Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska medzi ružami 3. kapitola

Stephenie Meyer


Láska medzi ružami 3. kapitolaTak prinášam tretiu kapitolu. Bellinej babičke sa niečo stane a bude musieť ísť do nemocnice. Renée a Bella budú celé vystrašené a budú sa tam ponáhľať za ňou. Bella sa stretne aj s Edwardom, ale len na chvíľku.;)
Prajem pekné čítanie a snáď sa bude páčiť.;)

3. kapitola - Babi, toto mi nerob!

Ako dni plynuli, tak rástlo aj priateľstvo medzi Edwardom a Bellou. Každý deň sa stretávali, hrali, rozprávali, hojdali.

„Poďme na ihrisko,“ rozhodla Bella poobede, keď sa znova stretla s Edwardom. Svietilo slnko, vonku bolo krásne. O desať minút už boli za plotom na ulici a kráčali smerom ku ihrisku. Bolo tam len pár detí, takže mali dosť miesta na hranie. Priniesli si so sebou loptu a začali si ju hádzať.

Po chvíli však prišli tmavé oblaky a zakryli slnečnú oblohu. Ochladilo sa a na zem začali padať prvé kvapky jesenného dažďa. Zmáčali celú krajinu a všetkých ľudí vyhnali domov. Bella s Edwardom sa bežali skryť naspäť domov, veď to mali len kúsok. Nakoniec skončili u Edwarda v záhrade pod skupinou stromov, kde vôbec nepršalo.  Sedeli tam opretí o kmene stromov a rozprávali sa.

„Bella, miláčik, kde si? Poď, musíme ísť domov!“ ozvalo sa z vedľajšej záhrady.

„Nie, ešte nechoď,“ zľakol sa Edward, že už by sa museli rozlúčiť. „Prosím,“ dodal a usmial sa. Chytil Bellu, ktorá sa už dvíhala a chcela odísť, za ruku a potiahol ju späť.

„Počkaj chvíľu, musím ísť za maminou. Možno ju ešte presvedčím, aby som mohla ostať dlhšie,“ vysvetlila mu rýchlo a hneď už aj skákala cez plot do svojej záhrady.

„Mami, tu som!“ zakričala a bežala za ňou dopredu na verandu. Objala ju a usmiala sa. Veľmi sa na ňu podobala, mala presne jej oči a aj úsmev.

„Ahoj, Belli. No poď, musíme ísť domov,“ povedala jej mama a prehodila si cez rameno jej školskú tašku. Bella však prebehla pred ňu a natiahla malé rúčky pred seba, aby ju zastavila.

„Nemôžem ešte chvíľku ostať? Prosím mami?“ prosila ju a spravila na ňu psie oči. No mohla by odolať? Založila si ruky a chvíľu rozmýšľala.

„Dobre, pôjdem ešte nakúpiť a potom sa po teba zastavím. Ale to už budeme musieť ísť, tak sa nachystaj radšej už teraz,“ povolila jej to. Bellinu tašku odniesla do auta a rozlúčila sa s ňou. Bella jej kývala, až kým autom nezašla za roh ulice, potom oznámila babičke, ktorá práve čítala knihu o záhradkárstve, že ide zase za Edwardom.

„Dobre, bež, zlatko. Ja ostanem vnútri, nie je mi veľmi dobre. No a pozdrav odo mňa Edwarda,“ žmurkla na ňu babička a vrátila sa ku svojej knihe. Bella jej to prisľúbila a vybehla von do záhrady, preskočila plot a skoro spadla na Edwarda, ktorý ju stále čakal pod stromom.

„Och prepáč,“ zasmiala sa a posadila sa vedľa neho.

„Mamina išla ešte nakúpiť, takže mám chvíľu čas,“ oznámila mu radostne a usmiala sa.

„Lepšie niečo ako nič.“

(...)

„Ten dážď je krásny,“ povzdychla si Bella radostne a zasnene spopod stromov pozorovala oblohu. Oblaky nevyzerali, že by sa už chceli rozísť, zdalo sa, že bude pršať ešte dlho. Pritisla sa bližšie ku stromu, aby nezmokla, jednou rukou si objala kolená a druhou chytila svojho kamaráta za ruku. Edward na ňu pozrel s rozžiarenými očami a drobnú dlaň jej jemne stisol.

