Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 1. kapitola


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom -  1. kapitolaAhojte, je tu prvá kapitola tejto poviedky. Bude to len taký úvod, Rosalie vám porozpráva o svojej minulosti... Dúfam, že sa bude páčiť. Sissa

1. kapitola: Šialenstvo

 

"Teória lásky je božská, jej prax diabolská."

 

Priblížila som sa k jeho krku, odhrnula som mu vlasy a svojimi ostrými zubami som prehryzla jeho tenkú pokožku. Strhol sa zo spánku a vykríkol. Musela som mu zapchať ústa a použiť svoju silu, aby som ho udržala v tej posteli, lebo bol na človeka dosť silný. Pila som jeho krv a čím ďalej, tým bol slabší, no stále sa podo mnou mykal. V jeho tele vyhasínal život. Mal veľmi sladkú krv, vábila ma od prvej chvíle, čo som ho uvidela. Bolo jasné, že mi dnes v noci padne za obeť. Pomaly sa prestal brániť, takže som ho mohla pustiť. Vysala som ho do poslednej kvapky a odtiahla som sa. Oblizla som si pery a zaklonila som hlavu. Jeho mŕtve telo ležalo na posteli a v očiach mal prázdny pohľad. Hm, možno to bude pripísané zlyhaniu srdca pri sexe. Predsa len, mohol mať tesne po tridsiatke...

Zliezla som z postele a začala som sa obliekať. Rýchlo som si obliekla spodné prádlo a vkĺzla som do úzkych minišiat. Keď som bola oblečená, zbehla som do kúpeľne, aby som sa rýchlo upravila. Párkrát som si prehrabla vlasy prstami a naniesla som si na pery jemnú vrstvu lesku.

 

Vrátila som sa do spálne a obula som si ihličky, v ktorých som s ním sem pred niekoľkými hodinami prišla. Podišla som k posteli a prezrela som si mŕtvolu. Ďalší z tých, pre ktorých som bola neodolateľná bohyňa. Na to som si už dávno zvykla...

Nahla som sa k nemu a jemne som mu prešla prstami po krku. Necítila som žiadny pulz. Ľahkovážne som sa pousmiala a vyskočila som cez okno von z jeho bytu.

Bežala som po nočnom New Yorku upírskou rýchlosťou, takže ma nikto nezbadal. Vyhýbala som sa miestam, kde by sa mohli nachádzať nejakí ľudia. Prebehla som Central Parkom, v ktorom na lavičkách spalo niekoľko bezdomovcov. Na cestách bolo pár áut, väčšinou taxíky, ktoré viezli ľudí domov. Prebehla som cez veľkú križovatku a bežala som popri rade mrakodrapov. Držala som si od nich odstup, pretože určite tam boli kamery. Pre istotu som sa vyhýbala aj pouličným lampám. Chcela som sa čo najskôr dostať z Manhattanu. Prebehla som po moste a dostala som sa do Brooklynu. Tam to bolo pre upírku o niečo bezpečnejšie. Bežala som ďalej, až som sa dostala do málo osídlenej štvrte plnej  kriminálnikov. Rýchlo som cez ňu prebehla a už som mala pred sebou len kúsok.

O pol štvrtej ráno som dorazila do našej vily za mestom. Vošla som dnu a zacítila som, že Carlisle aj Edward sú doma. Určite zas sedia nad knihami. Vôbec si tento život neužívajú.

Vybehla som po schodoch do svojej izby, kde ma čakal naštvaný Edward.

„Rosalie, kde si bola?!“ opýtal sa ma nahnevane.

„Čo je ťa do toho? Už dlho spolu nechodíme,“ povedala som ľahostajne a vyzula som si ihličky.

„Okamžite mi povedz, kde si zas bola!“ vyštekol.

„Upokoj sa, Edward!“ zvýšila som hlas. „Bola som sa baviť.“

„Tak to je potom naozaj pekná zábava. Uvedomuješ si, že kvôli tebe a tvojmu správaniu žijeme ako na úteku?! O chvíľu budeme musieť opustiť aj New York!“

„Tak fajn.“ Usmiala som sa arogantne. „A teraz ma, prosím, nechaj, idem do sprchy,“ povedala som ľahkovážne.

Edward len pokrútil hlavou a odišiel.

Ach jaj, Edward a jeho kecy. Vošla som do kúpeľne a napustila som si vaňu až po okraj. Chce to kúpeľ namiesto sprchy. Vyzliekla som sa a vošla som do vane. Ľahla som si a horúca voda zo mňa zmývala pachy a stopy po dnešnej noci.

Asi sa pýtate, kto je táto bezcitná krvilačná mrcha, však? Volám sa Rosalie Lillian Hale a som upírka už pätnásť rokov. Žijem vo svete módy, zábavy a sexu. Som krásna, nespútaná a navždy mladá. Každého si dokážem omotať okolo prstu. Prvé roky sa to so mnou dalo vydržať, bola som naivná, nevinná, milá slečna, ale zmenila som sa. Uvedomila som si, že nie som princezná a môj život nie je rozprávka. Zistila som, že ľudia sú svine a spravodlivosť vo svete neexistuje. Odvtedy si užívam život plnými dúškami. Upírsky život, samozrejme. Využívam všetky jeho výhody, najmä krásu. Som vysoká blondína s postavou modelky, ktorej žiadny muž neodolá. Jedinou chybičkou krásy sú moje karmínovo červené oči po love, kvôli ktorým nosím kontaktné šošovky.

Ako človek som nebola takáto.

Bola som obyčajné dievča z dobrej rodiny. Vyrastala som v Chicagu. V škole sa mi darilo a bola som obľúbená. Nemôžem povedať, že som veľmi vynikala, čo sa týka krásy, no nebola som prehliadnuteľná. Vždy som túžila po kráse. Na inom mi veľmi nezáležalo. Písal sa rok 1997, mala som osemnásť a skvelý život. Až kým sa stalo to, kvôli čomu som sa stala upírkou.

 

Išla som v noci z jednej párty a bola som sama. Kamarátka ma chcela odviesť domov, no potrebovala som vytriezvieť pred tým, ako sa objavím doma.

Šla som v noci po prázdnom meste. Bol január, asi mesiac po mojich osemnástych narodeninách. Studený vzduch ma obliehal z každej strany a začínala mi byť veľká zima. Vravela som si, že som radšej mala prijať ponuku na odvoz. Pomaly mi odmŕzali prsty na nohách. Kráčala som pomalým tempom, lebo som bola unavená a nevládala som.

Zrazu som uvidela na rohu ulice stáť skupinku mužov. Nahlas sa smiali a počula som štrngať fľaše. Boli opití, to je jasné. Pridala som do kroku, aby som popri nich čím skôr prešla. Iná cesta nebola. Aj keď som nebola úplne triezva, uvedomovala som si prípadné nebezpečenstvo.

„Hej, cica, poď k nám!“ zakričal na mňa jeden z nich a ostatní sa nahlas zasmiali.

Nevšímala som si to a kráčala som ďalej.

„Hej!“ zahučal na mňa a pridala som do kroku.

Počula som jeho kroky za mnou a začala som sa modliť, nech to dopadne dobre. Chytil ma za lakeť a ťahal ma k svojim priateľom. Spoznala som v ňom svojho bývalého. Ach bože, len to nie.

„Dáš si?“ ponúkol mi jeden z nich fľašu.

Pokrútila som hlavou a ustúpila som o krok vzad.

„Ale kam odchádzaš?!“ vyštekol na mňa môj bývalý – James.

„James, prestaň, my dvaja si naozaj nemáme čo povedať! Skončili sme!“

„No ja som s tebou ešte určite neskončil,“ povedal a odpil si z fľaše.

„Čo teraz, ideme na nejakú žúrku?“ opýtal sa jeden z jeho kamarátov.

„Nejdeme nikam, Jack. Zabavíme sa s Rosie.“

Neznášala som, keď mi tak povedal. Chvíľu sa bavili medzi sebou a ja som to využila ako šancu na útek. Ďaleko som sa nedostala, lebo sa rozbehli za mnou. Obkľúčili ma a nemala som kam ujsť.

„Rosie, zlatko, nevymýšľaj,“ povedal James a chytil ma.

„Kam chceš ísť?“ opýtal sa ho Jack.

„Tu neďaleko je rozostavaný dom,“ povedal a jeho banda sa zasmiala.

James ma držal a vliekli ma aj napriek môjmu odporovaniu. Šmykol sa na ľade a stiahol ma so sebou. Udrela som si hlavu a strašne ma to bolelo. Nevidela som ostro a počula som s ozvenou. Všetci muži sa smiali a išli sme ďalej. Vošli sme do rozostavanej budovy. James ma pustil a začala som od neho cúvať preč. Podal Jackovi svoju fľašu, vyzliekol si kabát a zlovestne sa na mňa usmial.

Prirazil ma na stenu a začal ma násilne bozkávať. Snažila som sa nejako vyslobodiť, ale bol silnejší ako ja. Začal zo mňa aj zo seba strhávať šaty. Jeho kamaráti chľastali a smiali sa na tom, ako mi ubližoval.

Zapchal mi ústa, aby som nekričala a ja som sa začala viac brániť. Vrazil mi facku a ja som spadla na tvrdú, zamrznutú zem. Už bol na to pripravený, takže mi strhol sukňu aj nohavičky a násilím si ma vzal. Vykríkla som a on mi priložil k hrdlu rozbitú fľašu. Nevedel moc ovládať svoje pohyby a tak ma párkrát porezal. Veľmi ma to bolelo a z očí mi tiekli slzy. Keď so mnou skončil, obliekol sa a zavolal na svoju partiu:

„Teraz som definitívne skončil so svojou bývalou! Je vaša!“

Bol medzi nimi jeden chalan, ktorého som odmietla. Ach, v tejto chvíli sa mi pomstí! Vystrašene som na nich hľadela a oni sa len smiali. Ako ďalší ma zneužil Jack a pritom mi dokonca podrezal žily na rukách. Stratila som vedomie, no nanešťastie sa mi po chvíli vrátilo. To už bol pri mne ďalší z nich...

Naposledy ku mne prišiel ten, ktorého som odmietla. Zakryl ma svojim kabátom a šepol:

„Odpusť mi to.“

Potom všetci zmizli. Mysleli si, že som mŕtva. Želala som si, aby som bola. Po čase som stratila vedomie a dúfala som, že som zomrela.

 

Nasledujúcu časť si nepamätám, no rozprával mi ju Edward.

 

Boli s Carlisleom na love a našli ma podľa vône krvi. Vzali ma k nim domov a Carlisle ma vyšetril. Edward ho celý čas pozoroval. Tvrdil mi, že nikdy mu nebolo nikoho tak ľúto, ako mňa.

„Nemá šancu na prežitie bez premeny,“ skonštatoval Carlisle.

Edward prikývol a tuho zavrel oči. Vedel, čo to pre mňa bude. Poznal to utrpenie. Carlisle sa priblížil k môjmu krku a prehryzol moju jemnú pokožku. Vtom sa mi vrátilo vedomie a začala som strašne kričať. Edward mu pomohol s mojou premenou, aby sa jed šíril rýchlejšie. Pohrýzli ma na viacerých miestach. Strašne ma to bolelo, oveľa viac ako to, čo mi urobila Jamesova banda. Myslela som si, že ma uniesli, aby mohli dokončiť Jamesovo dielo. Chceli mi ublížiť ešte viac! Chceli, aby som trpela.

Kričala som a hádzala som sebou. Oheň sa šíril v mojom tele do rúk, do členkov, do každého prstu. Veľmi som trpela a prosila som Carlislea, aby ma zabil. Celý čas mi niečo hovoril, no nepočúvala som ho. Vlastne som sa ho bála, lebo mi tiež ublížil.

Po nejakom čase bolesť začala pomaly ustupovať. Začínala som vnímať a cítila som sa silnejšia. Všetka bolesť sa mi nahrnula do srdca. Vykríkla som a moje srdce prestalo biť. Zavládlo obrovské ticho. Môj život sa skončil.

Otvorila som oči a okamžite som sa posadila. Vôbec som si neuvedomila tú rýchlosť. Carlisle a Edward sa na mňa pozerali z druhého konca postele. Bála som sa ich, a tak som sa stiahla do rohu, čo najďalej od nich. Pamätala som si posledné chvíle ľudského života a bála som sa. Začala som sa triasť od strachu.

„Neboj sa, my ti neublížime,“ povedal chlácholivo Carlisle.

„Kto ste?“ šepla som vystrašene.

„Ja som Carlisle Cullen a toto je môj syn Edward.“

Stále som mala strach.

„Rosalie, nás sa naozaj nemusíš báť,“ povedal Edward.

„Odkiaľ vieš moje meno?“ sykla som.

„Čítam myšlienky,“ odpovedal.

„Rosalie,“ začal Carlisle. „Neviem, nakoľko si ma počúvala, no vysvetľoval som ti, čo sa s tebou deje. Stala si sa jednou z nás. Rosalie, si upírka. Musel som ťa premeniť, inak by si neprežila.“

„Čo ak som nechcela prežiť?“ šepla som so strachom.

„Bolo nám ľúto nechať ťa zomrieť,“ šepol Edward. „Odpusť nám.“

Potom mi priniesli zrkadlo a ja som sa na seba pozrela. V tom momente som stratila reč. Bola som nádherná. Krajšiu bytosť som nikdy nevidela. Mám to, čo som vždy chcela. Zrazu mi mysľou preletela iná myšlienka - tá horšia stránka krásy. Teraz budem pútať oveľa väčšiu pozornosť mužov! Ach, naozaj som radšej mala zomrieť.

Carlisle s Edwardom ma neskôr vzali na lov. Držala som si od nich odstup. Správala som sa nedôverčivo a zdržanlivo, no mala som na to dôvod. Od premeny som sa všetkých mužov bála. Až tak ma poznačila moja posledná ľudská spomienka. Po čase som si na Edwarda a Carlislea zvykla a celkom som si ich obľúbila. K Edwardovi som mala bližšie. Bol ku mne veľmi milý, staral sa o mňa a stále na mňa dával pozor. Vždy som sa naňho mohla spoľahnúť. Celé tie roky mi bol oporou.

Keď ma po niekoľkých mesiacoch vzali medzi ľudí, Edward bol ten, za koho som sa skrývala. Spomienky z ľudského života vo mne zostali. Naučil ma bojovať a tým som nabrala trochu odvahy. Už som sa vedela brániť. Začala som chodiť na lov aj sama. Edward aj Carlisle boli šťastní z mojich pokrokov. A ja tiež, samozrejme.

Už som sa nebála tak ako predtým. Nebola som taká plachá a nedôverčivá. Pomaly som s nimi nadviazala skvelé vzťahy.

Začali sme chodiť von, medzi ľudí, a ja som si na to zvykla. No vonku som sa vždy držala Edwarda alebo Carlislea. Nerada som bola sama.

Časom som si všimla, že Edward ku mne prejavoval náklonnosť. Aj keď som na vzťah ešte nebola pripravená, po nejakom čase sme sa dali dokopy. Edward mi bol všetkým. Ochrancom, priateľom, bratom, kamarátom, dôverníkom, milencom... proste všetkým. Carlisle sa tomu tešil.  Dlho som nevedela prísť na to, čo k nemu cítim. Vždy keď sme boli spolu, bolo nám úžasne. Dokonca mi bolo ľúto Carlislea, že sa na nás musí pozerať ako na šťastný párik a pri tom je sám. Čas strávený s Edwardom letel strašne rýchlo. Uvedomila som si, že to, čo k nemu cítim je naozaj láska. Boli sme spolu dosť dlhú dobu a mohli sme byť spolu doteraz, keby...

 

„Rosalie, ponáhľaj sa, dnes máte poslednú prednášku pred skúškovým!“ zakričal na mňa Carlisle z prízemia a vytrhol ma z myšlienok.

„Minútku,“ povedala som a vyšla som z vane.

Rýchlo som sa usušila, obliekla a upravila. Za päť minút som vyšla z izby oblečená v bordovej blúzke s výstrihom a krémovej úzkej sukni. Vlasy som si nechala rozpustené a vo veľkých vlnách mi spadali do polky chrbta. Prehodila som si cez seba dlhý biely kabát a zbehla som dole po schodoch.

Carlisle bol v predsieni a chystal sa do práce. Pracoval v najväčšej nemocnici ako lekár.

„Rosalie, po škole, prosím ťa, príď hneď domov. Musíme sa porozprávať,“ oznámil mi.

„Dnes tam budem skoro do večera a chceli sme ísť potom s Alice na jednu akciu, tak neviem, či sa mi to podarí...“ povedala som zamyslene.

„Je to naliehavé.“

„Ešte uvidím,“ mávla som rukou a Carlisle si povzdychol.

Obula som si čižmy na ihličkách a šla som do garáže. Odomkla som svoje červené BMW, moju jedinú lásku, a vyrazila som do školy. Alebo... že by som si dnes spravila deň voľna?

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 1. kapitola:

 1
22.01.2012 [16:18]

nicolecullenhaleSice jsem si jako první přečetla tuhle kapitlu a pak až prolog ale neva Emoticon Emoticon Jsem zmatená..dost zmatená..takže chci další kapitolku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!