiaľ slušný...

Otvorila mi to pravdaže ona a ticho na mňa vyvalene pozerala.

„Mne sa snáď sníva.“

Predniesla zamyslene a stále na mňa zízala.

„Sandra Telldová?“

„O áno, to som ja.“

Rýchlo som ju zatiahol do bytu. Mierne som jej stisol ramená.

„Opováž sa klamať! A teraz mi povedz, ako to bolo s Meg? Bola pravda, všetko to, čo povedala, bola?“

Ťahal som z nej, potreboval som to vedieť.

„Čo, čo, aká Meg?“

Až teraz som si všimol, že mala nejaký opuchnutý nos.

„Moja Meg, tá s ktorou ste mali rozhovor, bolo to 5. decembra, kedy tvrdila, že na mne vidí iba slávu!“

„Ahaa... a čo by ste potreboval?“

Bola úplne mimo...

„Okamžite mi povedz! Či to bola pravda!“

„Ja... ja... prosím, odíďte, inak na vás zavolám políciu!“

„Verte tomu, že ak mi to nepoviete, tak tá vaša polícia vám nepomôže!“

Priam som na ňu zavrčal a ona stŕpla. Všimol som si regálov, ktoré boli vedľa, boli tam zaznamenané vysielania z istých dní. Vyhľadal som tam 5. december. Rýchlo som vzal malú kazetu z police. Tá žena ešte niečo po mne kričala, ale ja som ju už nevnímal, išiel som rýchlo domov. Kameru som napojil na TV a zapol ju. Pretáčal som, pretáčal, až som našiel ten rozhovor. Pustil som to a poriadne hlasno.

15násť minút som ticho sedel. 10 minút trval rozhovor a 5 minút som sa spamätával zo šoku... Ja sa asi zabijem...

Megan Smith:

Ježiši... mne sa sníva, či zase tu je? Do sna sa mi znovu dostal, ten odporný šramot. Strhla som sa a počúvala, ale ten šramot ustal. Zavrela som oči a pokúšala sa ďalej spať. Studená ruka mi spočinula na líci. Jemne som sa ošila a pootvorila oči. Neverila som, naozaj som neverila... ako, ako mohol? Ako je možné že je tu? Jemne ma hladil po líci, usmieval sa, ale v tom úsmeve som videla aj smútok.

Bez rozmyslenia som sa mu vrhla okolo krku. Vzal si ma pevne do náruče a objímal ma... tak moc mi to chýbalo, tak moc mi chýbal on. So slzami v očiach som sa pozrela do tých jeho dvoch hlbokých studní... Lákali ma, ale ešte viac ma lákali jeho pery, zvlnené do malého, nenápadného úsmevu. Napla som sa, priblížila sa ku jeho perám a spojila ich s mojimi. Šťastie... prišlo ku mne šťastie... prišiel Lanie...

 

2. séria

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, prosím! - 26. kapitola - Epilog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!