Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 20

10.10.2010 (13:45) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1847×

Vlčia hmla

Bella pomaly otvorila oči, no hneď sa preľakla, keď okolo seba nevidela nič iné len tmu. Až neskôr si spomenula, prečo to tak je a stiahla si šatku z očí. Pohľad jej spočinul na prázdnom lôžku. Na tvári sa jej vytvorila malá vráska. Vzala do rúk odkaz uložený na vankúši. Keď uzrela to písmo, skoro sa rozplakala.

Včera nerozmýšľala nad tým, prečo sa Edward nachádza na tomto hroznom mieste. Nezvýšil na to čas, ale teraz jej pravda tuho bila do očí. On ju jednoducho opustil. Ako mohol niečo také spraviť?

Nechápala svojmu, ani jeho konaniu. Ale napriek tomu cítila, že Edward ju neoklamal. Muselo sa niečo vážne stať, a preto je tu. Pamätá si ju vôbec?

Toľko otázok a tak málo odpovedí.

Pohľadom preletela odkaz na ktorom stálo:

Dobré ráno princezná. Prepáč, že som ťa tak náhle opustil, ale musel som si splniť svoje povinnosti. Vrátim sa čo najrýchlejšie.

Edward

Neskôr si ho prečítala aj nahlas, ale v tom ju vyrušilo tiché zaklopanie. Bez rozmýšľania vstala z postele, hodila na seba Edwardovu košeľu a šla otvoriť.

„Dúfam, že nevyrušujem, Edward,“ začal Jasper, no keď zdvihol pohľad od zeme, zasekol sa uprostred vety.

Bella si včas neuvedomila, že toto nie je jej izba a teraz nevedela, ako vysvetliť to, že jej veci sú rozhádzané všade naokolo a jediné oblečenie, čo má na sebe je košeľa človeka, ktorého spoznala ešte len "včera“. Uveril by jej, keby tvrdila, že sa opila a Edward ju tu nechal prespať? Vo všetkej počestnosti?

„Bella? Čo tu robíš? A čo to máš na sebe?“ opýtal sa zhrozene.

„To nie je tak, ako si myslíš.“

„Nie? Tak ako?“

Sledovala jeho nekompromisnú tvár, nebola schopná mu odpovedať. Posmešne sa uškrnul a otočil sa na odchod.

„Počkaj,“ zvolala a rozbehla sa za ním.

„Čo odo mňa ešte chceš? Hmm? Čo?“ Rukami ju chytil za ramená a na zdôraznenie svojich slov ňou potriasol.

„Hej, okamžite ju pusť!“ Pri zvuku toho hlasu Bella až nadskočila. Nesmelo otočila hlavu. Stál tam... Znova odetý do čierneho plášťa. Jasper na neho s nevraživosťou pozrel a svoje ruky mi zložil z pliec. Behom sekundy stál pred ním a päsťou mu vrazil do tváre. No ruka nedopadla tam, kde mala namierené. Edward sa rane pohotovo vyhol a Jasperovi skrútil ruky za chrbtom.

„Neviem o čo tu ide, ale nepáči sa mi, ako na mňa útočíte, pane. To, čo robím vo svojom voľnom čase je len a len moja vec. Nezabúdajte, že vy ste tu hosťom. Nemajte o mne mylnú predstavu, keď chcem, viem byť aj nepríjemný.“

„Skutočne? Spať s vydatou ženou je to, čo robíte vo voľnom čase?“ zavrčal.

Edward ho pustil a šokovane sa Belli opýtal: „Je to pravda?“

Pokrútila hlavou, pretože slová sa jej zasekli kdesi v krku.

„Tak potom tu niet, čo riešiť. Máte na mňa nejakú otázku, pane?“

Jasper mu na to odvrkol: „Nie, práve ma prešla chuť.“

Nasrdene odpochodoval do svojej izby a Bella zasa vbehla do tej Edwardovej. Rýchlo na seba nahádzala oblečenie, ktoré prežilo včerajšiu noc a s papierom v ruke vybehla za Jasperom.

Vtisla mu papier do ruky.

„Čítaj!“

Jasper sa na ňu nechápavo pozrel a pustil jej papier späť do ruky. „Nemám záujem!“ Otočil sa, aby otvoril dvere na Carlisleovej izbe. Bella ticho zahromžila a pomaly vyslovovala každé jedno slovo: „On je Edward. A je mi jedno, či mi veríš, alebo nie.“

Chvíľu čakala, ale keď sa Jasper neotáčal, premohla ju pýcha a odkráčala za Edwardom.

Jasper nerozhodne postával pri dverách. Otočil sa. Na chodbe už nik nebol. Papier, ktorý mu Bella chcela ukázať, ležal pohodený na zemi. Aj napriek zlosti a hnevu ho zdvihol a začal čítať.

O chvíľu sa vo vedľajšej izbe rozrazili dvere. Jasper vbehol dnu a šokovane zastal. Pohľad mu blúdil z Belli na Edwarda a naopak. Bella sa i ba chabo pousmiala. Jasper sa priblížil a znova sa pokúsil Edwarda udrieť. No tentoraz trafil. Bella ostala prekvapene stáť s rozšírenými očami. Jasper nečakal, kým sa do neho Edward pustí, ale s radosťou v očiach ho objal.

„Prečo si nič nepovedal? Prečo si nám to urobil?“ pýtal sa Jasper, hneď potom, čo ho pustil.

Edward nahodil prekvapený kukuč.

Vôbec to nechápal. Ruky držal odtiahnuté. Nevedel, čo od toho šialeného upíra môže očakávať. Pred chvíľou mu jednu vrazil a teraz ho objíma. Čo je nejaký pošahaný gay?

„A čo som mal povedať?“

„Prečo si tu? Prečo si nás opustil? Mysleli sme, že si zomrel!“ prehovorila Bella.

„Ja? Veď vás poznám sotva deň, tak nechápem, o čom to hovoríte!“

„Edward, prosím ťa. Už sa nepretvaruj. My vieme, že si to ty.“ Podišla k nemu a stiahla mu kapucňu tak rýchlo, že si to ani poriadne neuvedomil.

Ich pohľady neboli prekvapené, ale spokojné. Akoby to obaja očakávali. Bella mu pohladila líce a natiahla sa pre bozk. No on sa od nej odtiahol a ruku jej zložil k telu.

„Ja vás nepoznám, jasné. Je mi to ľúto, ale ja nie som ten, koho hľadáte.“

Otočil sa na Jaspera. „To nie som ja.“

„Prečo si jednoducho neprečítaš naše myšlienky?“

„Ja neviem čítať myšlienky,“ prerušil ho Edward.

Bella s Jasperom si vymenili zmetené pohľady.

„Ale vieš...“ zašepkala Bella skoro nepočuteľne.

„Nikdy si sa nezaujímal prečo máš zlaté oči? Ako my...“

Edward sa zamyslel, ale len nachvíľu. „Je mi to ľúto, ako som povedal. Ja nie som ten, za koho ma pokladáte.“ Vybehol zo svojej izby a náhlil sa niekde, hocikde!

Vo svojej hlave mal toľký zmätok, že nedokázal vnímať nič, čo sa okolo neho dialo. Bez ospravedlnenia vrážal do upírov, neodpovedal na pozdravy, až kým sa neocitol vo svojej starej izbe.

Sadol si na posteľ, tvár zložil do dlaní a prerývane sa nadýchol. Ruky sa mu triasli.

Odkiaľ ho poznajú? Prečo sa obaja tak čudne správali? Je pravda, že Bella hrá nejakú rolu v jeho spomienkach, ale teraz keď je pri nej, nemôže si spomenúť.

„Čo je s tebou Edward?“ ozvala sa Jane odo dverí. „Nemal by si byť s Cullenovcami?“

Edward sa na ňu prinútil pozrieť. No vyzeral tak zničene, že to Jane vyplašilo.

Sadla si k nemu.

„Odkiaľ ma poznajú?“ opýtal sa.

„Kto?“

„Cullenovci! Všetci sú mi takí známi a predsa sú to cudzinci!“

„Netráp sa tým, iba sa ti niečo zazdalo. Nepoznáte sa!“ Jane sa vyhla Edwardovmu pohľadu a za ruku ho vytiahla z postele.

„Nebol si na tréningu. Aro mal o teba strach!“

„Pôjdem za ním,“ dodal, no hneď na to sa zamyslel. A čo mu vlastne povie? Prečo neprišiel?

Prepáč Aro, ale namiesto času stráveného v tvojej spoločnosti, som ho radšej strávil v posteli so svojou zverenkyňou!

Našťastie celý rozhovor prebehol bez problémov a Edward sa ani raz nepreriekol. Aro ho prepustil po troch hodinách neúprosného trénigu. Edward celý vyčerpaný strávil posledné hodiny pred plesom, zavretý vo svojej izbe. No aj napriek únave tam neostal dlho, ostávala už len necelá hodinka pred začatím oslavy a tak voľky-nevoľky musel oboznámiť Cullenovcov s večerným programom.

Bez toho, aby si niečím zakrýval tvár, čo sa mu už aj tak videlo zbytočné, vstúpil do Bellinej izby, kde na neho všetci netrpezlivo čakali. Dych vyrážajúci pohľad na nádherné upírky v dlhých priliehavých šatách mu celkom zatemnil myseľ. Musel sa párkrát trhane nadýchnuť, aby vykoktal, čo mal na jazyku.

Po dokončení svojho monológu, mu zrak nechtiac zakotvil na Bellu. Sedela na posteli ako kôpka nešťastia, čo jej však ani trocha neubralo na vznešenosti, Carlisle ju upokojujúco hladkal po chrbte a druhou rukou držal Esmine trasúce sa ruky. Edward si uvedomil, že jeho prítomnosť im spôsobuje nechcené utrpenie. Na jednej strane sa zdržiavali komentárov, na druhej by ho najradšej objali a už nikdy nepustili. Na ich tvárach sa zračil strach a aj bolesť z toho, že nemôžu urobiť nič, aby mu pomohli rozpamätať sa.

Edward sa snažil neprejavovať žiadne emócie, ani nič, čo by mohlo dať Cullenovcom akúkoľvek nádej, že on je ten, za koho ho zdá sa ešte stále považujú! No Bella to spravila za neho. Potom, ako podišla k nemu tak blízko, že na perách cítil jej dych, sa mu pozrela hlboko do zlatých očí!

„Edward, prosím, musíš si ma pamätať!“

Nekompromisne pokrútil hlavou. Jeho vystrašené oči ju neisto prepaľovali.

„Prepáč, Bella. Si fajn, mám ťa rád, ale nič viac v tom nie je!“

„Ja ťa milujem,“ snažila sa ho presvedčiť. Ostatní sa taktne vzdialili a nechali ich uprostred izby osamote.

„Je mi to tak ľúto, nie som to ja, Bella. Veľmi ma mrzí, že túžiš po niekom inom, ale ja s tým nič nenarobím!“

„Milujem ťa,“ zašepkala znova.

Ruky, ktoré si omotala okolo jeho krku jej opatrne zložil.

„Ale ja ťa nemilujem!“

Dúfam, že sa vám jedna zo záverečných častí pozdávala! A čo vás čaká nabudúce? Šokujúce rozuzlenie. Čo ak je väčšina z toho, čo ste si doteraz prečítali lož. Čo, ak stojí garda Volturiových na dvoch stranách? Naozaj sa to všetko deje kvôli Edwardovi? Môžem vám len naznačiť, že nič nebude také, aké sa to na prvý pohľad zdá! Prosím o veľa komentárov! :)

19. kapitola ... 21. kapitola      Ooo moje shrnutie ooO

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 20: