Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - Prológ + 1. kapitola

26.01.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 10082×

Prológ

Bella ako desať ročná osirela. Rodičia zahynuli pri autonehode. Nemala nikoho, kto by sa jej ujal, a tak si ju k sebe vzal otcov najlepší priateľ Billy. Žila bok po boku s indiánmi a chodila aj do ich školy. Vyrastala na príbehoch ich kmeňa. Keď sa do mestečka presťahovali Cullenovci, veľa sa zmenilo. Miestni mladí muži sa začali meniť. Najprv to pred Bellou tajili, no keď sa začal premieňať aj jej nevlastný brat Jacob, dozvedela sa celú pravdu o vlkoch a upíroch. Dozvedela sa tú vlčiu pravdu. Posledný rok pred maturitou prestúpila na miestnu strednú školu. Billy chcel, aby išla na vysokú a pre lepší štart potrebuje lepšiu školu. Bella teda nastúpila na Strednú školu vo Forks. Jej brat ju dokonalo pripravil na stretnutie s upírmi, ktorí chodia na túto školu.

1. kapitola

Prvý deň v novej škole. Billy trval na tom, aby som posledný rok prestúpila zo školy z rezervácie na miestnu strednú. Mal obavy, že z indiánskej školy nebudem mať veľké šance na vysokú. Kŕčovite som zvierala v ruke papiere a rozvrh. Šla som pomaly chodbou a hľadala učebňu. Keď som ju našla, práve zazvonilo a tak som vbehla dnu a rozhliadla som sa. Bola tu jediné voľné miesto a to vedľa peknej hnedovlásky.

„Je tu voľné?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Iste,“ šepla a stiahla si veci na svoju stranu.

„Som Jesicca,“ usmiala sa.

„Isabella, teda Bella. Všetci mi tak hovoria.“

„Ty si to dievča z rezervácie, však?“ šepla a usmiala sa. Potom sme stíchli, lebo prišiel učiteľ. V literatúre som bola pečená, varená. Po hodine sme šli na telocvik. Jesicca ma povodila po celej škole, a s kým mohla, tak ma zoznámila. Na obed sme prišli do jedálne, a ja som sa usadila k Jesice a jej priateľom. Zrazu sa dvere otvorili, a do jedálne vošla krásna blondínka s pekným svalovcom. Prekvapene som sa na nich pozrela. Boli bledí a neskutočne krásni. Jesica sa ku mne nahla.

„Adoptívne deti doktora Cullena.“ Prikývla som. Vedela som, kto to je. V rezervácii ma na studených pripravili. Vlci s nimi mali zmluvu. Takže to boli dvaja z piatich, čo tu chodia do školy.

„To je Rosalia a Emmett. Chodia spolu,“ šepla na vysvetlenie. Potom vošla malá čiernovláska a urastený, pekný muž.

„To je Alice a Jasper. Neviem, aké problémy ten chalan má, ale vyzerá, akoby ho niečo bolelo,“ zasmiala sa. Do tretice sa dvere otvorili a vošiel posledný. Medené vlasy mal rozstrapatené na všetky strany. Bol nádherný. Aj keď som nechcela, musela som sa otočiť, a mala som pocit, že aj on ma zaregistroval.

„Edward Cullen. Je strašne na veľa. Žiadna mu nie je dosť dobrá. Na neho rovno zabudni,“ šepla.

„Na takého by som ani nemyslela. Ja sa s podobnými typmi nebavím,“ povedala som jedovato. Vedela som, že krása je maska. Ich srdcia nebijú, v ich žilách neprúdi krv, nemajú svedomie, sú studení, mŕtvi. Znechutene som sa otriasla, keď som si všimla, že na mňa ten Edward pozerá. Bola som znechutená z toho, že podobné monštrá majú aj mená. Nechutné. Mala som zostať v rezervácii, napadlo mi. Po obede som šla na poslednú hodinu. Mala som biológiu. Keď som vošla, učiteľ už stál za katedrou.

„Vy ste nová študentka?“ opýtal sa.

„Áno. Som Bella Swanová,“ šepla som.

„Sadnite si, slečna,“ ukázal na jediné voľné miesto. Keď som zbadala kto tam sedí, prišlo mi zle.

„Nemôžem si sadnúť inam,“ šepla som učiteľovi.

„Obávam sa, že iné voľné miesto nemáme,“ povedal učiteľ namrzene. Prešla som k lavici a sadla si. Natlačila som sa úplne na okraj a on urobil to isté. Očividne sme k sebe chovali rovnaké sympatie. Sedel napäto a vôbec nedýchal. Túto hodinu som si doslova odtrpela. Sledovala som ho len kútikom oka. Keď poviem doma Billymu a Jacobovi, v akom nebezpečenstve budem každú hodinu biológie, najskôr som do školy dochodila. Nemôžem povedať, že som mala strach. Vedela som o zmluve, a že ju nesmú porušiť, inak s nimi vlci skoncujú. Napriek tomu, že som bola relatívne v bezpečí, som sa celá chvela.