„Vážne si to myslíš?“ nesúhlasne pokrútil hlavou, keď znova vzhliadol hore ku oblohe. Pre neho to bol len ďalší rozmar počasia, po ktorom ostane všade blato, kaluže a neporiadok, niečo, čo si nezaslúži byť obdivované. Bella v tom však videla niečo úplne iné.

„Ty si taký... neromantický!“ vypľula mu do tváre, no potom sa sama na sebe zasmiala. Pritiahla sa ku nemu bližšie a oprela sa o jeho rameno. Ďalej pozorovala ako prší a nechala sa unášať harmóniou a rytmusom kvapiek, ktoré dopadali na kovovú strechu susedovho domu a vytvárali atmosféru radosti a bezstarostnosti.

No po chvíli jemnú atmosféru naplnil zvuk sanitky, zvuk, ktorý väčšinou prinášal buď spásu alebo nešťastie. Neboli by si toho všímali, no sanitka zastavila na ich ulici. Pred domom Bellinej babičky. Bella sa vystrašene pozrela do Edwardových prekvapených očí a pocítila vlnu triašky, ktorá cez ňu prešla. Vyskočila na rovné nohy a už skákala cez plot a bežala pred dom. To, čo tam uvidela, ju zdrvilo. Nemohla sa pohnúť, len tam stála a vydesene sledovala scénu ako vystrihnutú z nejakého nepodareného filmu. Dvaja pracovníci záchrannej služby v bielych plášťoch práve bežali z nosidlami dnu do domu a po chvíli už odtiaľ vyšli so starou mamou. Nehýbala sa, oči mala zatvorené a prerývane dýchala. Jej dcéra bežala vedľa nej a na tvári sa jej zračil šok a strach z toho, že by ju mohla stratiť. Nosidlá rýchlo naložili do sanitky, zavreli dvere a naštartovali. Bellu zasiahla druhá vlna šoku, ktorá ju však teraz donútila bežať a zistiť, čo sa stalo.

„Mami, mami, čo sa stalo? Čo sa stalo babičke?“ pribehla ku prestrašenej mame, ktorá sledovala odchádzajúcu záchranku a objala ju.

„Belli, neboj sa, starej mame iba prišlo zle a museli ju vziať do nemocnice. Neboj, bude v poriadku!“ utešovala ju mama a chlácholivo ju hojdala v náruči. „Musí,“ dodala už skôr pre seba, no Bella vedela, čo to znamená. Jej mama nevedela, čo bude, čo sa stane, čo sa deje s babičkou. Bála sa o ňu rovnako ako ona sama. Síce stále pršalo, pocítila, ako sa jej po lícach rozkotúľali horúce slzy a spolu s kvapkami dažďa dopadli na zem. Nič sa nesmie stať, nemôže! Všetko bude v poriadku, určite!

„Čo budeme robiť? Prečo nejdeme do nemocnice?“ spýtala sa náhle, keď pochopila, že sa môže stať hocičo, že nie všetky príbehy končia šťastne. Myšlienky sa jej zamotávali a prinášali stále nové súvislosti a možnosti, čo sa ešte môže udiať.

„Och, áno, ideme tam! Poď, hneď teraz,“ precitla mama zo šoku a pohla sa. Bežala zamknúť a už otvárala dvere na aute a nastupovala. Čo na tom, že boli obe úplne mokré od dažďa a sĺz, to teraz vôbec nebolo podstatné. Rýchlo naštartovala, Bella sa pripútala a mohli vyraziť. Ponáhľali sa po mokrých cestách a míňali rozmazané siluety domov a budov.

Vtrhli veľkými dvojkrídlovými dverami dnu, do bielej, nepríjemne vyzerajúcej nemocnice a ponáhľali sa na recepciu.

„Práve ku vám priviezli moju mamu, Susan Swanovú, pustite nás za ňou, prosím!“ vyletela Bellina mama na recepčnú skôr, ako sa stihla opýtať čo si želajú. Recepčnú, chladne vyzerajúcu staršiu pani, to ani neprekvapilo, bola na to už po tých rokoch, čo tu pracovala, zvyknutá. Zodvihla ruky, aby ju upokojila a jemným upokojujúcim hlasom jej oznámila:

„Prepáčte, teraz za ňou nemôžete ísť, lekári sa jej práve snažia pomôcť. Ale môžete počkať v čakárni, potom vás zavolajú.“

„A bude v poriadku? Čo sa jej stalo?“

„To vám neviem takto rýchlo povedať, to sa budete musieť spýtať lekára, ktorý ju teraz ošetruje,“ povedala jej chlácholivým hlasom, no nepomáhalo to. Radšej jej len rýchlo ukázala cestu, kade sa mala dostať do čakárne.

Tá potiahla Bellu za drobnú rúčku a ťahala ju za sebou. Bella jej nestíhala, no ponáhľala sa, ako len vedela. Prešli cez jedny dvere, potom ďalšie, hore schodmi... Prebehli okolo lekárov, ktorí sa ponáhľali na operačnú sálu s pacientom a prebehli ešte jednou dlhou chodbou.

Vošli do priestrannej miestnosti so svetlomodrými stenami a kopami kresiel, plnej kvetov a násteniek, ktoré zakrývali obyčajné steny. Bella sa posadila a vytiahla si kolená až po bradu. Pevne ich chytila a pomaly sa hojdala dopredu a dozadu. Vôbec jej nevadilo, že pritom svojimi zablatenými teniskami zašpinila povrch svetložltého kresla, ale veď kto by sa o to v tejto situácii staral. Jej mama zatiaľ netrpezlivo pochodovala sem a tam a občas hodila očkom po dverách, či už odtiaľ nejde lekár so správami. Dlho sa nič nedialo, iba cez miestnosť prechádzali húfy sestričiek a návštev.

„Chvalabohu!“ vykríkla napokon a rozbehla sa za lekárom, ktorý práve vyšiel z jednotky intenzívnej starostlivosti.

„Dobrý deň, ja som Renée Swanová, priviezli ku vám moju matku. Môžem vedieť, čo s ňou je?“ vyhŕkla na neho ešte za chodu a popritom sa snažila aspoň trochu upokojiť. Hnedé vlasy mala rozlietané od počasia a toho, ako sa ponáhľali a líca stále červené od strachu a obáv. Netrpezlivo prešľapovala a stískala svoju kabelku. Lekár sa na ňu len milo usmial a zodvihol podložku s poznámkami.

„Práve prekonala srdcový infarkt, ale podarilo sa nám ju stabilizovať. Necháme si ju tu na pozorovaní a najskôr o dva týždne ju môžeme pustiť domov,“ oznámil profesionálnym hlasom a pritom si všimol aj malú Bellu chúliacu sa v kresle. Povzbudivo sa na ňu usmial a potom sa znova venoval Renée.

„Och, vďaka bohu, že je v poriadku!“ vydýchla si a trochu sa upokojila. Potom lekárovi potriasla rukou a poďakovala mu za záchranu jej maminho života.

„Mohla... mohla by som ju teraz vidieť?“ spýtala sa opatrne a prosebne na neho pozrela. Tušila, že to hneď teraz nebude možné, no chcela si byť istá, dúfala, že ju tam pustia. No lekár potvrdil jej dojmy a povedal, že to momentálne nie je možné, ale o dva dni môžu prísť na návštevu.

Tak mu ešte raz poďakovala, vzala Bellu za rúčku a vyšla s ňou pred nemocnicu.

„Belli, babička bude v poriadku! Pozajtra ju môžeme ísť pozrieť!“ povedala jej radostne pri aute a objala ju. Potom obe nasadli do auta a vydali sa na cestu domov.

__________________________________________________________________________________ Ak budú Belline alebo Edwardove reakcie neadekvátne na 6-ročné deti, alebo povedia niečo, čo by dieťa nepovedalo, tak si to, prosím, nevšímajte, predsa len neviem, ako sa správajú 6-ročné deti alebo ako rozmýšľajú. To si už, žiaľbohu, nepamätám. A ďakujem Vám za komentáre pri predošlých kapitolách, potešili ma.;)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska medzi ružami 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!