Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? 14. kapitola

Luck future for Bree? 14. kapitolaPo pár mesiacoch je to znova tu. Bree očakáva návštevu vlkov a ako je to s Leom?
Vašs srdiečka Noe a Ness. :)

Prešlo pár dní a ja som sa necítila nejako inak. Emócie sa u mňa striedali ako na hojdačke, sčasti vďaka Jasperovi. Ten sa rozhodol, že ma bude strážiť a starať sa o mňa. No niekedy ani jeho dar nestačil. Dostala som od neho príval radosti, no za pár minút som znova sedela v kúte a nevnímala svet. Sem-tam som si pokecala s Bellou, ale to len vtedy, keď bola v poriadku. Jej stav sa stále zhoršoval. Mala som dosť problémov a trápení aj bez toho, aby som sa pozerala na moju trpiacu sestru.

Ďalšou hrozbou pre mňa boli vlci. Vedela som, že na mňa čakajú, že si po mňa prídu. Očividne moje zabitie chceli spojiť so zabitím toho stvorenia, ktoré rástlo v Belle. Dialo sa tu toho priveľa, nezvládala som to, možno keby tu bol so mnou, možno práve vtedy by som všetko vyriešila. No ja som ho poslala preč, ale čo som mala robiť, nemôžem mu len tak ľahko odpustiť, aj keby som chcela.

„Kedy? Povedali ti niečo bližšie?“ tlačil na Jacoba Edward. Vtedy som zbystrila.

„Povedali iba to, že prídu veľmi skoro. Ja netuším, či tým mysleli dnes, zajtra, alebo o týždeň.“

„Čo sa deje, Edward?“ K Esmé pribehla aj s Alice.

„Sam nám oznámil, že si ide po dieťa a po Bree.“ Odkedy Edward počuje, čo si to dieťa myslí, je z neho nadšený otecko a nie zabijak svojho vlastného dieťaťa. Ale teraz aspoň približne viem, kedy sa ich môžem dočkať.

„Všetci sem, okrem Rosalie, ty ostaň s Bellou,“ povedal Edward do prázdna. Za okamih boli v obývačke všetci volaní.

„Čo mám povedať Belle?“ Rose šepkala z izby, kde bola aj Bella.

„Nič, pokiaľ sa ťa na niečo bude pýtať, povedz, že riešime Bree.“ No pekne, stala sa zo mňa vec na vyhováranie.

„Vieš, že to tak nie je. Ale teraz nemáme čas na tvoje ľutovanie sa. Prepáč, Bree, mám ťa rád, ale teraz musíme riešiť dôležitejšie veci.“

„Edward má pravdu, mala by si ísť hore do svojej izby, aby si bola čo najďalej od nich, keď prídu.“

„Jasper!“ vyskočila som na nohy. „Už dosť! Ja chápem, že máte o mňa strach, ale dokážem sa o seba postarať sama, dokázala som to ako človek, tak to dokážem aj ako upír. Som rada, že mi chcete pomôcť, ale určite sa nebudem skrývať a nenechám vás kvôli mne riskovať, zatiaľ čo ja budem sedieť na posteli. Jasper, nesprávaj sa ku mne ako k dieťaťu, nie som tvoja dcéra. Ja sa dám dokopy. Máte pravdu, ľutovať sa budem, až keď bude všetko okej, alebo keď budem mŕtva.“

„Prečo takto rozprávaš?“ Nepozrela som sa na neho a ani som mu neodpovedala.

„Jasper,“ napomenul ho Carlisle. „Takže si v poriadku?“

„Áno, som.“ Aspoň zatiaľ.

„Čo urobíme?“ spýtala sa Alice.

„Keď príde, skúsim im to vysvetliť, takisto budú čítať Jacobove myšlienky a tak uvidia čo som prežívala. Snáď to vyjde,“ povedala som.

„A ak nie?“ opýtal sa Jasper. Vzdychla som.

„Čo by nevyšlo, tak či tak im natrhneme tie papule.“ Ešte, že máme Emmetta.

***

Po ostatné týždne sme sa stále pripravovali na boj a striehli. Vedeli sme, že prídu až keď Bella porodí, ale pozor sme dávať museli. Dve muchy jednou ranou. Zabijú to dieťa a takisto aj mňa.

Bellin stav sa zhoršoval, kosti sa jej lámali. Musela piť ľudskú krv, aby vôbec prežila do pôrodu. Myslela som si, že to nezvládnem, ale nemala som s krvou najmenší problém. Naučil ma ovládať sa veľmi dobre. Jasper ma zas za tie týždne naučil rôzne chvaty a triky. Bola som pripravená na všetko, dokonca aj na smrť. 

„Edward!“ kričala Rose. Vedela som, že je to tu. Bella začala rodiť. Ja len dúfam, že dnes neumrie nikto, ani moja sestra, rodina a ani ja.

Jacob s Edwardom vybehli hore schodmi spolu s Bellou. Ostala som dole s Alice a Jasperom. Bohužiaľ, Esmé, Carlisle a ani Emmett tu neboli. Šli na lov, síce sme to potrebovali všetci, ale oni traja boli najrozumnejšia voľba. Aj keď v tejto situácii by sme Carlislea potrebovali najviac. Bola som tak vystrašená, že ak by som ešte bola človekom, triasla by som sa.

Počúvala som, čo sa tam hore deje. Miestami som tam chcela vybehnúť, ale potom som uznala, že by som len prekážala. Po pár minútach bez slova zmizla Alice a dovliekla dole Rose. Bola úplne zaslepená túžbou po krvi. No rýchlo sa upokojila a šla naspäť. Všetko to bolo také rýchle. To dieťa začalo plakať. Bol to srdcervúci plač. Ale keď som započula, že umrela. Že je Bella preč, zalial ma smútok a beznádej. Jacob so slzami v očiach vybehol z domu. Môj pohľad zastal na dverách, ktoré za sebou tresol. Zvonku sa ozvalo kvílenie a následné zavýjanie. Moje srdce pukalo pri tom zvuku.


O pár dní:

„Nie, Renesmee,“ povedala som maličkej, ktorú som držala na rukách. Bol to svetlý okamih, kedy mi to Rose dovolila. Bolo to dievčatko, takto si to Bella želala, to ona jej vymyslela meno.

Jej teplá rúčka sa znova priblížila k mojej tvári. Dookola mi ukazovala to isté. Chcela ísť za mamou.

„Nessie, to nemôžem. Vydrž ešte chvíľu. Dnes príde.“ Na Bellu som sa strašne tešila. Nevidela som ju tri dni. Počas jej premeny som za ňou nebola, a tak som zvedavá, ako bude vyzerať. Ale mám strach o Jakea. Belle sa nebude páčiť, akú jej dal prezývku a už vonkoncom nie, že sa k nej pripútal.

Nessie sa mi v náručí zamrvila, dožadovala sa pozornosti.

„Aj ja ťa mám rada, Nessie,“ povedala som jej, keď mi ukázala môj obraz na ktorom sa usmievam.

„To je ona? Je krásna.“ Bol to Bellin hlas. Otočila som sa. Nemohla som uveriť tomu, čo vidím. Vyzerala tak isto, ale pritom úplne inak. Červené oči jej svietili ako jasné semafory.

„To je tvoja mama,“ povedala som Nessie. Bella sa na mňa usmiala a tak som jej úsmev opätovala. Prišla som k nej bližšie.

„Opatrne, Bree,“ strachoval sa Jacob. Bella sa na neho pozrela mierne naštvane. Podala som jej Ness. To ako na nej bolo vidno, že je šťastná, bolo až nemožné.

Započula som vytie. Určite Leah alebo Seth.

„Idú si po nich,“ konštatoval Jacob. Hovoril o mne a Ness. Bellina šťastná tvár hneď ochladla. Zúfalo sa pozrela na Edwarda.

„Choď s malou hore.“ Poslúchla ho. „Ty tiež, Bree.“

„Ani náhodou. Nebudem sa skrývať.“ Vedel, že ma neprehovorí. Všetci sme sa vybrali von a čakali. No nemuseli sme dlho.

„Chcú najprv teba, Bree,“ tlmočil Edward.

„Ľutuje to. Ten chlapec by aj tak umrel,“ snažila sa ich presvedčiť Esmé. Vyzeralo to, akoby Sam chvíľu rozmýšľal.

„Neverí ti,“ povedal Edward.

„Ona neklame,“ pripojil sa Jasper.

Čakala som, že mi Edward znova niečo povie, ale nepovedal. Odrazu sa Sam rozbehol oproti mne. Bola som na neho sama. Ostatní mali čo robiť sami so sebou. Zápasili s vlkmi, teda okrem Jakea, Leah a Setha.

Čierny vlk sa ku mne približoval. Víťazne si oblízal papuľu a vyceril na mňa veľké a ostré zuby. Bála som sa, nevedela som zaútočiť, aj keby som chcela. Vlk vo mne vzbudzoval strach. Ohnal sa po mne. Uhla som. Začala som bežať, vedela som, že ide za mnou, možno som to nemala robiť. Teraz naňho ostanem sama. Kľučkovala som pomedzi stromy, lenže on ma stále dobiehal. No a keď ma chytil za nohu a odhodil pár metrov, myslela som si, že príde môj koniec.

Rozbehol sa oproti mne s otvorenou papuľou. V poslednej chvíli som vstala a skočila za neho. Obratne sa otočil a vyzeral ešte väčšmi nahnevane. Už som nechcela utekať, rozhodla som sa bojovať. Jeho laby, ktoré boli väčšie ako moja hlava, s rachotom dopadali na zem. Prach sa okolo neho víril a čierne chlpy na jeho tele sa zježili. Postavila som sa do útočnej pozície, ako ma to učil Jasper. Bol len kúsok odo mňa, keď odrazu zmizol.

„Leo!“ zakričala som, keď som videla, ako neďaleko mňa bojuje so Samom. Bol obratný, silný a krásny. Trvalo to iba pár sekúnd. Sam nakoniec s kňučaním skončil na zemi. Leo sa na mňa pozrel, ale nezmohla som sa k ničomu. Na jednej strane som ho nenávidela, ale na druhej som ho tak veľmi milovala, že mi bolo úplne jedno, čo urobil, kým je a ak by ma aj zabil, nebolo by krajšej smrti. Vydal sa ku mne pomalým krokom.

No zbadala som, ako Sam nenápadne vstáva. Chcel sa odraziť a skočiť po Leovi. Musela som zasiahnuť. Prebehla som okolo Lea, zachytila sa Sama a hodila ho o hrubý strom. Nechcela som ho zabiť a ani som nemohla, všetko by sa len zhoršilo. Schmatla som Lea za ruku. Bol šokovaný, ale na to som nemala čas, musela som sa čo najskôr vrátiť k domu, kde bude bezpečnejšie. A aj bolo. Neodohrával sa tu už žiaden boj. Všetko bolo pokojné, akoby sa čakalo už len na nás.

„Kde je Sam?“ opýtal sa jeden z nich. Prekvapilo ma, že boli všetci v ľudskej podobe.

„Odpočíva,“ posmešne povedal Leo. Stále som ho držala za ruku, ale hneď som ju aj pustila a odstúpila od neho.

„Tak, kde je?“ opýtal sa ďalší.

„Tu som,“ ozvalo sa spomedzi stromy. Prešiel okolo mňa a prikývol, pochopila som, že to mal byť znak vďaky zato, že som ho nezabila.

„Sam,“ ozval sa Jake.

„Bree nezabijeme, ale to sa netýka aj tej obludy.“ Nezabijú ma? Oni ma nezabijú! Očividne mi Sam nechcel ostať byť vďačný.

„Ona nie je obluda!“ penil Jacob.

„Tak čo potom je?“ zasmial sa znova jeden z vlkov.

„Nebudeš sa mi vysmievať, nezabudni, kto je tu alfa!“ Takého som Jakea ešte nevidela. Všetci akoby sa pod ním sklonili. „Pripútal som sa k nej. A nemusím vám pripomínať náš najvyšší zákon.“

„Neublížiť osobe, ku ktorej sa tvoj brat pripútal,“ konštatovala Leah pre nás, nevedomých.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? 14. kapitola:

 1
01.01.2013 [14:34]

ada1987 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. tellka99
03.12.2012 [15:31]

pekná poviedka Emoticon

2. Ceola
03.12.2012 [6:20]

Nádhera! :) Těším se na další! :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. UV
03.12.2012 [5:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!