Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 34. kapitola

03.04.2011 (14:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7116×

34. kapitola

Bella:

Edward ma vyniesol do našej izby a uložil na posteľ. Bola som ešte stále dosť skrehnutá, tak som sa nebránila, keď okolo mňa omotal už druhú prikrývku. Uložil sa vedľa mňa a šepkal mi do ucha nežnosti. Po chvíli mi už bolo teplo. Začala som sa vymotávať z tých vrstiev, no s rukou v dlahe to šlo ťažšie.

„Čo to robíš?“ šepol môj manžel.

„Vyslobodzujem sa,“ usmiala som sa na neho a on ma letmo pobozkal na pery.

„Veľmi som sa o teba bál,“ povedal a pomohol mi z prikrývok. Vytackala som sa z postele smerom do kúpeľne. Chcela som si dopriať rýchlu sprchu, no zradilo ma oblečenie, ktoré som mala na sebe. Nedokázala som zo seba stiahnuť košeľu s úzkymi rukávmi. Rezignovane som sa oprela o kraj vane.

„Edward, pomôžeš mi?“ šepla som do ticha a on stál v sekunde pri mne, ochotný urobiť čokoľvek. Len čo ma zbadal s jedným rukávom vyzlečeným a druhým obopnutým na dlahe, rozosmial sa. Chytil okraj rukáva a jediným pohybom ho roztrhol.

„Fajn, už si poradím,“ povedala som sebaisto a začala si rozopínať opasok na nohaviciach. Edward sa oprel na miesto, kde som sa pred chvíľou opierala ja a jemne sa usmieval. Opasok sa mi nepodarilo rozopnúť ani na tretí pokus. To už Edward nevydržal a jediným rýchlym pohybom som mala dole aj nohavice. Stála som tu v bielych nohavičkách a podprsenke a uvažovala, ako zhodiť aj tú. Najprv som sa pokúšala stiahnuť si jedno ramienko, no nedarilo sa mi. Mala som pocit, že sa môj manžel musí veľmi ovládať, aby sa nerozrehotal.

„Bella, stačí povedať, ale ty si radšej vykĺbiš rameno, akoby si požiadala o pomoc,“ šepol a v sekunde ma zbavil aj podprsenky. Trucovito som si založila ruky na hrudi a dívala sa mu do očí. Edward sa však díval na posledný kus môjho oblečenia a nehanebne si olizol peru.

„Na to zabudni,“ povedala som rázne. Jeho oči už však boli úplne čierne a zatajoval dych. Bol tak čitateľný. Uškrnula som sa a nežne šepla:

„Alebo mi radšej pomôž aj s nohavičkami.“ Edward sa zachvel, akoby dostal elektrický výboj. Zasunul prst pod okraj tej jemnej látky a pomalým pohybom ich sťahoval dole. Cítila som sa zvláštne. Ešte pred chvíľou som sa na neho hnevala, ale teraz by som ho najradšej... Jedno šťastie, že mi nemôže čítať myšlienky. Nohavičky skončili na zemi a Edward pri mojich nohách na kolenách. Zaplietla som mu prsty do vlasov a on ma okamžite pobozkal na bruško. Oboma rukami ma pritom nežne hladil po zadočku. Zastonala som.

Jednoduchými pohybmi ma dokázal dostať do extázy. Čakala by som, že sa drobnými bozkami vydá na prieskum môjho tela smerom k mojim perám. To by však nebol Edward, keby neurobil niečo presne opačne. Začal ma nežne láskať perami na podbrušku, a keď som si uvedomila kam smeruje, takmer som sa neudržala na nohách. Musel ma znova raz zachraňovať vo svojom náručí. Teraz sme mali tváre pri sebe a ja som ho rýchlo pobozkala.

„Chcem sa osprchovať,“ šepla som.

„Potom,“ zavrčal mi do ucha a schmatol ma do náručia. Než som stihla namietať, bola som späť v posteli a on znova na mojom brušku. Celá som sa chvela, keď skĺzol nižšie a potom ešte nižšie. Stehná som k sebe rýchlo prirazila. Odpoveďou mi bolo hlasné zavrčanie. Zasmiala som sa.

„Edward, nie,“ šepla som a ťahala ho hore, no on sa nedal odbiť a nohy mi trocha surovejšie, než bolo zvykom, roztiahol od seba. Než som sa stihla akokoľvek brániť, venoval sa už naplno môjmu telu. Jediné, čo som bola schopná robiť, bolo slastne vzdychať a prehýbať sa pod jeho dotykmi ako steblo trávy. Bola som ako paralyzovaná. Niečo tak úžasné som si ani nevedela predstaviť a môjho manžela to očividne bavilo natoľko, že sa od môjho lona odtrhol, až keď som na celý dom zrevala jeho meno. Keď moja myseľ začala znova pracovať, zahanbene som na seba stiahla perinu a skryla si bordovú tvár. Edward sa zasmial.

„Miláčik, čo to robíš,“ opýtal sa pobavene a ťahal mi prikrývku z tváre.

„Prosím, Edward, povedz, že môj brat s tými dvoma už odišli,“ šepla som. Edward trocha zvážnel.

„No, ešte nie,“ šepol a ja som myslela, že sa prepadnem hanbou. Zabedákala som. Edward sa začal smiať a pritlačil sa mi k uchu.

„Už sú preč. Len žartujem,“ šepol nehanebne. Vtedy som mala chuť otrieskať mu tú svoju dlahu o hlavu. Nahnevane som sa mu otočila chrbtom. Pritlačil sa ku mne celým telom a začal ma hladkať po stehne.

„Idem spať,“ štekla som. Edward sa neveriacky zasmial.

„Miláčik, ja som si manželskú povinnosť splnil, ale ty ešte nie,“ šepol zastrene a jemne sa o mňa otrel. Cítila som jeho vzrušenie, ale nereagovala som.

„Dobrú noc, Edward!“ prskla som. Prevalil ma na chrbát a prekvapene sa na mňa díval. Ja som ho sledovala cez privreté viečka a užívala si tú paniku a prekvapenie v jeho tvári. Viem si živo predstaviť, čo sa mu preháňalo v hlave.

„Bella?“ šepol. „Zlatko, vážne chceš spať?“ vydýchol a sklamane sa oprel čelom o moje rameno.

„Nie. Len žartujem,“ šepla som a rýchlo som ho pobozkala do vlasov. Pozrel mi do tváre a natešene sa usmial.

„Vieš byť ku mne tak zlá,“ zastonal a venoval sa mi tak náruživo a vášnivo, že bude mať Emmett znova dôvod na vtipné poznámky.

Keď som ráno rozlepila oči, bola som v posteli sama. Rozospato som sa posadila a prešla opatrne k oknu. Roztiahla som záves a nadšene sa usmiala. Vonku svietilo slnko a nad krajinou sa rysovala nádherná dúha. Ozvalo sa jemné zaťukanie na dvere.

„Moment,“ šepla som a rýchlo vkĺzla do županu. „Ďalej.“ Dvere sa otvorili a Alice ku mne rýchlo priskočila. Potom sa pozrela cez okno.

„Dnes budú upíri sedieť doma,“ šepla.

„Človek sa pôjde prejsť po slniečku,“ dodala som a Alice sa zaškerila.

„Preto som tu. Chcela som ťa požiadať, či by si nezaskočila do mesta. Volali mi z obchodu. Prišli mi lodičky a ja ich dnes musím mať,“ šepla.

„Myslíš, že ma Edward pustí do mesta samú?“ zodvihla som obočie.

„Edward šiel s Carlisleom na lov. Mali sa vrátiť skôr, ale to slnko ich dosť zaskočilo.“ Široko sa usmiala. Pozrela som sa na svoju ruku.

„Neviem, či môžem šoférovať,“ šepla som. Alice sa usmiala.

„Môžeš šoférovať a videla som, že si v obchode tiež kúpiš topánky. Jedna noha tam a druhá späť. Do hodiny si tu a ten tvoj osobný strážca sa nič nedozvie. Nehovor, že nechceš ísť v tak krásny deň von?“

„Jasné, že chcem. Hneď som dole, len sa oblečiem,“ šepla som a rýchlo vbehla do kúpeľne. Behom dvadsiatich minút som bola vychystaná na cestu. Vzala som si Edwardovo auto. Nebolo to také ťažké šoférovať s tou dlahou, teda skôr ortézou. Zastavila som na parkovisku a vystúpila. Slniečko hrialo a ja som sa cítila tak úžasne. Chcela som mať tie topánky čím skôr z krku, tak som vbehla do obchodu. Predavačka si ma premerala. Rozhliadla som sa okolo seba a nadobudla som pocit, že do takého obchodu určite nepatrím a topánky si tu tiež iste nevyberiem. Prešla som k pultu.

„Dobrý deň. Prišla som po topánky pre Alice Cullenovú,“ šepla som.

„Pani Cullenová vravela, že príde jej švagriná,“ šepla predavačka.

„To som ja,“ usmiala som sa. Predavačka sa na mňa skúmavo pozrela. Pretočila som oči a vybrala svoje doklady. Podala som jej vodický a ona sa hneď nádherne usmiala.

„Nehnevajte sa, pani Cullenová. Tie topánky boli veľmi drahé a ja si musím overiť, že ich nedám niekomu cudziemu,“ šepla a podala mi škatuľu.

„Ďakujem. Poviem Alice, aká ste obozretná. Bude rada,“ povedala som aj trochu ironicky, lebo mi bolo jasné, že ma len nespájala s tými dokonalými Cullenovcami. Nikto by ma k nim nepriraďoval.

„Vy si u nás nič nevyberiete?“ opýtala sa predavačka.

„Nevzala som si kartu,“ povedala som strnulo a myslela som, že tým sa naša debata skončila.

„Vaša rodina ma v našich predajniach otvorený účet a ja tu mám nádherné topánky, ktoré by sa neskutočne hodili k jedným šatám v našom obchode na poschodí,“ šepla predavačka. Strelila som po nej nahnevaný pohľad.

„Nahovorila vás Alice,“ štekla som. Žena sa na mňa prekvapene pozrela, a potom sa zasmiala.

„Nie. Ospravedlňujem sa, že som tak vtieravá, ale ste nádherné dievča, teda žena a maskujete to do takéhoto oblečenia. Verte mi, ja mám na to nos. Váš manžel by zaručene padol na zadok, ak by ste prišla domov ako princezná.“ Široko sa usmiala a mne sa ten nápad začal celkom páčiť.

„Tak mi tie topánky ukážte,“ šepla som a predavačka sa nádherne usmiala. Alice mala nakoniec pravdu. Ako vždy. Kúpila som si červené topánočky na nízkom opätku a na radu sympatickej predavačky pekné červené šaty a k nim štýlové sako. Spokojne som kráčala k autu. Úsmev na tvári ma však rýchlo prešiel. Pri aute stála ta blonďavá krava Brigita. Keď ma zbadala, nútene sa usmiala.

„Ahoj, Bella,“ šepla a premerala si moje nové oblečenie.

„Ahoj, Brigita. Predpokladám, že si si myslela, že je tu Edward. Sklamem ťa, ten je doma,“ zasyčala som.

„To na mňa budeš teraz naštvaná. Pochopila som, že ste manželia a akceptujem to. Nie som žiadna hlupaňa. Jednoducho sa mi páčil, ale nemal záujem. To je všetko.“ Oprela sa o bok auta a sledovala ako nakladám tašky.

„Vyzeráš skvele. Čo máš s rukou?“

„Malá nehoda, ale nemaj strach. Do premiéry budem fit,“ šepla som stále trocha jedovato.

„Chcem byť milá, no ty mi to neuľahčuješ,“ povedala a otočila sa k odchodu.

„Dobre. Prepáč. Ja len... Som asi dosť žiarlivá,“ šepla som rezignovane.

„Vzala si si Edwarda Cullena. Ja by som po nociach nespala,“ povedala pobavene a obe sme sa zasmiali.

„Nechceš ísť na zmrzlinu?“ opýtala sa milo. Pozrela som na hodinky a prikývla. Šli sme k cukrárni a dali sme si zmrzlinové poháre. Celkom príjemne sme sa porozprávali. Vždy som považovala Brigitu za povrchnú a plytkú, no mýlila som sa. Postavila som sa na odchod. Zvláštne sa mi zamotala hlava a tak som si hneď rýchlo sadla.

„Si v poriadku?“ opýtala sa Brigita.

„Zatočila sa mi hlava,“ šepla som. Brigita podišla ku mne a pomohla mi znova vstať. Než sme došli k autu, cítila som sa ako na kolotoči. Posadila som sa na sedadlo. Brigita sa na mňa vyplašene dívala.

„Bella, vezmem ťa do nemocnice,“ šepla.

„Nie, je mi dobre...“ Nestihla som to ani dopovedať a zmrzlinový pohár, ktorý som zjedla skončil na asvalte vedľa auta.

„Tak a ideme do nemocnice,“ zavelila Brigita a nastúpila za volant.

33. kapitola - 35. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 34. kapitola: