Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, prosím! - 25. kapitola

28.01.2010 (17:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1359×

" Ja si ťa nájdem!"

25. kapitola - Môj stereotyp

hudba

A tak moja rozprávka definitívne skončila. Bola som hlúpa, keď som si myslela, že on ma neopustí... Urobili to ostatní, tak mohol aj on, veď na mne nezáleží... Keď som ho spoznala, nemyslela som si, že dokáže byť pre mňa tak veľmi dôležitý. Myslela som si, že bude len starý – známy, ktorý občas zavíta do môjho domu, poctí ma návštevou a zaspomíname si, ako ma viezol do nemocnice.

Ťažko som sa postavila zo zeme, niečo ma stále ťahalo dole, ale ja som tomu odporovala. Potrebovala som ho, tak moc som ho potrebovala. Bola som urevaná, zničená a hlavne unavená. Pozrela som sa na nástenné hodiny v kuchyni. Už sú dve hodiny nad ránom... Doplazila som sa do izby a zvalila sa na moju mäkkú posteľ. Zvrela som oči a dúfala, že rýchlo zaspím...

Prehadzovala som sa už pol hodinu, nedokázala som zaspať, nie po tom, čo sa stalo a nie po tom, čo on odišiel. Postavila som sa a vzala si Sida, ktorého mi vystrelil. Pevne som ho objala a pritisla na hruď, priam zahrieval moje zničené srdce, ako keby malilinkatý kus jeho, je so mnou. No i tak to nepomohlo. Behom 10-tich minút boli na posteli rozhádzané všetky jeho veci, keďže ich tu nechal. Všetky veci, čo od neho dostala a taktiež na nočnom stolíku boli všetky naše spoločné fotografie, 4 zarámované a ostatné, tam len tak ležali.

Vyzliekla som sa do spodného prádla, obliekla si jeho košeľu, nastavila budík a ľahla si aspoň na tie dve, tri hodiny, ktoré mi ešte ostávajú. Pevne som objala Sida a pár jeho vecí, posledný krát sa pozrela, na tie krásne fotky a zhasla. V izbe nastalo ticho, všade bola tma. Počula som jemný dážď, ktorý poklepával na rímsu. Také hrobové ticho... Moje slzné kanáliky povolili a ja som sa s tichými vzlykmi, ktoré sa roznášali po celom byte, pobrala do ríše tmy a môjho osobného hororu...

Pravdaže ma nesklamal. Okamžite ako tu nebol on, sa zase objavil tento. Ležala som priviazaná na veľkom stole. Nakláňal sa nado mnou, šepkal mi slová lásky. Svojimi slizkými a vražednými rukami schádzal po mojom nahom tele. Ako mi to mohol urobiť? Prečo mi to urobil? Prešiel mi jemne po krku, po celú dobu mal zatvorené oči. Prechádzal po mojom dekolte, až prešiel ku prsníku. Obišiel ho, pevne stisol a hrubo ma pobozkal.

Okamžite som sa vymrštila do sedu. Neznášala som ho, neznášala som všetko okolo neho. To, že sa mi vždy dokázal nabúrať do snu, že mi dokázal zničiť život... a nie len mne. Spala som iba hodinu a pol, ale už som vedela, že viac nezaspím. Len som sa ospanlivo pritúlila ku Sidimu a nasávala do seba jeho vôňu z trička. Takto som vydržala pol hodinu a potom prišiel na radu nechutný stereotyp, ktorý som vykonávala po celú dobu od kedy som v Amerike, teda až do chvíle, kedy do môjho života vstúpil on.

Takže som sa osprchovala, umyla, upravila, namaľovala. Vyfénovala a upravila vlasy, dala si cereálie s mliekom a vydala sa ku pani Stafordovej. Mám pocit, že tie deti ma dnes dorazia. Zazvonila som a pani Stafordová už s úsmevom stála pri mne. Asi sa tešila, kedy sa už tých svojich dvoch zajačikov zbaví a ja sa budem musieť s nimi zožierať. Na to som dnes naozaj nemala náladu. Ivett odišla a Todd sa zase šibalsky usmieval a tak som sa pre dnešok zdržala a radšej sa im ani nepozdravila.

Vošla som do kuchyne a začala im robiť raňajky. Videla som zarazené tváre chlapcov, ale potom sa po tichosti vybrali späť do postele. Raňajky boli po pol hodine hotové. Ešte som spravila čaj a sadla si na pohovku. Pustila som si nejakú trápnu komédiu z 90tich rokov, nepáčila sa mi, ale nič lepšie som nenašla. Trošku som sa usalašila na pohovke a pre moje prekvapenie, som zaspala.

„Megan! Meg vstávaj!“

Jemný detský hlások ma budil. Otvorila som oči a priam ich vypleštila, keď som si uvedomila, čo sa stalo. Ja som zaspala! Pozrela som sa na dom, zatiaľ stál, ale tej škody... Začala som ho obhliadať. Moje srdce vynechalo pár úderov, keď som zistila, že stojí a je úplne v poriadku. Todd postával pri mne a Mike ešte raňajkoval, bolo pol deviatej... Spala som vyše dvoch hodín... Bože... mala som šťastie.

Sadla som si zase na pohovku a čakala, čo budú chcieť. Toddovi dnes nemal prísť učiteľ, lebo že je chorý, takže sa bude učiť cez víkend... Ivett si užije. Sedela som a keď som započula odtiahnutie stoličky, postavila som sa. Prešla som ku drezu, všetko umyla a zase si išla sadnúť. Moc ma zaujala reakcia chlapcov, ktorí podišli ku mne a každý si sadol z jednej strany. Skúmavo sa na mňa zahľadeli.

„Meg, je ti dobre?“

Spýtal sa Tedd a ja som bola ohromená... On sa o mňa zaujíma? Už mi nerobí zle?

„Nie, nie je chlapci, ale to bude v poriadku, hádam.“

Predpokladala som... možno časom... prosím...

„A čo sa stalo Meg?“

Spytoval sa Mike a prisunul sa ku mne bližšie, tak som ho objala okolo telíčka.

„Vieš, niekoho som stratila... Predstav si, že si mal hračku, s ktorou si sa mohol hrať aj 4 roky a neprestala ťa baviť, práveže naopak, stále ťa bavila viac a viac... No jedného dňa sa tá hračka pokazí a ty už sa s ňou nemôžeš hrať, musíš ju vyhodiť... tak mne sa stalo tiež niečo také.“

Šepla som. Mike mi obmotal svoje krátke ručičky okolo pásu a ja som ho pohladila po vláskoch. Taktiež Todd sa ku mne prisunul a tiež ma objal. Ja viem, nadávala som na nich, neznášala ich... ale oni vlastne za to nemôžu... Ivett ich tak vychováva a preto sa aj tak správajú. Celkom ma to zamrzelo, pretože by mohli byť super deti. Uvedomila som si to práve teraz, keď ma dvaja malý chlapci utešujú... poriadny paradox...

„Neboj sa Meg, my tú hračku opravíme!“

Povzbudil ma Todd a ja som sa zasmiala.

„Mne bude zlatíčko stačiť, ak mi chvíľu nebudete robiť problémy.“

Usmiala som sa na nich a oni sa ku mne ešte väčšmi pritúlili... zlaté deti... Zapla som DVD a pozreli sme si zase raz Mulan. Aspoň niečo ma trošku rozosmialo. Chlapci boli presne taký, ako som ich poprosila, absolútne bezproblémový. A tak mi to všetko rýchlo ušlo. Ivett prišla na čas, chlapci dnes náhodou pozmenili vetu a ja som konečne mohla ísť domov... ale moc mi to tentoraz ten domov nepripomínalo...

Práve som prechádzala po tej ulici ako aj včera, keď ma prepadli tie svine... Neznášam ich, nenávidím!!! A práve teraz som ich zase videla predo mnou. Rýchlo sa hnali za mnou... ale ja som im nechcela ujsť, nasrali ma a strašne moc! Myslia si, že im to len tak prejde? Mýlia sa, neprejde a konečne uvidia pravú tvár Megan Smith!

Mrštne ku mne pribehla nejaká moderátorka a hneď za ňou som videla tú moderátorku zo včerajška. Pevnou chôdzou som ku nej išla a ona sa len arogantne usmievala. Podišla som ku nej.

„Á Megan, odpoviete...“

Nestačila dopovedať... Totižto sa zrútila pod návalom mojej päste, ktorá sa chvíľkovo rozhodla, zmaľovať jej ten odporný paparazzovský ksycht! Nahodila som zlomyseľný úsmev.

„Moju odpoveď už poznáte, tak ak dovolíte odchádzam!“

Prekročila som tú špinu a pomalým krokom pokračovala ďalej.

„Ale Megan!“

Kričali nejaký ľudia za mnou. Vystrčila som za seba ukazováčik a týmto gestom ich poslala dosť hlboko. A už majú titulku... Zvesila som plecia... konala som bez rozmýšľania... ale neľutujem toho... možno si uvedomia, že do môjho života sa nebudú miešať. Vošla som do paneláku, vyšla na poschodie a otvorila svoj byt... čo teraz?

Postavila som sa do stredu bytu, priamo do obývačky. V tejto chvíli sa mi zdal byť tak moc veľký, spomenula som si na všetky chvíle, ktoré sme tu spolu zažili... Posadila som sa na pohovku. Som tu sama, v mojom veľkom, tichom byte... úplne sama....

26. kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, prosím! - 25. kapitola: