Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 2. kapitola

Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 2. kapitolaNo... Takže tvrdenia, že to bude náš pán "neznámy", Di, Kellan, alebo hocikto iný, neboli správne:D Nik sa netrafil:D Nebojte sa, to ako sa dostala domov, raz vysvetlím, ale je ešte na to príliš skoro. Takže prichádza, jeden z mojich obľúbených zvratov:D Tak ma zase raz prosím nezabíjajte. Upozorňujem, že skoro všetko je v tejto poviedke vymyslené... takže ju prosím berte s nadhľadom, keďže je to z mojej deravej hlavy:D No, ja už ani neviem ako vám mám poďakovať? Obyčajné Ďakujem? Neoriginálne? Ďakujem veľmi, nudné, a ďakujem moc, zase nespisovné... Chcela by som poďakovať... je ako na nejakú slávnosť... Vďaka patrí... zase neosobné... Neviem, vážne už neviem, čo si mám na vás vymyslieť. A tak môj mozog, zaberá a zaberá a dnes z toho vznikne asi pár veršov. "Báseň" je v článku:)

Ďakujem vám v tento deň,

snáď to nie je len sen.

Že sa vám táto poviedka páči,

tak to mi ku dobrej nálade stačí.

Všetky tie komentáre sú skutočne krásne,

jeden človek nad nimi celý deň žasne.

A tak mi neostáva nič iné, len celý život vám ďakovať,

že vďaka vám budem zase o niečo krajší deň dneska mať.

Ďakujem veľmi NeliQ, EdBeJa, Dorianne,

aké komentáre, ešte máte na pláne?:D

Momo94, Mimi79, Love Cullenke a Elanor,

na spisovnosť, si už dám pozor!:)

TayLoORiSsOoCuTeE, Sissa Vampire, Ronnie,

neviem prečo sa vám to páči, ako to urobím...

Misa1, Sony17, Dark Passion, MillieCul, Alicecullenhale2, Janulik a Dii,

moje veľké želanie, byť v niečom dobrá, ste mi práve vy všetky splnili.:)



ĎAKUJEM!:)

+ veľké poďakovanie Beny, ktorá si urobila takú prácu a za dva dni mi dala do každej mojej poviedky kopu smailíkov:) ďakujem!:)

 

" Ani on ťa nezachráni, videl som ťa s ním!"

2. kapitola - To nie...


hudba

Opatrne som prijala hovor.

„Bože Meg!“

Vzlykla mi do telefónu, nejaká žena... Ale z niekadiaľ som ten hlas poznala.

„Ehm, smiem vedieť, kto je tam?“

„Megan, Ash... prosím príď do nemocnice v meste, ja... ja ti potom všetko vysvetlím...“

Zdesila som sa, pre Boha, čo sa stalo Ash?

„Ash si v poriadku?“

Spytovala som sa opatrne a dúfala v pozitívnu odpoveď.

„Ja hej Meg... ale Kellan... tút, tút, tút...“

„ČO?!?!?!“

Skríkla som do telefónu... Čo, čo sa deje? Ježiši... to nie, čo ak... čo ak som zase na neho preniesla tú moju smolu... To nie... i keď som mu neodpustila... Ale nechcem aby zomrel, ja... potrebujem aspoň vedieť, že žije... Rýchlo som si vzala na seba bundu a vyšla von na ulicu. Stopla som prvý taxík, ktorý išiel okolo a rýchlo mu zavelila ísť smer nemocnica. Vodič našťastie pochopil a tak dupol na plyn a už sme sa aj rútili ku nemocnici.

Rýchlo som zaplatila a rozrazila dvere nemocnice. Bolo tam mrte paparazzov, ale to mi v tejto chvíli bolo jedno, aj ich doterné fotoaparáty, ktoré cvakali stále okolo mojej hlavy. Uvidela som postávať neďaleko Ashley. Rýchlo som sa ku nej rozbehla. Vzala som ju za ramená a otočila na seba.

„Kde je Ash?! Tak kde je?!“

Ashley zodvihla uslzenú a nešťastnú tvár.

„Izba číslo 58, táto chodba.“

Poukázala na chodbu, ktorá bola hneď vľavo. Rozbehla som sa ňou a hľadala tie dvere, až som ich konečne našla. Spešne som sa pozrela dnu, už aj chcela otvoriť, no potom ma zarazila jedna osoba. Bola tam tá... Bože, ako sa volá... s tou šošovičkou... asi Nikki. A ona ho bozkávala, priamo na ústa, čo to tu na mňa hrajú? To akože toto divadielko zahral, aby som ho videla s inou? A ešte aj Ash sa zapojila... prečo...

Rýchlo som hodila spátečku a ráznym krokom šla ku východu.

„Meg! Meg! Počkaj, čo sa deje?!“

Kričala na mňa Ash a tak som sa zastavila.

„Ak ste mi chceli dokázať, že si on dokázal tak rýchlo nájsť niekoho nového... tak sa vám to podarilo!“

Zlostne som priam vrčala a Ash ku mne pribehla.

„Čože Meg? Ja... ja ťa nechápem?“

„Chceš mi povedať, že nič nevieš o tom, že Kellan je v poriadku a že ho tam ocucáva nejaká Reedová?“

„Nikki? Čože? Kellan? On je hore?“

V Ashleyiných očiach sa blyskla nádej a ja som stále menej a menej chápala...

„Ako hore? No normálne sa tam spolu bozkávali... Ale nechápem, prečo ty Ashley? Prečo aj ty?“

Krútila som nechápavo hlavou... A Ashley sa na mňa skúmavo dívala.

„Ale veď on nemôže byť hore... kto ho tam bozkával?“

Spytovala sa tiež úplne stratená... Čo som mala vidiny?

„Vieš čo Ash... ja ti to tu nebudem vysvetľovať, choď sa sama pozrieť a uvidíš...“

Chcela som sa otočiť a odísť už preč, konečne... Ako mohol?! No niekto ma chytil za ruku a ťahal vpred. Otočila som sa a zistila, že je to Ash. Chcela som už niečo namietať, no ona ma zarazila ráznym:

„Čuš!“

A ťahala ma ďalej, teda až kým sme zase nestáli pred jeho izbou, kde ho ešte stále ocucávala tá brunetka. Ashley rázne vkročila vpred a tým rozrazila dvere.

„Si sa zbláznila?! Ako to môžeš robiť, veď on chudák sa nemôže ani brániť! Vypadni Nikki... toto som si vážne o tebe nemyslela!“

Vrieskala Ash nepríčetne. S Nikki to trhlo a vydesene sa na nás dívala. Rýchlo prešla okolo nás a ešte mi stačila do tváre zasyčať.

„Niekomu to vyzradíš... nájdem si ťa!“

„Už sa bojím!“

Prehodila som ironicky a mala chuť ju zaškrtiť. Rýchlo odišla z izby a Ashley potichu zavrela dvere. Spýtavo som sa na ňu pozrela a potom na Kellana.

 

hudba

 

Len tak ležal a vôbec sa nehýbal. Hlavu mal ofáčovanú a okolo mnoho, mne neznámych trubiek.

„Nechcel kaskadéra... chcel tú scénu urobiť sám...“

Začala Ash, ticho sa posadila pri neho a vzala jeho ruku do svojich.

„Stalo sa to včera... Bol taký tvrdohlavý.  Mal tam len preletieť cez stôl, všetko bolo poupevňované, no jedno lanko sa povolilo, jeho to v skoku prevážilo a na stôl zletel priam hlavou. Doktor nevie, kedy a či sa vôbec preberie z kómy.“

Šeptala mi a pri tom vzlykala. Priam som na ňu čumela a pokúšala sa, všetko strebať... absolútne som tomu nechápala...

„Čože?“

Prehovorila som šeptom a vzhliadla na Lanieho. Do očí sa mi drali slzy.

„Že to nie je pravda Ash, no ták, že ste to len na mňa narafičili, ja sa nebudem hnevať.“

„Bodaj by to bolo tak.“

Zavzlykala a hlavu si zložila do dlaní. Pevne som sa oprela o stenu, pretože sa mi až nebezpečne zatočila hlava a zhúpol žalúdok. Opatrne som prešla ku druhej stoličke, posadila sa na ňu a potichu si ju prisunula ku Laniemu... Ach Lanie... čo si to urobil? Jemne som ho pohladila po jeho krásnej tvári a tíško zavzlykala, na čo Ashley ihneď zdvihla svoj zrak a dívala sa spýtavo na mňa.

„Tebe nie je ľahostajný...“

Bolo to skôr konštatovanie ako otázka a ja som musela len súhlasiť.

„Ash, on mi nikdy nebol a ani nebude ľahostajný... len... jednoducho som sa bála a teraz zisťujem, že som bola sprostá... teraz sme mohli byť na nejakej romantickej večeri...“

Vydýchla som unavene... neznášam to... Neznášam, keď sa mi celý svet rúca a ja s tým nemôžem nič urobiť... Po tvári mi tiekli tiché slzy... prečo aj Lanie? Nestačili iba oni?

„Vybavila som ti, že tu môžeš ostať aj v noci, ja idem ešte za ostatnými, chceli vedieť ako je na tom, ďakujem Meg, že si prišla, on ťa potrebuje.“

Jemne ma pohladila po ramene a odišla.  Prisunula som si stoličku ešte bližšie ku Laniemu a vzala jeho ruku do svojich. Povzlykávala som a pri tom bozkávala jeho ruku. Viem, ako som milovala pohľad na neho, keď spí, ale teraz? Teraz to bolo umučenie... Ash mala pravdu. Potrebuje ma, dĺžim mu to, on pri mne stál do teraz...

„Neopustím ťa Lanie...“

Zašepkala som a ako hlúpa a naivná baba, očakávala, že sa možno zázračne preberie, alebo mi aspoň potvrdí moje slová... no dúfala som zle. Jemne som mu jednou rukou prechádzala po tvári.

„Ja... prepáč, bola som hlúpa a sprostá... neviem, ako som si mohla myslieť, že to bez teba zvládnem... Od vtedy neprešiel ani jeden hlúpy deň, kedy by som na teba nemyslela... Ale ja sprostá, si to uvedomujem až teraz, keď tu ležíš... bez po- po- hnutia... bez tvojho krá- krásneho ú- smevu.“

Zajakávala som sa a pokúšala sa prehĺtať vzlyky, ktoré sa drali na povrch. Pevne som mu stískala ruku a dúfala v zázrak. Po chvíli som sa trochu ukľudnila a začala znovu.

„Ale vieš čo je na tom najhoršie Kellan?! Čo je na tom to najhoršie?! Že... že, ja som si uvedomila... že ťa milujem, milujem ako nikoho i- né- ho!“

Boleli ma tie slová, lebo to bola pravda, tak moc bolestivá pravda. Minimálne hodinu som si prehrávala slová, ktoré som povedala, vyriekla a stále väčšmi si uvedomovala, ako moc ho milujem a že ak on zomrie, tak ma zoberie so sebou. Nakoniec som sa schopila. Postavila som sa, zhasla svetlo a znovu si sadla pri Lanieho. Hlavu som si položila pri jeho hlavu, jednou rukou sa podopierala o posteľ a druhú som zamestnala tým, že hladila jeho dokonalé, no nehybné telo.

Spomínala som na jeho krásny úsmev, ktorý ma dostával do kolien, smiech, ktorý nasledoval po úsmeve. Hlas, tak hrubý a nežný zároveň. Jeho ruky, ktoré ma hladievali po tele a tým mi spôsobovali triašky tela, taktiež ako jeho pery, podobné jahodám, či čerešniam. Všetko, on celý, mi spôsoboval nevídané reakcie, na jeho dotyky, hlas, bozky, objatia, na jeho prítomnosť... vtedy som bola skutočne šťastná.

Bolo to divné... ale dokonca aj teraz som pociťovala štipku šťastia. Bola som s ním. A nehádali sme sa... i keď možno by som sa s ním radšej hádala, ako nevedieť, či sa niekedy zobudí. Možno, niekto by povedal, že si je istý, že sa zobudí, že všetko bude v poriadku... ale ja na toto neverím... nikdy mi to nevyšlo... i keď teraz som dúfala, bola vo mne malá dušička, že práve teraz sa stane výnimka.

Hlava mi celou váhou klesla na vankúš a ja som sa pomaly prepadla do ríše snov. Ale jedna vec ma potešila. Dnes v noci neprišiel, nemučil ma, netýral, neputovali po mne jeho slizké prsty... A ja som vedela prečo... Bol tu môj Lanie... ktorého už nikdy neopustím... už to nedokážem...


3. kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!