Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 8. kapitola

Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 8. kapitolaBože... zase neviem čo napísať... stále väčšmi ma prekvapujete svojimi komentármi... Minulá kapitola bola pre mňa niečo neuveriteľne ťažké a vy ste ma aj za tie kecy pochválili. Táto kapitola, je o niečo veselšia, tak hádam sa vám bude ľúbiť. Neviem ako vám dnes poďakovať, už tu sedím asi 10 minút a stále nič, tak to tu aspoň niečím zakecám:D Možno jediné čo by som vám mohla za vaše krásne komentáre dať je, že vám každej... naozaj každej z vás prajem mať, alebo si nájsť takého skvelého muža, ako je Kellan Megan a nikdy nezažiť to, čo zažila Megan. Kellan nie je dokonalý... ale tým, čo pre Megan robí, je veľmi blízko ku dokonalosti. Takže, dúfam, že sa to vyplní a vy, žiadna z vás, nebude sama na Valentína a ani do konca života... Menovite, chcem venovať túto kapitolu a aj veľmocne poďakovať nasledujúcim osobám, ktoré mi každodenne pri čítaní ich komentáru, vyčaria úsmev na tvári a to:EdBeJa, Dorianna,NeliQ, Momo94, DarkPassion, LoveCullenka, Beny, Alicecullenhale2, Mimi79, TayLoORiSsOoCuTeE, SissaVampire, Elanor, Ronnie, Misa1, Sony17, MillieCul, Janulik, Dia, MI_ROSe_LAVA a Paike. Skutočne veľmi ĎAKUJEM... a príjemné čítanie, vám želá... vaša, dojatá komentármi, Rosie:)!

" Prídem si po teba... nemusíš sa ma báť!"

8. kapitola - Trenky


hudba

Bože... to bolo také krásne... Rozmýšľala som nad tým, či to bol sen. Lenže Lanie ma stále hladil po vlasoch a dával mi do nich malé, sladké pusinky... takže to sen nebol... Pevne som ho objala okolo trup.

„Vieš o tom, že ťa milujem...“

Šepol a ja som sa ku nemu pritiahla, aby som ho mohla pobozkať. Sladko spojil naše pery... Bože... len nech toto všetko nie je sen. Jemne mi prechádzal dlaňou po bokoch a zase som sa musela sem tam zasmiať.

„Čo môj smejko... už vstávame?“

Šepol... no ja som sa ešte väčšmi pritúlila ku jeho telu, obmotala okolo neho nohy a nechcela sa pustiť.

„E –é... ešte nie... som v posteli, s najúžasnejším mužom na svete, ktorého strašne moc milujem... takže ešte nechcem vstávať... už nikdy...“

Lanie sa krásne usmial a taktiež ma objal. Je to jednoducho ako ten najkrajší sen... všetko. Ležali sme takto ešte asi hodinu, možno viacej... Posledný krát som ešte Lanieho pobozkala a chcela ísť konečne do kúpeľne. Ako som vstávala, tak som si uvedomila, že som ešte stále nahá a tak som z Lanieho strhla perinu a zasmiala sa. Lanie sa vydesene na mňa pozrel a potom rýchlo vzal vankúš a zakryl si s ním isté miesto.

Nahla som sa ešte ku nemu a jemne ho pobozkala.

„Prepáč zlato.“

Zachichotala som sa, vzala si oblečenie a odišla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, umyla som si aj vlasy. Rýchlo som sa usušila, prezliekla do domáceho oblečenia a taktiež sa trošku upravila. Keď som vyšla z kúpeľne Lanie ešte stále ležal na posteli a taktiež vankúš mal na istom mieste. Postavil sa, prešiel okolo mňa  a potom zadkom namačknutý na stenu zašiel do kúpeľne. Musela som sa smiať, netušila som, že práve on bude taký hanblivý.

Dala som variť čaj a pripravila obom praženicu. Poslednou dobou sme si ju nejako zamilovali. Okolo bruška sa mi ovinuli veľké ruky, milujúce ruky, môjho Lanieho. Jemne ma pobozkal na rameno a na krk.

„Ženuška moja, čo mi dobrého varíš?“

„Mužíček môj, ako vieš že to varím práve tebe?“

Otočila som sa na neho so spýtavým pohľadom. Lanie sa na mňa obozretne díval, či to naozaj myslím vážne... Vyšvihla som sa na špičky a vlepila mu pusu.

„Milujem ťa!“

Vypískla som radostne a ďalej sa venovala raňajkám, zatiaľ čo ma Lanie bozkával po krku a ramenách. Urobila som raňajky a mohli sme sa do nich pustiť. Potom som odišla do izby. Dneska odchádzame za Kellanovou matkou do Dickinsonu. Som strašne na ňu zvedavá a aj na jeho bratov a sestru. Balila som si veci, zatiaľ čo sa Lanie ešte išiel osprchovať. Nevedela som ani po pravde, čo si vziať, išli sme tam na 4 dni, možno 5.

Nemala som rada pocit, keď Lanie nebol pri mne, presne ako teraz, hoci bol len pár metrov odo mňa. Konečne som mala pobalené. Sprcha ešte stále išla a tak som sa postavila pred okno a pozorovala prázdne ulice. Bolo tu tak príjemne ticho... prerušovala ho iba sprcha. „Tresk!“ O sklo sa buchlo niečo čierne. Vypískla som hlasno, od toho ako som sa zľakla. Pozrela som sa čo to bolo. Vrana, mŕtva vrana... na skle bola ešte krv...

Bože... Lapala som po dychu... nie, nie... to nemusí byť on. Pokúšala som sa upokojiť a presvedčiť sama seba, že on tu nie je a ani nebude. Musela som sa chytiť parapety na okne, aby som to dokázala rozdýchať.

„Zlato! Meg! Čo sa deje?“

Pribehol ku mne Lanie. Otočila som sa za jeho hlasom. Okolo pásu mal obmotanú len osušku. Poukázala som na mŕtvu vranu a na krvavý fľak na okne, ktorý ma desil viac, ako by mal. Lanie si ma len privinul ticho do náruče. Pár krát som zasmrkala... skutočne som sa zľakla... teraz je to pre mňa ťažké... každá blbosť ma dokáže poriadne vystrašiť. Pevne som objala Lanieho, práve v tejto chvíli som ho veľmi potrebovala.

„Anjelik neplač, nič sa nestalo...“

Chlácholil ma a prekvapivo to aj pomáhalo. V tom som si uvedomila, že vlastne sa tisnem na jeho polonahé telo.


hudba

 

Fascinovalo ma... tak veľmi ma fascinovalo. Jemne som mu začala prechádzať po svaloch a Lanie sa krásne na mňa usmial. Jemne a nežne ma začal bozkávať a potom aj náruživejšie. Pomaly ma tlačil ku stene, no ja som ukončila bozk, rýchlo z neho strhla osušku a utekala s ňou a zo smiechom späť do izby. Bola som ako malé detsko, ale  mne to vôbec nevadilo, chcela som byť taká... neskutočne šťastná.

„Héj! Ty potvorka! Počkaj keď ťa chytím!“

Priam zahrmel Lanie a odišiel niekam inam. Nakoniec prišiel do izby už v krásnych červených boxerkách. Usmial sa na mňa, no ja som ho ignorovala.

„Niekto sa tu na mňa hnevá?“

Spytoval sa opatrne  a podišiel ku posteli, na ktorú si následne sadol.

„Keď je niekto podľa teba potvora!“

Odfrkla som urazene a Lanie sa zvonivo rozosmial.

„Poď sem zajačik.“

Uväznil ma vo svojom medveďom objatí a prekotúľali sme sa dokonca z postele na zem. Tíško sme zaúpeli bolesťou z nárazu a potom sa zase rozosmiali. Chvíľu sme ešte ležali na zemi. Potom ma Lanie zase vzal na ruky a položil ma na posteľ. Odišiel sa prezliecť a ja som mu zatiaľ pobalila veci. Cesta do Dickinsonu by mala trvať okolo ôsmich hodín. Nikdy neviete, aké budú cesty... Lanie sa prezliekol, pomohol mi dobaliť posledné veci a mohli sme vyraziť.

Po ceste sme sa ešte zastavili v obchode. Chcela som im kúpiť nejaké darčeky, nechcela som ísť ku nim, len tak, akože na výlet. Kellanovej mamine som kúpila peknú brošňu v tvare ruže, ako mi Lanie prezradil, ruže miluje. Kellanovej sestre som zase kúpila malé kozmetické zrkadielko. Bratom som nakúpila CD skupín, ktoré, ako mi Lanie prezradil, oni milovali. A mohli sme ísť.

Celú cestu sme si v aute pospevovali. Robila som Laniemu napriek tým, že som ho hladila po stehne... Ale hlavne sme sa po celú dobu smiali. Tá včerajšia noc, tak veľmi odľahčila náš vzťah... nikdy som takáto nebola a ani som si nemyslela, že niekedy taká budem. Jemne som mu bozkávala ušný lalôčok, ale keď som si všimla, že už mu to skutočne robí problém, pri riadení, prestala som. Nechcela som, aby sa stalo niečo môjmu anjelovi. Odchádzali sme o 9tej ráno a do Dickinsonu sme prišli okolo 6stej večer... takže dokonca cesta bola ešte dlhšia, ako sme predpokladali.

Lanie zastavil pred krásnym bielo hnedým domom. Vypol motor a krásne sa na mňa usmial.

„Neboj sa, to zvládneme.“

Šepol a krásne ma pobozkal. Vyšli sme z auta, Lanie ma chytil za ruku a ja som sa ku nemu nahla, aby som ho pobozkala.

„Ja viem... verím ti...“

Ďalší krok, ku môjmu dokonalému životu... Dôvera v neho, v jeho ochranu a v jeho srdce, ktoré bije pre mňa, presne ako to moje pre neho...

9.kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 8. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!