Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 19. kapitola

18.08.2011 (12:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 45× • zobrazeno 4324×

19. kapitola

„Bella, viem, že pre teba ten bozk nič neznamenal, ale pre mňa áno. Nikdy ťa nebudem brať ako svoju setru, ale ako dievča, ktoré sa mi strašne páči a som do nej zaľúbený,“ povedal zrazu a vyšiel von.

„Čo?!“ zapišťala Esme zrazu. Do riti, počula to!

Edward sa zastavil vo dverách, chvíľu ostal stáť, no potom sa otočil. Esme už pri nás a doslova zúrila, aj keď bola zmätená.

„O akom bozku to tu rozprávate?“ spýtala sa a poskočil jej hlas. „Vy ste sa bozkávali?!“

Rýchlo k nám podišla Alice. „Esme, ide o to, že Edward uháňa jedno dievča, nechce mu dať pokoj, tak sme si z nej dnes urobili srandu. A Edward a Bella sa pobozkali, ale nebolo v tom nič viac, dokonca to aj na to dievča fungovalo,“ vychrlila rýchlo Alice. Dokonalo mi odľahlo a rýchlo som po nej hodila ďakovný pohľad, ale až po chvíli som si uvedomila, akú blbosť to vymyslela.

Esme sa na mňa a Edwarda nedôverčivo pozrela. Pokrútila hlavou a vrátila sa naspäť do obývačky k telke. Alice nás oboch schmatla a ťahala nás von.

„Ty si sa zbláznil alebo čo?“ spýtala sa Edwarda a dala mu facku. Zachichotala som sa, ale obaja po mne strelili nahnevaný pohľad.

„Túto výhovorku by ti nezožral ani ten najväčší magor,“ skonštatoval Edward, musela som s ním súhlasiť.

„Pozri, ty máš šťastie, že počula len to slovo bozk, lebo som začala na ňu rýchlo rozprávať, keď som uvidela, že to chceš povedať.“

Vystrašene som sa pozrela na Alice. „Ty... ty vieš o tom... tom bozku?

„Áno, ja viem všetko. Pozrite, mňa do toho neťahajte. Je to váš problém, ale keď sa to dozvie Esme, tak...“ Nahnevane vošla znova dovnútra a mňa tam nechala s ním.

„Nechceš to prezradiť ešte celému Forks?“ spýtala som sa ho sarkasticky.

„Rád by som,“ šepol a zoširoka sa usmial. Mala som chuť mu jednu streliť za ucho, ale udržala som to.

„To, čo si predtým povedal, už nikdy nevyslovuj!“ zavrčala som naňho a vošla naspäť do domu. Nahnevane som vliezla do kuchyne, bola som tak nervózna, až som bola strašne hladná. Na panvici som si opražila párky a ešte horúce som si ich pchala do úst. Nakoniec som si tam priniesla aj knihu a čítala si pekne dlho. Každú chvíľu som pozorovala Esme, ale venovala pohľad len telke. Ale určite nemohla uveriť tej blbosti.

„Mám skvelú správu!“ zvýskla zrazu Alice, až ma zaboleli uši, nebola som jediná. Postavila som sa od stola a prišla za ňou do obývačky.

„Čo sa zase deje?“ spýtala som sa jej sucho.

„Najbližšie tri dni bude svietiť slnko, takže do školy nemôžeme ísť,“ oznámila nám s rozžiarenou tvárou.

„Ale ja môžem, aj Edward.“ To meno som vyslovila so strašne zvláštnym tónom, ale asi si to nikto nevšimol.

„Nie, Bella. Mám lepší nápad, pôjdeme na tri dni na chatu do hôr, už dlho sme takto nikde neboli a ja osobne to plánujem už pár týždňov, teraz to perfektne vychádza.“

Emmett sa zoširoka usmial. „Geniálny nápad, sestrička,“ pochválil ju.

„Tak by sme mali už baliť, nie?“ spýtala sa Esme.

„Áno. Už dnes večer by sme tam mali byť, zajtra by už bolo neskoro, lebo slnko vyjde veľmi skoro,“ skonštatovala Alice a už stála na nohách.

„Ehm, ešte jedna vec, Edward tu ešte nie je.“ Alice sa zamyslela nad mojou vetou.

„O polhodinu je naspäť,“ oznámila mi a už jej nebolo. Jasper pokrčil ramenami a šiel za ňou.

„Nechcem znova zameškať školu,“ šepla som si pre seba a zvalila sa vedľa Emmetta na pohovku. Pravda bola v tom, že som nechcela ísť na chatu kvôli Edwardovi. Bude tam aj on a ja budem bez Stevena. Nevyhnem sa jeho poznámkam a ani jeho príliš dôverným pohľadom. Vytiahla som si mobil z vrecka, či mi náhodou Steven nevolal alebo nepísal, ale nič.

„Bella, je preč také dve hodinky, myslíš, že by ti hneď volal?“ ozval sa vedľa mňa Emmett. Povytiahla som jedno obočie a hodila po ňom jeden z mojich najškaredších pohľadov.

„Máš nejaký problém?“

Ako sa dalo čakať, jeho jedinou odpoveďou bol rehot. Zakrútila som hlavou a zapla si telku.

„Bella, okamžite vypni ten televízor a padaj sa baliť!“ kričal po mne zhora ten malý škriatok. V tejto chvíli som mala chuť splynúť s tou sedačkou. Bolo mi za ním smutno.

Po pár minútach hádania sa s Emmettom sa otvorili dvere, Edward prišiel. Nevyzeral príliš veselo.

„Aké bolo rande?“ spýtal sa ho okamžite Emmett. Počkať, on bol na rande? Asi mu príliš nevyšlo, mal by sa tváriť veselšie.

„Super,“ odvrkol a posadil sa k nám. Hneď som ucítila jeho pohľad na sebe, ale ignorovala som ho.

„Nevyzeráš tak,“ šepla som. Nemala som v pláne tie slová vypustiť z úst, ale už bolo neskoro.

„Vraj som si mal dať k tým nohaviciam iný odtieň košele a vlasy som si mal nagélovať, lebo takto vyzerám, akoby som sa práve zobudil s vrabčím hniezdom na hlave.“ Najskôr na naňho s Emmettom ohromene pozerali, ako napodobňoval hlas toho dievčaťa, ale nakoniec sme sa rozosmiali na celý dom.

„Haha, je to strašne vtipné,“ zamrmlal Edward urazene.

„Láskavo sa tu nerozprávajte ako babky na trhu a padajte sa baliť. Za polhodinu vyrážame,“ ozval sa znova ten malý generál.

„Ideme na chatu na tri dni, lebo má svietiť slnko a Alice to perfektne vychádza v jej plánoch. Proste znova jeden z jej rýchlych, šialených nápadov,“ objasnila som Edwardovi, keď vyzeral dosť zmätene. Vtedy mu doslova zasvietili oči, pohľadom mi prešiel po tele a zastavil sa na mojich perách. Cítila som sa zhypnotizovane, nemohla som od neho odtrhnúť oči.

„Tak to bude ešte zábava.“ Postavil sa a šiel do svojej izby. Ešte chvíľu som ostala paralyzovane sedieť na sedačke.

„Bella!“ skríkla znova Alice. Zavrčala som po nej a upírskou rýchlosťou som vletela do svojej izby. O pár minút som bola zbalená, ale nedokázala som sa zbaviť myšlienok, ktoré sa týkali toho Edwardovho pohľadu. Už teraz som vedela, že niečo plánuje. Bolo neuveriteľné, ako sa razom zmenil. Už nebol ako dieťa, stával sa z neho muž.

O pár minút sme stáli všetci v garáži. Bohužiaľ, som musela ísť v aute s Edwardom. Ten bol z toho až príliš netešený. Všimla som si, ako na nás Esme pozerá, ako by niečo skúmala. Hneď mi bolo jasné, že tu trápnu výhovorku nezhltla, teraz nás bude potajomky určite sledovať, ako sa k sebe správame, už to vidím.

„Kde máš Stevena? Čakal som, že pôjde s nami.“ Hodila som na Edwarda zúrivý pohľad a zaťala prsty do volantu.

„Musel na tri dni odísť,“ zamrmlala som a snažila sa venovať len riadeniu. Chcela som tam byť čo najskôr, tak som prekročila rýchlosť o pekné čísla. Nedokázala som byť s ním tak dlho v aute. Konečne sme zišli z diaľnice smerom do lesa po štrkovitej ceste. Stúpali sme vyššie, až sa pred nami objavili nízke skaly. O chvíľu sme boli tam. Týčil sa pred nami obrovský drevený dom, ktorý sme nazývali chatou. Pár metrov od nej bol útes, pod ktorým bolo rozbúrené more. Bolo tu neskutočne krásne a romanticky. Mal tu vedľa mňa sedieť Steven, nie Edward.

Vystúpili sme z auta a ten malý škriatok nám začal hovoriť, aby sme išli vybaliť, potom nám vraj dá nejaké pokyny. Alice mi vybrala izbu na poschodí a Edwarda dala hneď vedľa mňa. Boli sme tu jediní, všetci boli dole.

„Takže, môžeme si dať takú polnočnú opekačku. Carlisle s Esme zbehnú dole do dediny kúpiť nejaké klobásy, samozrejme, len pre Edwarda a Bellu. Ja idem zatiaľ s Jasperom na lov,“ oznámila nám, keď sme sa vybalili. Bolo to zvláštne, zdalo sa mi, že sme na nejakom tábore a Alice je naša sprievodkyňa.

„My ideme tiež na lov, už sa mi zbiehajú slinky na medvedíkov,“ zarehotal sa Emmett a už ho s Rose nebolo.

„Super, ostali sme tu sami na pár hodín,“ šepol Edward po chvíli, keď sa všetci rozpŕchli.

„Hm, tak sa nejako zabav zatiaľ. Ja idem zavolať Stevenovi a niečo si prečítať,“ oznámila som mu a vybrala som sa do svojej izby. Cítila som na sebe jeho pohľad a musela som priznať, že mnou prechádzal akýsi elektrizujúci pocit.

Zabuchla som za sebou dvere a natiahla sa na posteľ. Netrpezlivo som vyťukala Stevenove číslo, ale bol nedostupný. Nahlas som si povzdychla a zobrala si knihu zo stola. Asi by som mu nemala takto stále vyvolávať, ale nemôžem si pomôcť, tak veľmi mi chýba. Ale mala som pocit, ako by som ho podvádzala. Nemohla som prestať myslieť na Edwarda, čo to len so mnou robil?

„Čo chceš, Edward?“ spýtala som sa ho, keď vošiel do izby a vyrušil ma v čítaní.

„Teba, Bella,“ šepol a zrazu mi chytil tvár do dlaní. Nedokázala som ani zdvihnúť ruky a odtiahnuť ho, bolo mi to príjemné. Akoby všetky myšlienky o Stevenovi zmizli a nahradil ho Edward. Jeho horúce ruky, ktorými ma hladil po lícach. Vlasy mi zastrčil za ucho a posunul sa ku mne ešte bližšie. Tvár mi ovial jeho sladký dych, bola som omámená, nemohla som sa ani len pohnúť, len som zrýchlene dýchala a srdce mi prudko bilo.

„Edward, nie. Steven...“ Vtedy mi pritlačil pery na ústa, ani jeden z nás sa nepohol. Ale keď sa jeho ruky posunuli na môj chrbát a pritlačil ma k sebe, už som ho nedokázala a ani nechcela zastaviť. Roztrasené ruky som mu položila na široké ramená a pootvorila ústa. Bol neskutočne horúci – jeho telo, jeho dych, jeho pery...

„Poddaj sa tomu, Bella,“ zašepkal mi do pier a dravo sa mi na ne vrhol. Božský pocit. Tak strašne som chcela myslieť na Stevena, ale Edwardove bozky a dotyky ho úplne zastreli. Jazykom sa mi vnoril do úst. To už som nevydržala, posunula som sa tak, že som mu už sedela na kolenách, ale posunula som sa ešte vyššie a na stehne som pocítila niečo tvrdé. Edward sa zachvel a rukami mi vkĺzol pod tričko, kde mi hladil nežnými prstami pokožku.

„Čo to so mnou robíš, Edward?“ spýtala som sa ho šepotom. Jeho pery sa vtedy presunuli na môj krk, zacítila som, ako sa zachichotal.

„Veľmi dobre ti rozumiem, Bella. Toto cítim celú dobu, som do teba tak zbláznený, až to nie je možné.“ Zubami mi zovrel pokožku na kľúčnej kosti a oblizol ju jazykom. Neskutočný pocit. Zavzdychala som mu do strapatých vlasov a prehrabla som mu ich.

„Túžim po tebe, Bella. Bude to ako môj predčasný darček k sedemnástim narodeninám.“ Musela som sa zasmiať tej jeho myšlienke. Bola som ako zmyslov zbavená, cítila som a vnímala len jeho.

„Prídu sem o chvíľu,“ dostala som zo seba, keď perami kĺzal k môjmu výstrihu.

„Neprídu, vieš veľmi dobre, že na lov chodia takmer na celý deň. Bell, nekaz túto chvíľku a vychutnávaj si ju.“ Medzi prsty chytil lem môjho trička a vyhrnul mi ho cez hlavu. Omámene som sa prehla v chrbte a narazila som do jeho svalnatej hrude. Rukami ma chytil za boky a stiahol ma pod seba. Cítila som, ako sa jeho prsty dostali k zapínaniu podprsenky a stiahol mi ju z ramien. Ach, môj bože.

„Si tak krásna, Bella,“ šepol a tvár si zaboril do mojich pŕs. Nebránila som sa mu, prstami som skĺzla po jeho chrbte do nohavíc. Vytiahla som mu z nich košeľu a netrpezlivo som rozopínala všetky gombíky.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 19. kapitola: