Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 20. kapitola

17.01.2010 (17:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1881×

" Mohol si sa na mňa už vtedy vykašľať!"

20. Ďakujem za nohy a za teba

hudba

Zdesila som sa pri pohľade na oheň, ktorý sa ku mne približoval. Niečo je zle, veď je tu Lanie, je so mnou, ako je možné, že sa mi to zase zdá... niečo musí byť inak. Ležala som nehybne na zemi. Podo mnou som cítila steblá sena, ktoré ma nepríjemne bodali do chrbtu. Oheň sa ku mne približoval, nemohla som sa pohnúť, dokonca ani rukami, ničím, celé telo bolo kompletne stuhnuté a nechávalo ma len tak ležať na zemi.

Plamene už boli tak moc blízko, olizovali mi špičky nôh. Teplo sa stupňovalo, pálilo, veľmi pálilo. Uvedomila som si, že plamene mi zožierajú nohy. Zdesene som začala jačať. Jačala som vrieskala, priam škriekala, ale nebolo mi to nič platné. Zrazu som ucítila, ako ma niekto chytil a vyzdvihol ma do sedu. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči.

Lanie sa nado mnou nakláňal a držal ma vo svojej náruči. V nohách mi bolestne zaškubalo. Vykríkla som bolesťou a rozplakala sa na plno. Lanie sa len zdesene na mňa díval.

„Čo sa deje Meg? Čo ti je? Bolí ťa niečo?“

Znovu som zapišťala bolesťou, keď pálenie v nohách sa zhoršilo. Piskľavo som šepla ku Laniemu.

„Nohy, horia mi nohy!“

„Čože, čo?!“

Lanie nechápal, ale po mojom ďalšom zaskučaní, ma vzal do náruče. Rýchlo vyskočil z postele a bežal aj so mnou do kúpeľne. Položil moje nohy do vane a začal mi ich sprchovať ľadovou vodou. Tvrdo som stískala pevné Lanieho paže a tvár mu zabárala do ramena, kde som vzlykala bolesťou.

Studená voda pomáhala, ale išlo to moc pomaly. Lanie ma stále tíšil, ukľudňoval a oblieval moje nohy ľadovou vodou. Asi po pol hodine som už len bezmocne povzlykávala. Tak moc mi to pripomínalo ten deň, keď ma on, skoro pripravil o život. Nohy ma už prestali páliť. Pokrčila som nohy v kolenách, bola som tak rada že už to prestalo.

„Bože, Meg.“

Šepol Lanie a ja som sa prekvapene na neho pozrela. Nechápala som, čo sa stalo?

„Ty si pohla nohami!“

Šepol šťastne, ale aj zarazene. Pozrela som sa na svoje nohy. Pokúsila som sa ich vystrieť, mierne to bolelo, ale išlo to. Usmiala som sa. Zase som ich pokrčila. A potom, potom som sa začala bláznivo smiať a Lanie sa pridal ku mne. Opatrne ma postavil na zem. Pevne som okolo neho obmotala ruky a dívala sa na svoje nohy. Pozrela som sa do Lanieho šťastnej tváre, neudržala som sa a musela ho pobozkať, pravdaže mi bozky vracal a ja som bola zase raz moc šťastná, on bol moje šťastíčko.

„Ráno ideme na prechádzku.“

Šepol a krásne sa na mňa usmial.

„Bez vozíčku, po svojich.“

Šepkal ďalej a potom ma poriadne vášnivo pobozkal. Vzal si ma zase do náruče a odniesol do postele. Jemne ma položil na posteľ a zase moje pery zasypával bozkami. Posadil sa pri mňa a vzal jednu moju nohy do svojich rúk.

„Konečne ste späť.“

Zašeptal smerom ku mojej nohe a ja som sa musela zachichotať. Jemne ma pobozkal na lýtko, na koleno a na stehno. Potom sa zase vrátil ku mojím perám a dlho ich zamestnával. Pevne som ho držala na svojom tele a tlačila sa tak moc na to jeho krásne... a ten pocit... neopísateľný. Rýchlo sa so mnou prekoprcol a ja som sa objavila na ňom. Spokojne som si položila hlavu na jeho hruď. Jemne a pomaly som svojou pravou nohou prešla po jeho nohe a pevne ho objala okolo bruška. Venoval mi posledný bozk do vlasov a obaja sme spokojne zaspali.

Poriadne som si ponaťahovala nohy a zatetelila sa blahom, keď som zistila, že naozaj fungujú a to v noci nebol iba sen. Lanie už tiež bol hore a jemne ma hladil po vlasoch. Natiahla som sa po bozk a opatrne sa posadila.

„Ideme skúsiť ku kúpeľni?“

Opýtal sa ma a prikľakol si predo mňa. Len som pokývala hlavou. Opatrne ma vzal za rameno a ja som sa pomaly postavila. Celú dobu ma pridržiaval a ja som robila pomalé ťažké kroky. Jeden mi nevyšiel, ale našťastie som pristála iba v Kellanovej náruči. Jemne ma pobozkal a potom preniesol do kúpeľne. Moc som sa neupravovala, chcela som sa ísť už prejsť. Po pol hodine som už bola pripravená, oblečená, dokonca som ani nejedla ako som sa tešila. Kellan zobral aj Kolu , takže sme išli ako nejaká rodinka.

Lanie ma odniesol do auta a aj Kolu naložil a išli sme na blízku lúku, aby si mohol Kola voľne pobehať. Stála som pred autom, oň opretá a čakala na môjho krásneho muža, kým Kolu pustí z vodítka. Rýchlo pribehol ku mne. Zavesila som sa do neho a pomaly sme robili krôčiky, ktoré pre mňa znamenali tak veľa. Asi hodinu na to, sme už ležali na zemi v objatí a Kola poskakoval radostne okolo nás... na toto by som si rada zvykla.

„Mám nápad.“

Vypískol zrazu Lanie a ja som začala počúvať jeho nápad.

„Nechceš ísť dnes tancovať, do klubu?“

Pozrela som sa na neho. On bol prosto dokonalý... Milujem tanec, a keďže teraz už konečne môžem chodiť... bude to skvelé.

„Kde pôjdeš ty, tam idem aj ja, ale šla by som moc rada.“

Dodala som a krátko ho pobozkala. Potom sme sa ešte asi pol hodinu prechádzali mojím slimačím tempom. Keď sme prišli domov bolo už niečo po dvanástej a tak Lanie objednal pizzu aj s pivom. Pomaly sme jedli a Kola stále otravoval, lebo tiež chcel. Ako dlho už vlastne som s Laniem?  Od vtedy čo ho poznám, to už bude určite mesiac,  všetko to ide tak strašne moc rýchlo a Lanie je neodlúčiteľnou súčasťou môjho života.

hudba

Po jedle Lanie poumýval riad a ja som sa pomaly dopajdala ku posteli na ktorú som sa rýchlo zvalila. Vzala som do rúk telefón. Stafordová našťastie moje problémy a neprítomnosť v jej dome prešla bez rečí, ešte teraz si pamätám na jej vyoraný ksicht. Otvorila som zložku hudba a pustila pesničku od Chipmunka Oopsy Daisy. Jedna z mála pesničiek, ktoré sa mi ľúbia, hoci sú diskotékového rázu.

Ležala som na posteli, nohy mi trčali z okraja postele a mala som zatvorené oči. Na perách som musela mať istotne prihlúply úsmev, pretože zase raz som rozmýšľala nad Laniem. Mojich pier sa dotkli jemné teplé pery. Pousmiala som sa do bozku a Laniemu obmotala okolo krku ruky a tak si ho pritiahla viac ku sebe. Jemne sa zakuckal, ale potom sa oprel jednou rukou o posteľ a druhou ma jemne vyzdvihol a pritisol na svoje telo. Pravou rukou som mu začala jemne prechádzať po chrbte. Lákal ma, tak moc ma lákal.

Lanie sa viac pritisol na mňa, ľahol si na posteľ a aby ma nepriľahol opieral sa kolenom a lakťom o posteľ. Cítila som, ako mi jeho pravá ruka jemne žmolila lem trička a ešte viac som sa usmiala do bozku. Keď sa svojou teplou, drsnou rukou dotkol môjho brucha, mierne som sa napäla a tíško vzdychla do bozku. Jemne ma hladil po brušku a ja som mu rukami tiež zašla pod tričko a tak som sa mohla kochať aspoň hmatom nad jeho krásnym svalnatým chrbtom.

Ešte viac sa na mňa pritisol. Obaja sme dýchali prerývane, obom nám dochádzal kyslík, ale my sme sa od seba nechceli odtrhnúť. Lanie ma jemne dlaňou hladil po brušku. Keď som sa dotkla jeho boku a zišla po ňom, potichu mi zavzdychal do úst a obaja sme sa usmiali do bozku. Všetko to bolo, ako keby úplne prirodzené a ja som teda istotne nechcela prestať. Z jeho úst som mu prešla na bradu, kľúčnu kosť, popusinkovala celú kľúčnu kosť a zase sa vrátila ku jeho perám, ktoré potichu vzdychali moje meno. Tie vzdychy sa nedali zastaviť, ani z jeho ani z mojej strany.

Ešte raz ma poriadne pobozkal a potom sa mi vydýchaval jemne do ramena, kam mi ešte pár krát dodal bozk. Pevne som ho objala a tiež bozkávala jeho obnažené rameno.

„Si dokonalá.“

Šepol a mne po celom tele nabehla husia koža. Jeho dych, hlas, všetko na ňom bolo tak moc lákavé. Edward Cullen by si mohol trhnúť, pred Lanieho šarmom, ktorý používal na mňa, až som sa niekedy za to hanbila. Jemne sa vymotal z mojej náruče a ľahol si pri mňa. Láskyplne ma držal za ruku a obaja sme sa vydýchavali.

Ostatok dňa sme sa buď rozprávali, alebo robili hlúposti, dokonca došlo aj ku vankúšovej vojne a pravdaže som sa ja ocitla na lopatkách. Tešila som sa na večer a mala som sa aj na čo. Klub bol celkom plný. Prvú pol hodinu sme sa iba maznali ku sebe a popíjali nejaký nealko drink. A potom prišla pesnička, ktorú sme mali obaja radi. Takže sme vyšli na parket. Lanie ma stále pridržiaval a ja som sa okolo neho krútila a krútila.

Jemne sme sa o seba obtierali, hrali si zo sebou, robili si naschvály. Asi po troch hodinách som bola už len zavesená na Laniem, cítila som jeho bozky na mojom tele, jeho ruky, ktoré ma jemne hladili po bokoch a jeho nezabudnuteľnú prítomnosť, ktorá ma tak moc tešila. Ostali sme tam ešte hodinu a potom sa pobrali domov. Do domu ma doniesol ako nevestu Lanie, nohy ma už začínali bolieť, po tak dlhej pauze. Jemne ma položil do perín, chvíľu sa povenoval zase mojím perám a potom som zase raz kľudne zaspala v náruči môjho Lanieho.

21.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 20. kapitola: