Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nádej na lásku... 1. kapitola

hodinky


Nádej na lásku... 1. kapitolaJe to moja prvá poviedka na tomto webe a som nesmierne rada, že sem odteraz smiem pridávať články. Je to už staršia poviedka ale chcela som začať s niečím čo už mám hotové a teda by ste nemuseli toľko čakať. Ak budú komentáre bude poviedka pokračovať. Čím viacej ich bude, tým skôr bude nový diel. Prijmem aj kritiku (tú dokonca radšej pripadá mi úprimnejšia). Dúfam, že sa vám to bude páčiť aj keď je to, podľa môjho názoru desné. Odpustite mi chyby. Poviedka rozpráva o Belle a Edwardovi, teda naša klasika. Bella sa stane upírkou skôr ako sa stretne s Edwardom a vo svojom živote už zažila mnoho pádov. Stretne však svoju lásku a má nádej na nový začiatok. Keby to však bolo také jednoduché. Znova sa však dokáže, že láska prekoná všetky prekážky... Viacej informácií sa dozviete ak si poviedku prečítate.

1. Kapitola
Život, ktorý som žila

Sadla som si do svojho auta a zavrela som dvere. Chvíľu som tam len tak nečinne sedela a pozerala som sa pred seba. Potom som naštartovala a otočila som auto. New York som poznala naspamäť. V tomto meste som vyrastala. Toto mesto obsahovalo nespočetné množstvo spomienok. Tu som sa narodila, vyrástla, študovala a tu ma opustili aj moji najbližší. Moji rodičia zomreli pri autohavárii a ja som zdedila celý ich obrovský majetok. Aj ja som sa v podstate rozhodla skončiť zo životom. S ľudským. Teraz už mám od človeka ďaleko. Stalo sa zo mňa stvorenie, ktoré je považované za bytosť, ktorá sa vyskytuje len v knihách a filmoch. Niekto na koho dnes už nik neverí. Niekto tak krásny a pritom tak vražedný. Ale ja nie. Ja nie som to monštrum. Som Bella Swanová a som upír. Stala som sa ním dosť zvláštnym spôsobom.

Moja najlepšia kamarátka bola vždy zvláštna. S ľuďmi sa nebavila, bola prekrásna a tak trochu strašidelná a zvláštna. Jej medové vlny končili pod lopatkami a jej nádherné zlaté oči spútali každého človeka v škole. Bledá pokožka a nádherná postava. Tak to bola Emma. Zo začiatku človek, ktorého som do osudného dňa pokladala za namyslené, bohaté dievča, ktoré pohŕda každým s nás.

V ten deň som sedela sama v lavici, môj sused bol chorý. A mali sme biológiu. A zhodou okolností sme mali urobiť projekt vo dvojiciach. A naša milá Emma bola tak isto sama. Učiteľ nás určil za pár a ja som nechcela byť netaktná tak som sa s ňou začala baviť. Pozvala som ju k nám domov, že by sme si mohli rozvrhnúť aspoň o čom to bude. Postupom času sme zistili, že máme spoločné záujmy. Máme radi rovnaké knihy, hudbu, nakupovanie sme mali obidve rady. Aj štýl obliekania sme mali podobný len ona sa obliekala odvážnejšie. Projekt sme mali po troch stretnutiach hotový. Ale neprestali sme sa stretávať. Stali sa  z nás priateľky a robili sme všetko spolu. Ja som jej ukázala moje najobľúbenejšie miesta a ona… vlastne vtedy ku mne nebola úplne úprimná. Povedala mi všetko až na to čo skutočne je. Ale ja som bola všímavá. Všimla som si, že cez slnečné dni, ktoré boli často chýbala. Aj to, že jej oči menia farbu. Najprv som tomu nedávala veľký význam a myslela som si, že nosí kontaktné šošovky a, že je alergická na slnko. Keď som sa jej spýtala vždy zatĺkala alebo zmenila tému. Nepamätám si presne ako som na to došla, ale raz keď som u nej spala som sa jej na to spýtala. Myslela si, že budem vystrašená, že sa s ňou nebudem baviť a, že radšej odídem niekam inam. Ale ja som tou predstavou bola posadnutá. Tak veľmi som túžila byť tým čo je ona. A tak dni ubiehali a ja som strážila jej tajomstvo. No jedného dňa mi povedala, že odchádza. V New Yorku žila už dlho a kvôli tomu aby sa neprezradila musí odísť. Dosť som si vtedy poplakala. Nikdy som nemala kamarátku aspoň nie takú dobrú akou mi bola Emma. Keď prišiel deň jej odchodu darovala mi to čo som vždy túžila. Nebola to zrovna nesmrteľnosť ale priblížilo sa to k tomu. Darovala mi kryštálový prívesok. Bol dutý a vo vnútri bola tekutina. Povedala mi, že je to jej jed a, že ak budem chcieť sa stať tým čím je ona môžem.

Pozrela som sa na svoj prívesok a zase si prečítala slová, ktoré boli na ňom vyryté. Friends Forever. Pohliadla som späť na cestu ale v myšlienkach som zablúdila k mojím spomienkam.

Emma odišla na konci roku. Úspešne som zmaturovala a chystala sa odísť na vysokú školu. Ale osud mi do cesty poslal to nešťastie. Ja aj moji rodičia sme mali ísť do Chicaga na nejakú spoločenskú akciu. Ja som ale mala stále mizernú náladu a tak som im zapriala nech sa zabavia a ostala som doma. Na ďalší deň som zažila šok. Prišla za mnou polícia, že moji rodičia havarovali. Zrútila som sa ale podarilo sa mi sa s toho dostať. Na výšku som kašľala a radšej som sa snažila dať do poriadku. Rodičov som pochovala a po čase som sa vyrovnala so svojou stratou. Zdedila som celý majetok. Po ich smrti som dlho rozmýšľala ako ďalej. A vtedy mi padol do oka ten prívesok. Ešte v tú noc som sa stala upírom.(Nie celkom ešte zopár dní premeny) Aké bolo moje ďalšie prekvapenie? Nebola som vôbec smädná ani krvilačná. Vyšla som na ulicu a nadýchla som sa. A nič. Bola som rada, že nie som ten nespútaný novorodený. Zostala som ešte nejaký čas v New Yorku. Teraz idem za novým životom. Životom nového človeka. Premena ma zmenila na nespoznanie. Moje doteraz rovné vlasy sa mi v jemných vlnách vlnili až do polky chrbta. Hnedé oči sa zmenili na zlaté. Vždy mierne opálená pokožka na prekrásnu bledú. Postavu som mala takú, že by mi ju závidela každá modelka. Mala som veľa peňazí, prekrásne auto, nový domov aj život. Všetko nasvedčovalo tomu, že môj život bude dokonalí a ideálni. Ale ak ma život niečo naučil tak to, že mi nič nedá zadarmo a svoje šťastie si musím získať.

Cesta do Forks bola príjemná. Išla som rýchlo a moja nálada bola dobrá. Cestou som si spievala. Cítila som, že toto malé večne upršané mestečko je to čo hľadám. Svoj nový dom som našla ľahko. Bol už plne zariadený, dokonca ak záhrada bola upravená. Auto som zaparkovala na príjazdovú cestu, vytiahla som si s kufra veci a zamkla ho. Zostala som stáť a prezerala som si ho. Bola malý ale vyzeral veľmi útulne. Na prízemí bola obývačka, kuchyňa a práčovňa. Na poschodí som mala izbu, kúpeľňu, šatník na moje nespočetné oblečenie, topánky a doplnky, a malú pracovňu. Práve sa končili letné prázdniny a ja som sa už prihlásila do školy. Bolo ešte doobedie tak som sa rozhodla zájsť do školy a vybaviť všetko potrebné. Školu som našla rýchlo a aj vybavovanie nezabralo dlho.

Najbližšie dni som trávila doma alebo v okolí svojho domu. Zvyšok prázdnin ubehol ako voda a ja som čoskoro nastúpila do školy.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nádej na lásku... 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!