Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 11. kapitola

11.06.2011 (18:15) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1041×

(Edwardov pohľad)

Dnes sme spolu prvýkrát raňajkovali. Teda, ona raňajkovala, ja som sa len díval. Po pár lyžiciach to vzdala. „Prosím ťa, nemôžeš sa pozerať niekam inam? Takto sa nenajem ani do večera,“ poprosila.

Uškrnul som sa. „Prepáč. Už dlho som nevidel niekoho jesť niečo také... no povedzme - málo chutné.“

„Tak mi povedz, ako si predstavuješ ty niečo chutnejšie.“ Nabrala si ďalšiu lyžicu cereálií. Uff. Nechcel som veľmi začínať s touto témou, zvlášť, keď všetko bolo pre Bellu ešte relatívne nové. Na druhej strane, všetko brala tak samozrejme, až som sa toho desil.

„Ty vieš, čo si predstavujem pod pojmom chutnejšie.“

Prikývla. „Viem, že pijete krv, ale aká je tvoja obľúbená...“

„Obľúbená čo?“

„Ja neviem,“ zasmiala sa, celá v rozpakoch. „Príchuť?“

Zmĺkol som, rozmýšľajúc, čo jej odpoviem. „Šteniatka,“ dodal som nakoniec.

„Š... šteniatka?“ Neverila vlastným ušiam.

„Jasné, šteniatka. Malé, milé šteniatka s hebkými uškami – tie sú moje najobľúbenejšie.“

Chvíľu bolo ticho. „Robíš si srandu, však?“

„Hej, robím,“ usmial som sa na ňu, „ale nemaj strach. Všetky šteniatka sú v mojej prítomnosti absolútne v bezpečí.“

Usmiala sa, ale vôbec to nevyzeralo presvedčivo. „Ale vážne, Edward. Chcela by som to vedieť. Pochopiť spôsob, akým musíte žiť.“

„Nemám svoju obľúbenú príchuť, ako si to nazvala,“ odpovedal som napokon. „To, že som upír, som si nevybral. Odkedy sa mi to stalo, točí sa celý môj život len okolo krvi. Musím s tým žiť, či chcem alebo nie. Každý deň sa musím ovládať, aby som premohol smäd, ktorý ma trýzni a ak by som ešte myslel na to, kto ako chutí, robilo by môj život ešte neznesiteľnejší. Takže nie, nemám obľúbený druh krvi.“ Chvíľu sa na mňa dívala. „Vyľakal som ťa?“ Pokrútila hlavou.

„Ja len rozmýšľam... Ako... ako ti voniam ja?“

Postavil som sa zo stoličky a kľakol si pred ňu, takže sme mali oči na jednej úrovni. „Voniaš nádherne, Bella. Ešte nikdy som takú krásnu vôňu necítil.“ Nahol som sa k nej a pobozkal ju na krk. Pod perami som cítil, ako jej tlčie krčná tepna. Celá stuhla, a tak som sa od nej odtiahol. Usmiala sa.

„Znamená to, že ma chceš zjesť?“ opýtala sa.

„Znamená to, že po tebe túžim úplne iným spôsobom, než sa očakáva od upíra,“ povedal som.

Uprela na mňa svoje krásne hnedé oči. „Potom by som ti chcela niečo povedať.“ Objala ma okolo krku a silno sa ku mne pritisla. „Ľúbim ťa, Edward.“

Na príval citov, ktoré to vo mne vyvolalo, som nebol pripravený. Nemohol som to vydržať. Objal som ju a v okamihu položil do postele. Vyzerala prekvapená, keď sa poobzerala okolo.

„Ani som nepostrehla, že sme v spálni. Bola by som prisahala, že pred chvíľou som jedla v kuchyni.“

„Si veľmi nepozorná, zlatko...“ Pobozkal som ju na ústa. Nežne, ale zároveň náruživo. Potom som sa presunul k ušnému lalôčiku a jemnulinko som ho hrýzol. „Rozmýšľal som... ty si tu, ja som tu... v mojej posteli...“ šepkal som jej do ucha. Moje ruky sa vydali na prieskum po jej tele. Vyhrnul som jej tričko a hladil jej bruško prstami. Začala prerývane dýchať.

„Nikdy... nikdy by som si nepomyslela, že ma budeš zvádzať v tvojej vlastnej posteli...“ šepla prerývane, vracajúc mi dotyky, ktorými som ju tak štedro obdarúval.

Uchechtol som sa. „Myslel som, že túto pasáž si už prespala...“ šepkal som jej do pokožky. Zdalo sa, že ma nepočuje. Zato sa intenzívne zapájala do toho, čo som s ňou robil. Poťahal som ju za tričko a stiahol jej ho dole. Bolo ráno a ona sa ešte nestihla obliecť, takže pod ním nemala podprsenku.

„Si krásna...,“ zašepkal som.

Mala útlu, takmer dievčenskú postavu, jemné krivky a zamatovú pokožku. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Bella sa začervenala a snažila si zakryť nahé prsia rukami. Jemne som ju chytil za zápästia. „Nie, miláčik... nemáš sa za čo hanbiť...“ zašepol som a začal ju bozkávať na kľúčnu kosť. Pomaly som schádzal nižšie a nižšie. Od slasti sa chvela na celom tele a šepkala moje meno. Nevedel som sa toho nabažiť. Z mojej mysle zmizli všetky spomienky na iné ženy a všetky zálety, ktoré som kedysi podnikol. Bola tu len ona a tá tajomná príťažlivosť, ktorá medzi nami fungovala...

Nakoniec zaspala v mojom náručí.

...

(Bellin pohľad)

Bol to najkrajší týždeň v mojom živote. S Edwardom sme trávili spolu každú chvíľku. Ja som sa učila na štátnice a on mi tento proces značne komplikoval.

„Kde si teraz?“ opýtal sa ma v jedno popoludnie, keď vošiel do izby s podnosom plným jedla. V tomto ohľade bol veľmi starostlivý, aj keď, ako vždy, to prehnal. Tú kopu jedla, čo doniesol, by som nezjedla ani za týždeň.

„Vo Francúzsku,“ odpovedala som, „a starosti mi robí Napoleon Bonaparte.“

„Nechápem prečo. Bol to milý chlapík.“ Položil podnos na stôl.

Zdvihla som obočie. „Poznal si ho?“

„Nie osobne, ale Carlisle bol jeho osobným lekárom na svätej Helene,“ ozrejmil mi a sadol si ku mne na gauč.

„Porozprávaj mi o ňom! Aký bol? Bol nízky? A čo ženy..?“

Zasmial sa. „Zvoľni tempo, Bells. Nemôžem ti predsa hovoriť, či bol sukničkár. Na štátniciach by ti to asi veľmi nepomohlo.“

„Asi máš pravdu, ale aj tak by ma to zaujímalo. Z čisto vedeckého hľadiska,“ doplnila som rýchlo. Usmial sa na mňa.

„Milujem to tvoje vedecké zanietenie,“ povedal a zobral mi z rúk knihu, z ktorej som sa učila. „No myslím tiež, že všetkého veľa škodí.“ V očiach mu zaiskrilo a ja som hneď vedela, koľko bije. Neovládla som sa a musela som sa usmiať. Zobral ma do náručia a ja som mu driek oblapila nohami.

„Si nenapraviteľný, Edward Cullen!“ Prstami som mu zahrabla do bronzových vlasov. Ticho zastonal.

„Ako málo stačí, Bella, a som z teba celkom hotový...“ zašepkal mi do pokožky. Chcela som mu odpovedať, no nevládala som. Jediné, čo som vnímala, boli jeho pery na mojom krku. Pomaly ma zodvihol a položil do postele. V ten deň už z učenia nebolo nič.

Nakoniec, aj napriek takýmto zvodným prekážkam, sa mi podarilo zoštátnicovať. Síce som pár nocí nespala a bolo mi zle od žalúdka, nakoniec som si hrdo prevzala svoj vysokoškolský diplom. Charie bol od radosti celý bez seba a rovnako aj všetci Cullenovci. Alice mi síce tvrdila, že vždy vedela, že uspejem, no evidentne aj jej spadol zo srdca veľký kameň, keď som jej oznámila, že sa mi to podarilo. Chcela na moju počesť usporiadať veľkú párty, no zdvorilo som odmietla. K šťastiu som už nepotrebovala nič. Mala som Edwarda, ktorý ma ľúbil najviac na svete a novú rodinu, ktorá mi nahrádzala mamu a súrodencov, ktorých som nikdy nemala.

Všetko bolo dokonalé. Až príliš dokonalé. Už vtedy som mohla tušiť, že sa niečo zomelie...

S tými šteniatkami som si nemohla pomôcť. Strašne sa mi páčil Damon, ktorý vysvetľoval Elene, aký Stefanov naobľúbenejší druh zvieracej krvi. Je to jedna z mojich naobľúbenejších scén. :)

12. Kapitola

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 11. kapitola: