Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje nesmrteľné dieťa mi nevezmeš, Jane! Kapitola II.

Moje nesmrteľné dieťa mi nevezmeš, Jane! Kapitola II.Samantha je neobyčajné upírske dieťa, Carlisle práve zisťuje, v čom sa líši od obyčajných upírov. Môže spať, no nemôže snívať. Oči nikdy nebude mať zlaté, lebo potrebuje aj ľudskú krv. No Jane sa vráti a má pre Ara dôkaz, že Cullenovci majú skutočne zakázané nesmrteľné dieťa, takže Bella s Edwardom utekajú a snažia sa Samanthu schovať. Podarí sa im to?

_______________________________________________________________

... Prešla mnou vlna triašky a zrazu som pocítila niečo, čo mi Jacob opisoval ako to „vlkolačie pripútanie sa“ - mala som pocit, že ju už nikdy nechcem opustiť, že prežiarila dokonca aj ten nepreniknuteľný fialový dym a že odteraz je členom mojej/našej rodiny. Nebol to však len chvíľkový pocit? ...

_______________________________________________________________

2. kapitola

„Bella, čo si to urobila?“ spýtal sa ma so zmučeným pohľadom Edward, ktorý sa náhle objavil za mnou. Zlatými očami šibol pohľadom zo mňa na maličkú upírku, ktorú som držala v náruči a nerozhodne si prešiel rukou po vlasoch.

„Vzoprela si sa Volturiovcom, Jane povedala, že ťa bude prenasledovať, až kým nezničí tú malú a aj teba. A ona svoje sľuby plní!“ vyčítal mi, no nedokázal sa na mňa hnevať. Videla som, ako sa bojí o to, čo sa stane a rozmýšľa, ako sa vyhnúť Jane, ako ma ochrániť. Nadvihla som si dievčatko na rukách a usmiala som sa na ňu.

„Edward, toho sa neboj, pred Jane sa ochránime! A to by ju najprv musel Aro pustiť, aby ma sledovala, myslíš, že to dovolí? Majú aj dôležitejšie problémy ako toto.“ Vzhliadla som na neho a povzbudivo sa usmiala. Chytila som ho za ruku a ťahala ho ku nášmu domu. Všetci ostatní členovia rodiny bežali rýchlo za nami a zoskupili sme sa v obývačke.

„Bella, čo sa s ňou chystáš spraviť?“ podišiel ku mne Carlisle a odhrnul maličkej dlhú ofinu z očí. Keď sa jej dotkol chladnými prstami, pocítil rozdiel medzi teplotou svojej pokožky a tej jej. Prekvapene jej priložil chrbát dlane na čelo a ona sebou jemne šklbla, pritom na neho však zaujato pozerala a červené oči sa jej leskli.

„Ona nie je obyčajným nesmrteľným dieťaťom, Carlisle,“ prehovorila som. „Má teplejšiu pokožku ako my, nie je taká bledá a dokáže plakať, nevrhla sa na Volturiovcov a do boja, ona nechcela bojovať. Síce má červené oči a pravdepodobne aj potrebuje krv, aby prežila, no neviem, čím vlastne je,“ rozmýšľala som a presunula ju na jeho ruky, keď si ju odo mňa pýtal, aby si ju mohol prezrieť.

„Edward, ja by som si ju chcela nechať, čo povieš? Neviem, čo to do mňa vošlo, ale predsa som nemohla Volturiovcov nechať, aby ju zničili,“ spýtala som sa Edwarda a spriama mu pozrela do očí. Dúfala som, že bude som mnou súhlasiť a podporí moje rozhodnutie. Začala som myslieť na moje pocity, keď som ju prvýkrát uvidela a rozhodla sa ju ochrániť a čo som pocítila, keď som sa jej pozrela do očí a prirovnala to ku vlkolačiemu pripútaniu sa. Nechala som Edwarda, nech si to v mojej mysli prečíta a takto som sa nepriamo snažila podporiť moje rozhodnutie a to, aby ho akceptoval. Netváril sa radostne, no minimálne sa na mňa usmial a povedal mi:

„Pozri, nevieme, čo od nej môžeme očakávať, nesmrteľné deti sú nebezpečné.“ Chcela som mu odporovať, no on ma umlčal a povedal to za mňa. „Ja viem, že nie je obyčajné nesmrteľné dieťa. Ale aj tak nevidím inú možnosť, ako sa zatiaľ o ňu postarať a zistiť, čo sa dá robiť. Nemôžeme ju predsa len tak vyhodiť-“ to už som sa mu vrhla okolo krku a vtisla mu rýchlo pusu. Aj keď má výhrady, predsa len súhlasil! Ale čo ostatní? Nebude im to vadiť? Poobzerala som sa po svojej rodine a nikto sa netváril nesúhlasne.

„Neboj, ostatným to tiež nevadí,“ zašepkal mi Edward, keď preletel všetky mysle okolo. Šťastne som sa usmiala a poďakovala im.

„Carlisle?“ ozvala sa Esme a podišla bližšie ku svojmu manželovi. Medové vlasy si prehodila na chrbát, aby jej nezavadzali a sledovala ho, ako drží na rukách moju malú upírku a prehliada ju. Zodvihol ku nej pohľad a odpovedal jej na otázku, ktorú mu chcela položiť.

„Je to neobyčajné stvorenie, nie je pre nás nebezpečná. Je možné, že premena u nej neprebehla presne tak, ako mala,“ povedal svoju teóriu, no potom sebou trochu trhol a zasyčal, lebo dievčatko ho uhryzlo do ruky. Neútočila na neho, asi sa chcela iba hrať. Potriasol rukou, pozrel na ňu a ona sa len zatvárila ako anjelik. Ani sme sa na ňu nemohli hnevať.

„A je jedovatá, ako som práve zistil,“ usmial sa a chytil ju tak, aby ho už nemohla uhryznúť. „Ako ju chceš volať?“

„No, už som nad tým rozmýšľala,“ začala som a potom som sa pozrela na Alice, „ale prečo by si mi rovno nemohla povedať, ako sa rozhodnem?“ spýtala som sa jej. Zatvárila sa tajomne, lebo ona to už vedela.

„Prosím,“ poprosila som ju, no potom som sa zamračila a pohrozila jej. „Inak to vytiahnem z Edwarda, tak si vyber,“ uškrnula som sa a vzala si od Carlisla dievčatko naspäť na ruky. Alice len pobavene pohodila hlavou, no nakoniec mi to prezradila.

„Vybrala si jej krásne meno,“ vzdychla si šťastne a spravila krátku pauzu. No možno vybrala, ale čo na tom, keď neviem aké? No tak Alice! Už som chcela protestovať a dostať z nej to meno násilím, no včas ma zastavila.

„Poviem ti to, až keď mi dovolíš vziať si Samanthu na ruky,“ uškrnula sa a natiahla ruky. Tak už viem, čo som chcela.

„Sammy,“ zašepkala som potichu a pohladila ju po vláskoch. Potom som ju dala Alice do natiahnutých rúk a sledovala ju. Alice si ju jemne privinula a hojdala ju na rukách. Jasper stál za ňou, objímal ju okolo pása a všetci traja spolu vyzerali ako veľmi šťastná rodinka. Nakoniec sa okolo nich zhrčili aj všetci ostatní členovia rodiny a dokonca aj Rosalie sa usmievala a tešila.

***

Samantha sa u nás celkom zabývala a my sme si na ňu tiež zvykli, bola novým členom našej veľkej rodiny. Carlisle sa o ňu zaujímal aj z iného hľadiska, chcel zistiť, čo je u nej iné ako u nás. Už sme vedeli, že potrebuje krv, no keď je smädná, úplne zoslabne a nevrhne sa na prvú živú bytosť, ako by to spravil obyčajný upír. Dávali sme jej zvieraciu krv a oči jej pomaly začali naberať oranžovú farbu, no zlaté nikdy nebudú, lebo ona potrebuje aj ľudskú krv. Kvôli svojej zvláštnej premene bez ľudskej krvi neprežije, potrebuje ju aspoň raz za mesiac. Samozrejme, že sme ju nepustili na lov, aby zabíjala ľudí, ale Carlisle si pod zámienkou lekárskych výskumov objednával z krvnej banky balíčky s transfúznou krvou a dávali sme jej tie.

Tiež približne určil jej vek, bola premenená, keď mala asi tri roky. Keďže upíri nestarnú, nikdy nevyrastie a bude stále uväznená v tele trojročného dieťaťa, teda v tom prípade, ak aj toto nie je výnimka jej zvláštnej premeny. Preto sme ju merali a vážili každý mesiac, aby sme videli, čo sa s ňou deje.

Mala upírsku rýchlosť a silu, mohla však spať, no nemohla snívať. To zistil Edward z jej myšlienok keď spala skrútená v jeho izbe na zlatej prikrývke a my sme ju pritom sledovali. Už vedela rozprávať, no nechcelo sa jej, takže väčšinou bola ticho alebo sa smiala. A pri Emmettovi sa teda nasmiala poriadne.

***

Napadol prvý tohtoročný sneh a pokryl celú lúku za domom. Vybehla som so Sam von a spolu s Emmettom sme začali stavať snehuliaka a ohadzovať sa snehom. Sammy mala teda presnú mušku, Emm to od nej schytal minimálne tri krát, aj keď to asi len preto, lebo ju podcenil, ale aj tak ju to potešilo. Potom ma schytil a hodil ma do najbližšieho snehového záveja. Smiala som sa na tom a keď som zo seba zhadzovala sneh, ktorý sa na mňa nalepil, nenápadne som za hrsť nabrala, ubila som z toho parádnu guľu a hodila ju po ňom. Zásah! Schytal to presne do tváre. Kým vypľúval sneh z úst a ja so Sam sme sa na ňom smiali, pribehla ku nám Rose s napätým výrazom.

„Poďte radšej dnu, Alice mala víziu a je to dôležité!“ rýchlo nám oznámila a už nás ťahala do domu. Rýchlo som vyskočila z toho záveja, vzala som Samanthu na ruky a chystala som sa bežať za ňou. No vtom sa spoza mňa, z lesa, ozval chladný hlas, ktorý ma zmrazil viac ako studená sprcha.

„Je neskoro! Ja už som tu. A teraz Aro konečne uvidí, že mám pravdu!“ Medový, no zároveň tak chladný Janin hlas narušil pokoj dnešného dňa. Hoci sme čakali, že sa zjaví, mysleli sme, že Alice nás o tom informuje dosť skoro na to, aby sme sa mohli pripraviť. Asi sa na to práve chystala, no prišla na to až príliš neskoro, asi sa Jane rozhodla len pred chvíľou. Teraz, keď už má dôkaz, že skutočne máme nesmrteľné dieťa, môže bežať naspäť za Arom a ukázať mu svoje spomienky. A potom nás prídu zničiť. Len ak by sme ju my nezničili skôr...

„Nie, Bella, to nie je dobrý nápad,“ vykríkol na mňa Edward z domu a už stál pri mne. Jane síce nevedela, o čom hovoril, no len sa usmiala a chystala sa zmiznúť.

„Čakajte v najbližšej dobe návštevu,“ zakričala ešte ponad plece. „Nám sa neschováte, my vás nájdeme hocikde, kde budete!“ A zmizla medzi stromami. Nebežali sme ju zastaviť, nemalo by to zmysel.

„Čas sa kráti, budeme musieť niečo vymyslieť, a to čo najskôr,“ povedala som a vedela, že sa mi musí podariť uchrániť Sam za každú cenu. Keď sa mi to podarilo raz, podarí sa aj druhý krát. Bežali sme spolu dnu do domu a všetci ostatní na nás už čakali v obývačke.

„Budem musieť odísť a skryť sa so Samanthou niekde, kde nás Volturiovci nenájdu. A nebudem vám môcť povedať kam, aby to Aro nezistil,“ oznámila som im rozhodne a pozerala na nich pevným pohľadom.

„V tom prípade idem s tebou a nesnaž sa mi to vyhovoriť,“ oznámil mi Edward a videla som na ňom, že to myslí smrteľne vážne.

/Ďalšia kapitola/



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Moje nesmrteľné dieťa mi nevezmeš, Jane! Kapitola II.:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!