Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 6. kapitola

Stephenie Meyer holding book


Minulosť si ťa nájde - 6. kapitolaDnešná kapitola bude v pokojnom duchu. Edward sa nám skontaktuje so svojim starým známym. Kto to bude? Celá kapitola sa dnes bude točiť okolo jeho stretnutia s priateľom.

Edward:

„Prosím?“ ozval sa v telefóne ženský hlas a ja som si hneď myslel, že som sa dovolal nesprávnej osobe. „Haló, je tam niekto?“ pýtala sa netrpezlivo a ja som sa nadýchol.

„Prepáčte, to bude asi omyl. Myslel som, že je to číslo môjho známeho, ospravedlňujem sa,“ ospravedlnil som sa slušne a chcel položiť, ale tá žena ma zastavila.

„Počkajte, s kým ste chceli hovoriť?“ spýtala sa ma.

„S Jasperom Whitlockom,“ odpovedal som jej. Ani neviem, prečo som jej to povedal, keď určite nevie, o koho sa jedná.

„Tak to ste na správnej adrese,“ zasmiala sa. „Zavolám vám môjho manžela,“ dodala a ja som ako oparený ostal stáť. Jasper sa oženil? Tak to potom musela byť upírka.

„Prosím?“ ozval sa už konečne známy hlas a ja som sa v duchu zaradoval. Nepočul som ho už celé roky.

„Jasper? Jasper Whitlock, najmladší major v Texase?“

„Edward Masen? Nemôžem tomu uveriť, bože, braček,“ radoval sa. „Kde si, ako žiješ, čo sa s tebou stalo, že si sa doteraz neozval?“ chrlil jednu otázku za druhou.

„To je na veľmi dlhé rozprávanie. Je mi to dosť nepríjemné, ale potreboval by som od teba pomoc,“ šepol som a div sa od hanby neprepadol. Bol som dosť hrdý na to, aby som od niekoho niečo žiadal a hlavne, ak išlo o známych. Vedel som, že Jasper by mi bez slova pomohol, ale nechcel som zneužiť jeho dobroty.

„Hovor, čo môžem pre teba urobiť. Vieš, že som tvojim dlžníkom,“ povedal pokojne. Skoro som aj zabudol, ale to nestálo za reč. Spomenul som si na časy, keď som ho stretol. Bol novorodený a nevedel, čo sa s ním deje. Sedel s hlavou v dlaniach a pred ním ležalo šesť mŕtvych ľudských tiel. Bolo mi ho svojim spôsobom ľúto, a tak som si ho vzal pod svoje krídla. Naučil som ho všetko, čo som ja sám vedel.

Jasper vedel o mne všetko, jedine o láske k Elizabeth nemal páru. To som si vždy nechával pre seba. Vedel, že som bol premenený upírkou a rovnako aj môj brat. Vedel, že od začiatku bol krutý a neľútostný. Na všetko som však bol sám a on ma z toho dôvodu obdivoval. Jasper bol niekto, komu sa dalo dôverovať. Za tie roky si urobil okruh známych na správnych miestach a dokázal vybaviť aj nemožné. Dúfal som, že si tie konexie ešte stále udržiava.

„Braček, si tam?“ spýtal sa a mňa tým dostal z mojich myšlienok. Úplne som zabudol, čo sa to dnes so mnou deje. Za všetko môže Bella. Nedokázal som na ňu prestať myslieť. Odkedy sa za ňou zatvorili dvere, keď vstúpila do nemocnice, som na ňu neprestajne myslel. Nedokázal som si predstaviť, čo sa v jej vnútri odohráva. Mohol som si iba myslieť, že mala strach, ale nejaký hlások v mojej hlave mi našepkával, že bude v poriadku. Musí!

„Som tu, prepáč. Máš stále svoje dokonalé konexie?“

„Samozrejme,“ zasmial sa a ja som sa potešil.

„Som teraz v takom menšom zapadákove. Volá sa to Forks.“ Nedokončil som, pretože sa Jasper rozosmial na celé kolo. Dobre, Forks je síce malé mestečko a má iba pár obyvateľov, ale zase až tak vtipné to nie je. On je niekde v NY, v nejakom päť hviezdičkovom hoteli a ja? Ja stojím v malej reštaurácii, na sebe mám tepláky o dve čísla väčšie a vyťahané tričko. To som teda dopadol. Pokrútil som hlavou nad mojimi myšlienkami.

„To nemyslíš vážne,“ dostal zo seba v návale smiechu a ja som zavrčal. Našťastie to nemohol počuť nikto iba on. „Prepáč, ale je to strašná náhoda. Uveríš mi, keď poviem, že tu žijem?“ Čože? On je tu? Niekto tam hore ma musí mať naozaj veľmi rád. Dostal som sa z môjho väzenia, stretol som ženu, ktorá mi nie je ľahostajná a ešte môj starý priateľ je tu.

„Tak, čo si vlastne potreboval? Povedz a ja ti všetko vybavím, kým sa stretneme.“

„Je to trápne, ale nemáš náhodou nejaké oblečenie, ktoré nepotrebuješ?“ Týchto pár slov sa mi veľmi ťažko vyslovovalo.

„Mám a ani nevieš, akú radosť urobím svojej manželke.“ Nechápal som to, ale určite sa na to opýtam. „Kam mám prísť?“

„Som v malej reštaurácii volá sa to tu u Ruby, počkám na teba, ale prosím ťa, ponáhľaj sa. A Jasper?“

„Áno?“

„Ďakujem,“ šepol som a pripadal som si ako žena, keď ju dojme nejaký romantický film. Čo som mal robiť, keď som bol úprimné rád a vďačný.

„To je v poriadku, hneď som tam. Daj si koláč na môj účet,“ zasmial sa a zaklapol. Musel som sa zasmiať. Položil som slúchadlo od telefónu a vrátil sa späť k tej starej čašníčke.

„Pani, ďakujem vám veľmi pekne. Môj známy o malú chvíľu príde a ja vám ten hovor zaplatím,“ vysvetľoval som jej a ona sa na mňa milo usmiala. Myslel som, že dobrí ľudia už dávno vymreli a nikto mi nepomôže. Zmýlil som sa. Táto milá pani, ktorá to tu vlastnila, mi hneď ponúkla svoju pomoc, keď ma videla vo dverách svojej reštaurácie. Hneď sa ku mne vydala a pýtala sa, ako mi môže pomôcť. Vysvetlil som jej, že som sa sem prisťahoval, ale okradli ma a ja nemám ani ako zavolať známemu. Dovolila mi použiť jej telefón a ja som bol rád, že som nemusel využiť svoj dar.

„To je dobré, chlapče. Nedáš si zatiaľ niečo? Koláčik? Alebo mám úžasnú slepačiu polievku. Takú dobrú si ešte nejedol, je to podľa receptu ešte mojej starkej,“ prehovárala ma a milo sa na mňa usmievala.

„To nemôžem odmietnuť, ďakujem.“

„Choď sa len pekne posadiť a ja ti to prinesiem, zlatko,“ popohnala ma a ja som sa išiel posadiť. Pripomínalo mi to tu šesťdesiate roky. Na stenách boli tapety s gramofónovými platňami, v rohu miestnosti bol juckebox, ktorý hral piesne s muzikálu Pomáda. Bolo to tu malé, útulné. Nechápal som, prečo sem nechodí viac ľudí. Sem by som vzal určite Bellu, ach, opäť na ňu myslím. Je vôbec chvíľa, kedy by som na ňu nemyslel? Určite nie. Akoby som sa jej mohol priblížiť, ako mám získať jej pozornosť. Viem, v akej je teraz situácii, ale rád by som bol aspoň jej priateľom. Vypočul by som ju, keby to potrebovala. Rád by som jej bol morálnou oporou v týchto ťažkých chvíľach. Nechcel som však na ňu tlačiť a byť vtieravý. Tým by som nič nevyhral, iba by som to ešte viac zhoršil.

„Nech sa ti páči, dúfam, že ti bude chutiť,“ prehovorila pri mne tá zlatá pani a na stôl predo mňa položila polievku.

„Určite bude, ešte raz vám ďakujem,“ povedal som úprimne a opäť som jej venoval úsmev. Vyzerala ako babička z rozprávky. Na tvári mala vrásky, milé oči, ktoré vás nenechali chladným a jej úsmev dokázal pohladiť boľavú dušu. V dnešnej dobe je takýchto ľudí veľmi málo. Úsmev mi vrátila a potom ma nechala samého, aby som sa v pokoji najedol.

Pozrel som sa na hodinky, ktoré viseli rovno predo mnou. Chcel som vedieť, ako dlho už čakám, ale prešlo iba pár minút. Jasper tu ešte nebol a ja som premýšľal, koľko času už vlastne uplynulo od doby, čo sme sa videli naposledy. Sám som to netušil, možno to bolo pred pár desiatkami rokov. Moja pamäť je síce dokonalá, ale už si poriadne nevybavujem, prečo sme sa vlastne rozdelili. Boli sme skvelá dvojka.

Kde sú tie zlaté časy, keď sme spoločne a beztrestne lovili ľudí. Viem, že je to odo mňa teraz sprosté, veď aj ja som bol niekedy človekom, ale aj napriek tomu... Bola to naša prirodzenosť. Časom sme ich prestali loviť, nezabíjali sme ich. Len sme sa z nich dosýta napili a ja som im vymazal pamäť. Nikto nič nemohol zistiť, nikto si nás nepamätal. Boli to dobré časy. Ale tie sú už dávno preč, teraz som lepší, dúfam, že som lepší. Veľmi by som chcel byť lepším a neubližovať ľuďom, nechcem ublížiť nikomu, kto si to nezaslúži.

„Edward? Neklame ma môj dokonalý zrak?“ prehovoril nado mnou známy hlas a ja som automaticky vyskočil na nohy a objal ho. Viem, že sa objímali najmä ženy, ale toto bolo bratské objatie.

„Jasper, nedokážeš si predstaviť, aký som rád, že ťa vidím. Úprimne rád,“ podotkol som a ukázal mu, aby sa posadil oproti mne. „Ešte raz ti ďakujem, že si prišiel takto rýchlo,“ poďakoval som mu.

„Ver, že som rovnako potešený ako ty, že ťa konečne vidím. Pokúšal som sa ťa nájsť, ale akoby sa za tebou zľahla zem,“ konštatoval a ja som si odfrkol. Zľahla? To určite nie, skôr ma niekto na pekne dlhú dobu pripútal v starej kobke. Ruku som nahnevane zovrel v päsť a mal sto chutí celou silou udrieť do stola. Rýchlo som si to rozmyslel, nechcel som tej pani spôsobiť škodu.

„Dalo by sa to aj tak povedať, nezmizol som však z vlastnej vôle,“ povedal som na vysvetlenie a v jeho tvári som videl otázku. „Keď si odišiel, dlho som bol sám. Túlal som sa svetom, dokonca som chvíľu žil aj na vegetariánskej strave. Neviem ako a dostal som sa až do Talianska. Tam som spoznal mladú upírku. Jej meno je Jane,“ vydýchol som a on na mňa vyvalil oči.

„Myslíš tú malú, blonďatú, krvilačnú beštiu Jane Volturi?! Si sa pomiatol? Edward, ako ťa napadlo sa zapliesť práve s ňou,“ kričal po mne ako po malom chlapcovi, ktorému otec neschválil výber partnerky.

„Ja viem, máš pravdu, ale aj keď som upír, mám svoje potreby. Uznaj, že Jane nie je škaredá,“ podotkol som a on na to musel prikývnuť. Jane síce nepatrila medzi tých, ktorí si vážia ľudský život, ani ja som v tej dobe taký nebol, tiež nepatrila medzi ženy, ktoré majú rady romantiku. Bola zástancom rovnocenného partnerstva. Jane bola po každej stránke síce zvrátená, ale mala niečo do seba. O láske medzi nami však nemohlo byť ani najmenšej zmienky. Ale na druhej strane vedela veľmi dobre, čo muž potrebuje. „Pozri, medzi Jane a mnou to bolo iba o jednom. Síce len do chvíle, čo ma nenachytala s recepčnou Volterry,“ zasmial som, pretože jej pohľad stál naozaj za všetky drobné. „Náš, takzvaný románik skončil. Bolo mi to úprimne jedno. I keď sme spolu už neboli a hádzali po sebe nevraživé pohľady, ostal som tam. Nemal som kam ísť a popravde, nebolo mi tam zle. Vadili mi iba tie ich spoločné obedy.“ Na slovo obedy som vo vzduchu urobil úvodzovky. „Lovil som preto mimo hradu, nepáčilo sa im to a Arovi som dlho ležal v žalúdku. Vedel si, že on berie Jane ako svoju vlastnú dcéru?“ spýtal som sa ho a on pokrútil hlavou sprava doľava. „Ani ja nie, ale prišiel som na to veľmi rýchlo, keď ma zatvoril na týždeň do žalára a po tele mi prehádzal so železníkom. Väčšiu bolesť som si nikdy nedokázal predstaviť. Nikdy nepochopím, ako je možné, že sme nezraniteľní, a pritom železníku sa nevieme ubrániť,“ zavrčal som hnevom. „Aro mi dal na výber. Buď prestanem loviť v okolí hradu, alebo navždy odídem. Odišiel som z hradu, nerobilo mi to problém. Bol zúrivý, že som odkopol Jane, teda, ja som ju neodkopol... Ale Aro o tom nechcel ani počuť. Jane dobre vedela, že on na ňu nedá dopustiť, a keď pred ním zaklipkala mihalnicami a nahodila ten svoj šteňací pohľad, bol som v keli.“ Jasper ma pozorne počúval a keby bol človek, povedal by som, že ani nedýcha. „Odišiel som so vztýčenou hlavou, ale moja tvrdohlavosť nepoznala medze a ja som lovil v okolí hradu. Spomínam si na Aleca a Jane, potom na dvoch upírov, ktorých som nikdy nevidel... Nakoniec som sa prebral tu vo Forks. Bol som v starej kobke, v lese a na nohách som mal okovy. Po pár rokoch som prestal počítať, ako dlho som tam vlastne bol,“ dokončil som môj príbeh a Jasper iba neveriacky pokrútil hlavou.

„Ale prečo ťa neuväznili v hrade, prečo tu? Prečo ťa rovno nezabili? Jane by si nenechala ujsť to, aby sa na teba chodila dívať, ako trpíš. Edward, na tom je niečo zvláštne, niečo tu predsa len nesedí,“ uvažoval nahlas a ja som iba prikývol. Premýšľal som rovnako ako on. A tiež som vedel, že skôr alebo neskôr tomu prídem na chlp.

„Neviem, dávaš mi otázky, na ktoré nepoznám odpovede ani ja sám. Ale ver, že na to prídem, prídem na to, kto je za to zodpovedný a porátam sa s ním po svojom,“ zavrčal som stále ešte nahnevane.

„Pomôžem ti, akokoľvek bude potrebné a určite aj moja Alice,“ povedal zasnene. Nikdy som Jaspera nevidel s týmto výrazom. Vyzeral byť šťastný, oči mu žiarili pri zmienke mena jeho manželky. Na tvári mal zamilovaný úsmev. Teraz som si dokázal predstaviť, ako sa tvárim, keď myslím na Bellu.

„Ako dlho si vlastne ženatý a kde si ju spoznal?“ spýtal som sa, chcel som o ňom vedieť viac a nechcel som premýšľať nad tým, čo sa mi stalo.

„Vlastne by sa dalo povedať, že si ma našla ona,“ zasmial sa a pokračoval. „Alice je totiž veľmi nadaná. Máva vízie, ona totižto vidí budúcnosť, ale nie je to vždy presné. Záleží na rozhodnutí, ak sa niekto rozhodne inak, aj jej vízia sa zmení. Vieš, moja manželka si zo svojho predchádzajúceho života nič nepamätá, ani len to kto ju premenil. Mala o mne víziu, že sa stretneme a stalo sa. Zamiloval som sa do nej okamžite,“ vydýchol.

„Nikdy som sa nestretol s nikým, kto by mal taký dar. Teda Aro má dar vidieť, čo sa stalo, ale budúcnosť? Páni, vedel si si vybrať,“ zasmial som sa a on prikývol.

„Alice je úžasná, musím ťa s ňou zoznámiť, bude sa ti páčiť.“

„Rád spoznám manželku môjho brata,“ povedal som s úsmevom.

„A ty? Ešte stále spomínaš na Elizabeth?“ Jej meno šepol, nedovolil si ho povedať na hlas.

„Nie, Elizabeth je minulosť. Je tu však niekto, kto mi nie je úplne ľahostajný,“ prezradil som a Jasper pozdvihol obočie.

„Cítim, že to je niečo viac, Edward. Ty si sa nám zamiloval, však?“ spýtal sa so smiechom.

„Neviem, asi áno. Je úžasná, keby si ju len videl. Mahagónové vlasy, tá srdcovitá tvár, dokonale biela pokožka. Tie jej čokoládové oči, v ktorých sa topím zakaždým, keď si ukradnem jej pozornosť. Je dokonalá, ale...“ Nevedel som, ako mu mám povedať, že Bella je človek. Čo ak ma odsúdi? Vie, aký som kedysi bol, určite bude mať námietky.

„Ale?“ spýtal sa nedočkavo.

„Je človek,“ šepol som priškrtene a on vyvalil oči.

„Edward, ty? Stále si tvrdil, že ľudia sú iba obyčajná háveď, opovrhoval si ľudským životom. Ako sa to mohlo stať? Ty a ľudské dievča? Čo budeš robiť, keď sa dozvie, kým v skutočnosti si?“

„Jasper, nie som vôbec hrdý na svoju minulosť, ale zmenil som sa. Viem, je ťažké tomu uveriť, ale Bella je úžasná.“ Už len zmienka o nej dokázala rozprúdiť krv v mojich žilách.

„Bella? Aká Bella?“

„Bella Collinsová, prečo? Nebodaj ju poznáš,“ spýtal som sa prekvapene.

„Edward, to nie je dobré, mal by si ju nechať žiť svoj život.“

„Prečo? Čo je s ňou?“ Ničomu som nerozumel, prečo ju mám nechať na pokoji? Nič jej predsa nerobím, nikdy by som jej neublížil. Nedokázal by som to.

„Bella je priateľka mojej manželky a tiež mňa. Pozná celú rodinu, v ktorej žijeme. Bella je zvláštna.“

„Ako zvláštna?“ Prečo začne a nedokončí, sakra!

„Neviem ti to vysvetliť, ale ja neviem ovládať jej emócie. Cítim to, čo cíti ona, ale nedokážem to zmeniť. Alice je pri nej úplne slepá, nikdy nevie, čo sa stane, ak je niekto v blízkosti Belly.“

„Ale môj dar na ňu fungoval,“ konštatoval som nahlas.

„Prečo si na ňu použil svoj dar? Nepovedz, že si sa z nej napil, Edward, toto by som ti nevedel odpustiť. Bella je ako moja malá sestra.“ Nikdy som nevidel Jaspera takého nahnevaného. Ale bol som rád, že Bellu ochraňuje.

„Nič som jej neurobil. Včera som ju zachránil, ale nebudem hovoriť o jej súkromí, odpusť mi to. A môj dar proste fungoval,“ vysvetlil som mu a bohužiaľ zatajil naše prvé stretnutie s Bellou. Ak by som mu povedal, že som zabil jej priateľku a skoro aj ju, to by ho položilo. Nikto sa o tom nedozvie, nikdy. Dúfam.

„Je v poriadku? Preboha, keď sa to dozvie Alice,“ bedákal a rozpačito si prešiel rukou po vlasoch.

„Fyzicky je v poriadku, už je v poriadku. Ale psychicky to nebude dobré, bohužiaľ,“ vzdychol som. „Prešla si niečím strašným, ale ja nemám právo hovoriť o jej súkromí. Nechce o tom hovoriť ani s Charliem,“ dovysvetľoval som mu.

„Odkiaľ poznáš aj Charlieho?“

„Tak trochu teraz bývam u nich, ale nemysli si, že som ich ovplyvnil, to teda nie. Keď som ju doniesol k nim domov, Charlie ma nechcel pustiť preč. Silou mocou ma žiadal, aby som tam ostal. Čo som mal robiť? Preto som ťa požiadal o pomoc, potrebujem nejaké oblečenie, nahovoril som mu, že som sa sem prisťahoval. Moji rodičia sem majú prísť za pár dní a potom od nich odídem. Nevšimol si si, že mám na sebe oblečie, ktoré bežne nenosím?“ Poukázal som na svoj odev a on prikývol.

„Verím ti, ale naozaj jej neublíž. Bella je jedna z mála ľudí, ktorá je v pohode. Ale musím ťa upozorniť, má priateľa a sú spolu už dlhšiu dobu.“ Priateľa? Čo sa vlastne čudujem. Hádam som si nemyslel, že bude sama a žiť v celibáte. 

„Jasper, dávam ti moje čestné slovo , že Belle nemienim ublížiť. Keď som ju uvidel... Ach, nedokážem ti ani slovami opísať, čo som vo svojom vnútri pocítil. Myslel som, že už nikdy niečo také nepocítim, ale stalo sa. Niečo v mojom vnútri hovorí, že ju mám chrániť. Chcem len, aby bola v bezpečí, chcem na ňu dozerať. Nechcem jej kaziť život a ani jej ho meniť. Nebudem však hovoriť, že by som nebol rád, ak by mala o mňa záujem. To však nemení nič na tom, že sa jej nebudem pliesť do vzťahu. Ak je šťastná ona, budem šťastný aj ja, i keď ju nemôžem mať. Sám dobre vieš, že som upír s nie veľmi svetlou minulosťou. Upír a človek, to proste nejde dokopy.“

„Edward, ja ti verím a vidím, že si lepší ako kedysi. Som rád, že si sa zmenil, možno za to môže práve ona,“ povedal zamyslene a usmial sa. Pohľadom som zavadil o hodiny na stene a skoro som vyskočil na nohy. Bella ma určite už netrpezlivo čaká.

„Jasper, musím sa ti ospravedlniť, ale Bella na mňa už určite čaká. Sľúbil som, že ju vyzdvihnem okamžite, len čo si vyzdvihnem svoje veci. Som veľmi rád, že sme sa dnes stretli a dúfam, že spolu zájdeme na lov. Čo povieš? A mohol by si vziať aj svoju manželku,“ navrhol som mu a on prikývol.

„To by bolo skvelé. Mali by sme zájsť, zajtra ideme do školy a ja sem–tam ešte mám menšie problémy,“ zasmial sa ja som vyvalil oči.

„Super, takže dnes by sme mohli zájsť. Zajtra by som sa chcel ísť aj ja nahlásiť. Chcem jej byť na blízku,“ šepol som a on ma bratsky potľapkal po pleci.

„Ach, tá láska,“ zasmial sa a do rúk mi ešte stihol vložiť nejaké peniaze.

„To je veľa,“ vyhŕkol som a on pokrútil hlavou.

„To je nič, to je najmenej, čo pre teba viem urobiť po tom všetkom.“

„Ďakujem ti,“ povedal som úprimne.

„Bež za Bellou, ja to tu zaplatím a o polnoci budeme aj s Alice pri Bellinom dome.“ S Jasperom som sa rýchlo rozlúčil a utekal po Bellu. 



Dnes máme za sebou nudnejšiu kapitolu, ale aj tie tu musia predsa byť. :) Dúfam, že ma za ňu neukameňujete. Aspoň vieme, že Edward nie je tak celkom sám a má vo svojom živote priateľa, o ktorého sa môže kedykoľvek oprieť. :) Vybrala som si Jaspera, pretože podľa mňa je to nedocenná postava. Jasper je veľmi zaujímavý pre mňa a chcela som ho vo svojej poviedke medzi hlavnými postavami. 

I keď mám pár kapitol napísaných, dostala som menší blok, nevedela som sa pohnúť z miesta, no opäť som to zažehnala a píše sa ďalej. 

Na záver veľmi pekne ďakujem za komentáre pri predchádzajúcej kapitole aj za každé otvorenie kapitoly. Ďakujem, zo srdiečka veľké ďakujem. :) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 6. kapitola:

 1
10.04.2014 [17:25]

kiki11Krásná kapitolka, hned jdu na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Kala
09.04.2014 [20:25]

Kala Emoticon
těším se na pokračování Emoticon
Jen nevím, jestli Jasper o té Elizabeth věděl, nebo ne. Emoticon Na začátku kapitoly jsem si myslela, že nevěděl, ale pak se na ní zeptal Emoticon
Asi jsem četla nepozorně Emoticon

2. susan1726
09.04.2014 [12:37]

Emoticon Emoticon Emoticon Prosím pokračovanie Emoticon

1. BabčaS
09.04.2014 [10:15]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!