Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Happy end for Leah? - 8. časť

Happy end for Leah? - 8. časť Po dlhej - a hlavne neplánovanej - odmlke vám opäť prinášam pokračovanie svojej poviedky. Tento diel bude dosť zlomový, aj keď sa vám to tak na prvý pohľad zdať nebude. Ospravedlňujem sa za moju 'práce neschopnosť', ale posledné týždne bol u nás doslova blázinec a k tomu všetkému som naháňala aj chuť do písania. Našťastie sa všetko vyriešilo, chuť som dohnala, tak dúfam, že sa vrátim do starých kolají. Príjemné čítanie praje tetuška ness :)

 8. časť

„Prišiel som ti pomôcť, Leah, tak ma najskôr vypočuj,“ povedal a čakal na moju odpoveď, tak som len nemo prikývla, potom pokračoval: „Viem, kde držia toho tvojho poloupíra a som rozhodnutý pomôcť vám ujsť, aby ste mohli byť spolu. Aj ostatní chalani sa rozhodli vám pomôcť. Po Jacobových slovách sme si uvedomili, že Sam naozaj nemá právo rozhodovať o tvojom živote, sľúbil, že sa o nás postará, ale je taký zaslepený, že sleduje len vlastné ciele, ktoré považuje za posvätné. Mala si vtedy pravdu, keď som bol s Rachel a vedel som, čo prežívaš ty, nemohol som sa jej ani pozrieť do očí. Máš právo byť šťastná, najmä po tom všetkom, čo ti spôsobili naše vlčie gény. Preto sme sa rozhodli pomôcť ti ujsť ďaleko odtiaľto aj s tvojim poloupírom. Aby ste mohli začať nový život, spoločný život,“ povedal a v izbe sa rozhostilo napäté ticho. Vykoľajene som sa pozerala do Paulových vážnych očí a stále som nemohla uveriť, že práve tieto slová vyslovil on. Čakala by som čokoľvek, ale toto je aj na mňa silná káva.

V hlave som si urovnávala jeho slová. Všetci boli ticho a nechali ma, aby som si to všetko premyslela. Bola som im za to nesmierne vďačná. Paul sa teda rozhodol nám pomôcť a s ním aj zvyšok svorky. Myslím, že aj Billy a Rachel nám pomôžu a to ma hrialo pri srdci. Bola som rada, že po toľkých dňoch temnoty a zúfania nám s Nahuelom svitla nová nádej. Ale stále mi niečo bránilo v tom, aby som sa celkom oddala nádeji. Bol to jediný človek – vlk. V mysli mi stále blikali obavy a za ne nemohol nikto iný ako Sam. Bála som sa ho. Nikdy som si nemyslela, že sa ho budem báť, bola som si takmer istá, že ho poznám lepšie ako vlastnú dlaň, ale opak bol pravdou. Prečo je taký zaslepený? Prečo mi nedopraje šancu na nový a šťastný život? Čo ak sa o tom dozvie, a som si viac ako istá, že sa tak stane, a on niekomu ublíži? Nedokázala by som žiť sama so sebou, keby sa kvôli môjmu šťastiu malo niekomu niečo stať. To by som neprežila. Pomaly som sa posadila na posteľ a pozrela som na Paula, ktorý ma sledoval zvedavým pohľadom, v ktorom blikotalo utajované napätie. Zhlboka som si vzdychla.

„Paul, vážim si, že my s chalanmi chcete pomôcť, ale nie som si istá, či je to dobrý nápad. Len mi povedz, kde je Nahuel a ja sa o všetko postarám. Nechcem, aby sa vám niečo stalo, alebo aby ste si museli kvôli mne vyberať medzi povinnosťou a priateľstvom,“ povedala som napokon potichu a dívala sa mu do očí. Jeho pohľad som vydržala len dovtedy, kým som mu v očiach nezazrela hnev. Bála som sa, že sa naštve. Paul je veľmi hrdý, ak sa raz rozhodne skloniť a ponúknuť niekomu pomoc, nechce počuť odmietnutie, nech je to z akéhokoľvek závažného dôvodu.

„Leah, neblázni, nič sa nám nestane. Budeme radi ak ti pomôžeme, je nás predsa viac. Deti sme z toho chceli vynechať, ale nechceli. Takže je nás šestnásť, bez Sama. Sam je sám a po svojom boku má len tvrdohlavú Radu starších. Čo myslíš, kto má viac?“ spýtal sa sarkasticky, akoby iná odpoveď ako my neexistovala. Ale ja som videla aj inú odpoveď. Kto má navrch? Sam. Sam je Alfa vlk, či sa to Jacobovi a ostatným páči, alebo nie. Dobrovoľne si ho zvolili, lebo bol prvý premenený vlk a Jacob nechcel byť Alfa, aj keď mal na to pokrvné právo. Ale priznal svoje právo a stal sa Alfou aj tak, ale to nič nemení na tom, že Sam je stále Alfa tejto svorky vlkov, tu v La Push. Ak raz rozkáže, musia poslúchať, pretože pochybujem, že majú toľko sily, aby len tak neposlúchli, keď ich sila príkazu prirazí k zemi.

„Paul, môže vás byť aj sto, ale ak Sam raz niečo prikáže, musíte poslúchnuť,“ povedala som svoje obavy nahlas a Paul sa zamračil. Jacoba a Setha som nevidela, až neskoro som si uvedomila, že niekam zmizli. Ich hlasy som počula z kuchyne, kde hrkotali v chladničke. Som zvedavá, či tam ešte niečo ostane. Ale to je teraz jedno, sú dôležitejšie veci, ktoré treba vyriešiť.

„Keď vydá príkaz, len sa tým potvrdia naše slová, že sleduje vlastné ciele a každý to uvidí,“ povedal a prisadol si ku mne na posteľ. Automaticky som sa posunula ďalej. Zamýšľala som sa nad jeho slovami. Pamätám sa, keď som ešte bola len obyčajný človek, videla som raz Sama s Jaredom a Paulom, ako sa rozprávali. Ešte tam bol jeden chalan z La Push a niečím naštval Paula. Bola som si istá, že sa na neho vrhne, ale Sam mu niečo povedal a on sa okamžite upokojil. Nevedela som, prečo ho počúva, čo je za tým, ale keď som sa premenila, vysvetlili mi, že mu vtedy niečo prikázal. Prikázal sa mu upokojiť, a on sa upokojil. Nevedela som, že mu niečo prikazuje, len som videla, ako mu niečo hovorí. A to by nerozoznal nikto, kto by ho nepočul, že rozdáva rozkazy. A čo keby sa im rozhodol prikázať, aby Nahuela roztrhali na márne kúsky a spálili ho? Síce ma tá predstava bolela, ale  som si istá, že proti sile jeho rozkazu by nič nezmohli a nakoniec by ho predsa len museli roztrhať a spáliť. A nikto by ani nevedel, prečo to urobili. Len oni sami.

„Paul, počúvaj ma, nikto nikdy nevie kedy vydáva príkazy, mi cítime silu jeho príkazov, ale obyčajný ľudia si myslia, že len niečo hovorí. Nikdy nedokážeš, že zneužíva svoje postavenie Alfa vlka vo svorke, aj keď obaja veľmi dobre vieme, že to robí,“ povedala som smutným hlasom a zadívala sa na Paula, ale ten vyzeral, že je myšlienkami úplne inde. Nikdy som ho nevidela takého sústredeného, akoby sa snažil v hlave vypočítať nejaký ťažký príklad. Dokonca si nespomínam, že som ho videla premýšľať. Často krát som si myslela, že je to jeden  z tých chalanov, ktorým k životu stačí hora svalov a žiadny mozog. Osobne som mala s takými chlapíkmi dočinenia.

„Nech je to ako chce, Leah, nás neodradíš. My ti chceme pomôcť a aj ti pomôžeme, či máš výhrady alebo nie,“ povedal nakoniec a odhodlaný výraz v jeho očiach ma usvedčil v tom, že protestovať už nemá zmysel, napokon, môže sa nám to podariť. V rýchlosti som ešte zhodnotila všetky pre a proti, ale nakoniec som dospela k jedinému rozhodnutiu – nech sa rozhodnem akokoľvek, Paul a ostatní to aj tak nenechajú na pokoji. A keď som si uvedomila, že možno o pár hodín uvidím Nahuela, nedokázala som už viac odporovať. Rezignovane som si povzdychla a postavila sa na nohy, ale to som nemala robiť. Môj žalúdok sa stiahol a zatočilo sa mi v hlave. Ako handrová bábika som padla späť na posteľ a snažila sa zhlboka dýchať, aby som zahnala nečakanú nevoľnosť.

„Leah, si v poriadku?!“ spýtal sa prekvapene Paul, ale jeho hlas ku mne akoby doliehal z diaľky. Ešte pár minút som tam len tak ležala a zhlboka dýchala. Keď som si bola istá, že môj žalúdok je na svojom mieste, opatrne som sa posadila. Otvorila som oči a zrazu som s pozerala do troch napätých tvárí. V hlave sa mi netočilo, ale aj tak som sa radšej hýbala len veľmi pomaly a opatrne.

„Nebojte sa, som v poriadku, len som dlho nič nejedla,“ povedala som a opatrne sa postavila. S úľavou som si vydýchla, keď som zistila, že sa mi prestalo krútiť v hlave. Ale ani môj pokus o úsmev nezapôsobil na tých troch a stále sa rovnako vytrvalo mračili.

„Tu mi niečo nesedí,“ mrmlal si pre seba Jacob, keď doslova odpochodoval z mojej izby a zamieril do kuchyne, v ktorej chvíľu so všetkým hrkotal a buchotal, až sa nakoniec vrátil s miskou, v ktorej boli moji obľúbené cereálie a mlieko. Podal mi ich a ja som sa posadila, aby som sa do nich s chuťou pustila. Za pár minút bola miska prázdna. Môj žalúdok neprotestoval a ja som sa cítila lepšie a spokojnejšie.

„Môžeme ísť?“ spýtal sa napokon Paul a ja som nedočkavo prikývla. Čím viac sa blížila chvíľa, keď som mala vidieť Nahuela, tým som bola šťastnejšia. Všetci sme vyšli von a ľudským krkom zamierili niekam smerom na pláž. Bola som rada, že sme sa nepremenili. Síce by som premenu na vlka bez väčších problémov zvládla, ale neviem ako dlho by mi trvalo, kým by som sa premenila späť. Od nášho domčeka to bolo na pláž asi pol hodiny chôdze, náš dom bol totiž až pri lese. Vlastne to bol posledný dom, za ním boli už len lesy. Preto sme sa so Sethom do lesa dostali vždy prví. Obzerala som sa okolo seba, ani neviem prečo. Teraz som si v rezervácii, v ktorej som žila celý svoj život, pripadala ako cudzí človek. Cítila som sa akoby som tu nikdy predtým nebola a nevidela to tu týmito očami. Zrazu mi aj pochmúrne zelené lesy, ktoré na mňa posledné roky pôsobili deprimujúco, pripadali krásne. Neviem čím to bolo, možno tým, že som sa pripútala, možno preto som svet vnímala v iných, svetlejších farbách. Mala by som sa na to spýtať Jacoba, možno to bolo pre neho tiež také nové a krásne.

Ani neviem ako dlho sme išli, ale odrazu sme vchádzali na pláž. Po ceste sme stretli len pár miestnych starých ľudí, ktorí si nás príliš nevšímali, boli sme pre nich len ďalšie decká, ktoré tu žili. Zaujímali sa o nás, jedine vtedy, ak na nás niečo potrebovali hodiť. Lebo to my sme vždy boli na vine, keď sa náhodou niečo stalo. Paul nás viedol cez pláž a zastavil sa až pred malým hájikom, v ktorom bola jaskyňa. Potom sa na nás pozrel.

„V tejto jaskyni je Nahuel,“ povedal potichu a chcel ísť dovnútra, keď sa odtiaľ vyrútil Sam. Skamenela som na mieste a ako v spomalenom filme pozorovala, ako sa Sam vrhol na Paula a ako ho Jacob so Sethom zadržiavajú. Nakoniec sa im ho podarilo od Paula odtrhnúť. Pozrela som na Sama a so zlou predtuchou sa ho spýtala:

„Kde je Nahuel, Sam? Nemôžeš mi brániť, aby som ho odtiaľto odviedla,“ povedala som čo najpokojnejšie a do hlasu som vložila všetko opovrhnutie, ktoré som k nemu pociťovala. Ani netušil ako veľmi sa mi v tejto sekunde hnusil. Dlho neodpovedal a len sa mi pozeral do očí, ale nakoniec len zvesil hlavu a rukou ukázal k neďalekému stromu. S obavou som sa tam pozrela a to, čo som tam videla, ma prinútilo zalapať po dychu a následne potichu vykríknuť. K stromu bol priviazaný Nahuel. Hlavu mal zvesenú, ale ja som aj na tú diaľku videla, že jeho tvár ma mierne fialkový nádych. On ho zmlátil! Akoby to však nebolo málo, jeho telo pôsobilo trochu krehkejším dojmom, zdalo sa mi, že schudol zopár kíl. Najhoršie však na tom bol zvuk, ktorý sa ozýval z miest, kde mal srdce. Aj predtým jeho srdce bilo zvláštnym rytmom, ale teraz sa mi zdalo akési tichšie a nepravidelnejšie. Plná hnevu som sa otočila k Samovi a celou silou som ho udrela do tváre. Nečakal môj úder, tak sa zatackal a chytil sa za nos. Dúfam, že som mu ho minimálne zlomila.

„Prečo?“ spýtala som sa a nahnevane sa na neho dívala. Vo mne to len tak vrelo. Chcela som mu ešte niečo povedať, zmlátiť ho, ale v tom sa mi začalo krútiť v hlave a zovrelo mi žalúdok. Bolo to tisíckrát horšie ako predtým v izbe. Jednu ruku som si obmotala okolo drieku a druhú som si položila na čelo, akoby som tým mohla zastaviť to krútenie. Snažila som sa zhlboka dýchať, ale nepomáhalo mi to. V pravidelných intervaloch sa mi zatmievalo pred očami a akoby z diaľky som počula vzrušené a znepokojené hlasy viacerých ľudí. Potom sa mi zatmelo pred očami úplne a padla som na zem...

»» zhrnutie ««


Venovania k tejto kapitole patria týmto milým človiečikom: lulu, mimax15, ada1987, Nerissa, terra a ema. Ďakujem za vaše milé komentáre a dúfam, že vás táto kapitola nesklamala.

Tak čo? Podľa mňa to bolo strašné... Ste si istý, že chcete aj pokračovanie? Ja si nie som istá, či to po prečítaní tejto kapitoly aj plánuje čítať ďalej...

Vaša ness ;)

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 8. časť :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!