V presne tej sekunde keď zazvonilo, vyskočil na nohy a preletel okolo mňa, až urobil prievan. Ten pohyb mi vohnal do nosa sladkú vôňu. Zhlboka som sa jej nadýchla a zamotala sa mi hlava. Predátor, napadlo mi. Všetko má ľudí na nich lákať. Vzhľad, hlas, vôňa, no proste všetko. Pokývala som hlavou a vyšla z učebne. Chcela som byť čo najskôr späť v rezervácii. Jacob ma mal vyzdvihnúť po škole, no zdržal sa. Sedela som na lavičke a počúvala hudbu. Vtedy vyšli Cullenovci a namierili si to rovno k svojim luxusným autám. Tá blondína a svalovec nastúpili do červeného športového autíčka a tí dvaja ďalší do obrovské Jeepu. Sú teda nenápadní. Mohli ísť spolu. Znechutene som sa otriasla. Ten s medenými vlasmi šiel smerom ku mne. Spozornela som a uprene ho sledovala. Celá som sa začala chvieť a moje srdce niekoľkokrát zrýchlilo. Nebol to strach, skôr istá forma rešpektu. Zneistela som a v duchu som sa začala modliť, aby sa objavil Jacob. Pred lavičkou parkovalo strieborné auto a na potvoru bolo jeho. Obišiel ho, ale nespustil ma z očí. Odomkol a zadíval sa na mňa. Boli sme od seba tak asi tri metre. Nebezpečne blízko na to, že na parkovisku už takmer nikto nebol.

„Nechceš odviesť?“ Ironicky sa zasmial a pritom odhalil tie ostré zuby. Nervózne som prehltla. Jeho hlas bol zamatový, sladký. Pozrela som na neho a pochytila ma zlosť.

„Si ten posledný na celom svete,“ šepla som jedovato.

„Dievča z rezervácie,“ povedal so záujmom. Zodvihol obočie a premeral si ma.

„Volám sa Bella, nie dievča,“ štekla som.

„Edward,“ šepol a urobil krok ku mne. Mykla som sebou a on ostal stáť. Pozrel sa mi do očí.

„Ty máš meno? Vás niekto aj pomenoval,“ povedala som pohŕdavo, aby mu bolo jasné, čo si myslím. Neh je mu jasné, že o nich viem úplne všetko.

„Hmmm. Veď aj tie šteňatá majú meno, prečo nie my,“ usmial sa. Vtedy som konečne zbadala Jacobovo auto. Okamžite som vyskočila na nohy. Jacob zaparkoval o jedno parkovacie miesto od toho upíra. Okamžite vyskočil z auta a ochranne sa predo mňa postavil.

„Obťažuje ťa?“ štekol Jacob. Upír sa len usmial.

„Ponúkol som jej odvoz, keď si meškal.“ Znova sa usmial.

„K mojej sestre sa neozývaj. Nechcem ťa vidieť v jej blízkosti a ani tých tvojich súrodencov,“ povedal podráždene.

„Neobávaj sa, Jacob. Smrdí tak strašne za psami, že by o ňu nemal záujem bežný upír, nie to vegetarián,“ šepol. Jacob sa nahrbil. Bola som prekvapená, ako pokojne hovorí o svojej podstate.

„Bella, choď do auta,“ prskol Jacob. Okamžite som nastúpila.

„Ahoj zajtra na biológii, Bella,“ zvolal za mnou ten arogantný úbožiak. Jacob nasadol a naštartoval. Prešli sme asi kilometer.

„Hovoril som Billymu, že je to hlúpy nápad, posielať ťa do školy, keď tam chodia oni,“ šepol môj braček.

„Jacob, odkiaľ ťa pozná?“

„Párkrát sme na seba narazili. Ten neučesaný číta myšlienky. Je z nich najotravnejší. Tá čierna je niečo ako veštkyňa. Ten blondiak ovplyvňuje pocity a ten svalovec je extrémne silný. Ich otec je lekár. To vieš.“ Pozrel sa na mňa. Doktora Cullena som poznala. Párkrát sme na neho na pohotovosti narazili. Mne sa vždy niečo stane. Keď nespadnem ja, spadne niečo na mňa. Bol k Billymu celkom milý, ale aj to bola len maska.

„Skvelé, keď mi dnes čítal myšlienky. Na dámu sa nesluší tak nadávať,“ povedala som stroho. Jacob sa rozrehotal ako blázon.

„To si viem predstaviť.“ Robil si zo mňa žarty celú cestu domov. Keď som si večer ukladala knihu biológie do batoha, chvela som sa. Zas budem celú hodinu tŕpnuť v kŕči na stoličke.

2. kapitola

Priniesla som vám novú poviedku. Bude inšpirovaná Romeom a Júliou, ich láskou a neschopnosťou ich rodín nájsť spoločnú reč. Len sa rozbiehame. Prosím zanechajte komentár. Ďakujem, Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - Prológ + 1. kapitola: