Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 2. kapitola

05.05.2011 (07:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4091×

Bella:

„Paul, ihneď príďte na hranicu!“ kričal Sam do telefónu. Všetci sme okamžite bežali von. Mamka ostala stáť pri stole, no my sme sa už premenili. Dopadla som na laby a bežala za Paulom, ktorý chcel, aby som sa držala so Sethom a Leah za ním.

Rýchlo sme bežali k hranici. Paul mal strach, ale o mňa.

Čo sa deje? pýtala sa Leah v myšlienkach.

Možno stretli tých Cullenovcov. Sethova myšlienka dávala zmysel. Keď to počul Paul, nahlas zavrčal a ešte rýchlejšie sa rozbehol.

Paul, prosím, dávaj si pozor, poprosila som ho. V myšlienkach mi ukázal svoj úsmev, a potom nás dvoch ako sa bozkávame. Vedel veľmi dobre, ako zamestnať moju myseľ, aby som nemyslela nad katastrofickými scénarmi toho, čo sa môže stať. Približovali sme sa stále bližšie, keď sme začuli rozhovor a o chvíľu aj strašný smrad. Upíri.

Ja som to hovoril, myslel si Seth a samoľúbo sa šklebil tou jeho veľkou papuľou. Paul naňho zavrčal. O chvíľu sme spomalili, keď sme začuli rozhovor neďaleko. Dobehla som za Paulom, aby som mohla byť vedľa neho. Jemne som sa otrela svojím telom o jeho kožuch, bála som sa o neho. Otočil na mňa svoju hlavu a zrazu mi oblizol celú tvár svojím jazykom a rozchechtal sa tým svojím vlkolačím smiechom.

„Mohli by ste sa správať trochu slušnejšie, nie ste tu sami,“ ozval sa Samov hlas. Otočila som sa od Paula a pozrela sa pred seba. Všetci boli premenení - okrem Sama, ktorý stále oproti tým Cullenovcom. Zastavili sme a ja som ich mohla poobzerať. Všetci boli príliš bieli a príliš dokonalí, no na môjho Paula nemali.

Vtom sa na mňa všetci vlci pozreli a ten jeden upír sa potichu zarehotal. Paul sa ku mne ešte viac natlačil a spokojne zavrnel.

Nechajte si to na noc, smial sa Jared v myšlienkách. Paul naňho zavrčal, čakala som, že naňho prinajmenšom skočí, ale bol tu Sam.

„Okamžite prestaňte!“ skríkol Sam, aj keď nepočul naše myšlienky. Tí upíri nás s nejakým divným pohľadom pozorovali. Všetci stáli v pároch, až na toho magora, ktorý sa pred chvíľou smial. Z toho smradu ma bolela hlava.

Podľa mňa je pekný, myslela si Leah, ktorá reagovala na moje myšlienky.

A biely ako stena, solárko by mu určite pomohlo, povedala som v myšlienkach a všetci vlci sa ihneď začali rehotať. Chudák Jake so Sethom sa neudržali a už ležali na zemi.

„To čo tu je za divadlo,“ ozval sa hlas jednej z upírok. Všetci sme sa na ňu pozreli, bola to nejaká zmaľovaná blondína s arogantným výrazom na tvári. Paul s Embrym naňu hneď zavrčali.

„Tak to by stačilo!“ zhúkol Sam. „Paul, Bella, Seth, Leah, pred chvíľou sme sa dohodli na rozdelení hraníc, bude to platiť ako predtým. Forks bude ako neutrálne územie,“ povedal nám Sam. Všetci sme s ním súhlasili, bude to tak najlepšie.

To si myslia, že sa budeme s nimi stretávať vo voľnom čase? Čo s nimi pôjdeme na kávičku? Embry vrtel hlavou. Znova sme sa rozosmiali, a znova sa smial aj ten upír, čo bol sám. Pozrela som sa mu do očí. Skúmavo pozeral na mňa a na Paula. Bolo to divné a bolo mi to strašne nepríjemné.

Zrazu sa Paul predo mňa postavil a oblízol mi tvár. Zachichotala som sa. Vždy to robieval, keď si chcel získať moju pozornosť. Boli to také naše vlkolačie bozky. Paul kývol Samovi, že ideme preč a šli sme na pláž. Už som bola rozbehnutá, keď som sa otočila. Paul sa na mňa skúmavo pozrel.

Nemám nič na prezlečenie, keď sa budem chcieť naspäť premeniť, objasnila som mu v myšlienkach, aj keď som vedela, že jemu by vôbec nevadilo, keby som sa po pláži promenádovala nahá. Paul sa zasmial mojím myšlienkam, a ihneď mi to potvrdil v myšlienkach.

Podišla som k Samovi, ktorý mal na sebe kraťase aj tričko, za ktoré som ho poťahala. Sam si ho okamžite vyzliekol a ja som si ho zobrala medzi zuby, Cullenovci na mňa pobavene pozerali a vlci sa smiali.

Držte huby! zhúkol po nich v myšlienkach Paul. Rozbehla som sa za ním, a to už sme utekali na pláž.

Ďakujem za pekný kompliment, som rád, že som krajší ako ten Cullen, smial sa v myšlienkach. Zavrčala som naňho a rozbehla sa ešte rýchlejšie. V myšlienkach na mňa volal, no ja som ho nepočúvala. Užívala som si tú rýchlosť, labami som dopadala na mäkkú zem, vietor mi príjemne zaplietal kožuch, ale už som sa chcela premeniť. Ľudskú podobu som mala o niečo radšej. O chvíľu ma dobehol Paul, už sme boli na pláži. Bolo príjemne teplo, aj keď nesvietilo slnko. Sadla som si do piesku a čakala, než sa Paul premení.

Chceš sa pokochať? pýtal sa ma v myšlienkach. Rýchlo som kývla hlavou a čakala. Vyceril na mňa svoje zuby a premenil sa späť. Zoširoka som sa usmiala, keď mi ukázal svoje nahé, tmavé telo. Obliekol si kraťase, no hruď mal nahú. Na bruchu mal úžasne vypracované svaly, bol by hriech sa ich nedotknúť. Paul sa na mňa pozrel a pokynul mi rukou, aby som sa premenila ja. Kto by mu neurobil radosť? Položila som si tričko na zem a premenila sa. Mala som v pláne sa hneď obliecť, ale to už som ležala nahým chrbtom na zemi a Paul na mne.

„Musím sa obliecť,“ povedala som mu a snažila sa spod neho vykrútiť, ale pevne ma držal.

„Prosím, nechaj ma pokochať sa,“ šepol zmučene a obtrel sa o moje pery. Jeho ruky boli všade, bol ako moje slnko, všade ma hrial a milovala som ho. Pri jeho bozkoch a dotykoch som si ani neuvedomovala, že som celkom nahá a Paulovi to určite nevadilo.

„Poďme k vám,“ šepla som zmučene, jeho dotyky ma príliš rozpaľovali a ukojiť svoje narastajúce vzrušenie na pláži asi nie je najlepší nápad. Paul sa odo mňa odtiahol a posadil sa, no jeho oči sa príliš horlivo pozerali na moje nahé telo. Ihneď som na seba natiahla tričko, ktoré mi bolo tesne pod zadok.

„Paul!“ ozvalo sa z lesa, odkiaľ vybehol Jacob.

„Čo som komu urobil,“ zaskučal Paul a chytil si tvár do dlaní.

„Je mi ľúto, ale máme prácu, Paul. Musíme ešte dnes opraviť dve autá,“ povedal Jacob. Paul sa na neho vyvalene pozrel, a potom zmučene na mňa. Len som sa pousmiala, myslela som, že si ho konečne užijem po tých hliadkach, ale čo už, aj zatra je deň.

„Len choď,“ šepla som mu. Obaja sme sa postavili.

„Choď napred,“ povedal Jakeovi. Mňa chytil okolo pása a pritiahol k sebe. Smutne sa na mňa pozrel a chcel niečo povedať, no ja som mu dala prst na pery. Postavila som sa na špičky, aby som naňho dočiahla. Automaticky sa sklonil a obtrel sa mi o pery.

„Je to v poriadku, Paul, len choď. A okrem toho, zajtra skoro ráno odchádza mamka s ockom do Tacomy na celý deň, takže...“ šepla som mu laškovne do ucha. Rozžiaril sa a ešte pevnejšie ma objal. Zacítila som jeho horúce pery vo svojich vlasoch. Blažene som sa usmiala.

„Večer prídem,“ sľúbil mi a pomaly odchádzal so smutným výrazom, bol zlatý. Sadla som si bližšie k moru, chladná voda sa mi obtierala o prsty na nohách. Bolo to príjemné. Už bol čas obeda a ja som začínala byť hladná. Postavila som sa a šla smerom k lesu, keď sa tam zrazu niečo mihlo. Mala som veľmi dobrý zrak, ale nič som nevidela.

A zrazu z lesa vyšiel ten upír, čo sa vtedy rehotal. „Čo chceš? Si na našom území,“ povedala som mu a o krok ustúpila.

„Ja som Edward,“ povedal a približoval sa ku mne.

„To je skvelé, a teraz vypadni, nie si na svojom území, lebo hneď zavolám Sama,“ vrčala som, ale mala som strach.

Zasmial sa. „Myslíš, že ti pomôže?“ spýtal sa pobavene.

„A prečo by mi mal pomáhať?“ Bola som zmätená, ten upír sa mi vôbec nepáčil.

„Musí byť nepríjemné sa premienať pred samými chalanmi, však? Vidia ťa nahú...“ Vyjavene som na neho pozerala. O čom to, preboha, rozpráva?

„Čo chceš?“ spýtala som sa znova a ustúpila krok dozadu, šiel z neho strach. Mal šialený výraz a strašne smrdel.

„Teba,“ povedal, a zrazu som videla len šmuhu jeho rýchleho pohybu, a to už ma niečo tvrdé zrazilo k zemi.

1. kapitola - 3. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 2. kapitola: