Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 24. kapitola

05.03.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7406×

24. kapitola

Carlisle:

Okamžite, ako som zbadal Jacoba a Billyho, vzal som ich do ambulancie. Billy nesúhlasne zavrčal. Do ambulancie vbehla sestra.

„Nepotrebujem vás,“ povedal som jej so zdvorilým úsmevom. Zarazila sa, ale vyšla von. Jacob bol nervózny, ale okamžite mi pomohol Billyho preložiť na lôžko. Obával som sa, že prekonal slabší infarkt. Napojil som mu EKG a urobil dlhší záznam. Vzal som striekačku.

„Odoberiem vám krv. Podľa EKG nejde o infarkt, ale musím mať istotu. Máte takéto problémy často?“ opýtal som sa. Billy sa na mňa pozrel a v jeho pohľade som videl obrovskú nenávisť.

„Chcem iného lekára,“ povedal udýchane.

„Obávam sa, že som tu jediný, kto vás môže vyšetriť.“ Otočil som sa a do ďalšej striekačky natiahol liek na upokojenie. Stiahol som mu ruku škrtidlom. Snažil sa ju odtiahnuť, no nemal šancu. Vpichol som ihlu a odobral krv. Potom som prepojil striekačku. Na to Jacob nesúhlasne zavrčal a chytil ma za ruku.

„Čo mu to dávaš?“ zasyčal.

„Je to na upokojenie. Jeho srdce bije prirýchlo. Ak nechceme, aby ten infarkt vážne dostal, tak ho musím spomaliť,“ šepol som. Jacob povolil zovretie a ja som Billymu vpichol náladovku. Behom minútky sa úplne uvoľnil.

„Kým budú výsledky z krvi, vezmem vás na ECHO.“ Otočil som sa k stolíku a rozmýšľal, čo povedať, aby som situáciu odľahčil.

„Ak by som bol človekom, tak po tej správe najskôr skončím rovnako. Bol to šok,“ šepol som.

„Vy ste to tiež nevedeli?“ opýtal sa Billy ešte trocha roztrasene a udýchane. Pozrel som mu súcitne do očí.

„Nie. Dozvedel som sa to včera. Milované detičky nám to nepovedali. To je problém s adoptovanými,“ povedal som posmešne. Chcel som zažartovať, no vypálilo to trocha trápne. Billy sa napol a pokúšal sa posadiť. Pritlačil som ho späť na podložku.

„Nikdy to nedovolím,“ pošepol Billy a zachvel sa. Musel mať silné bolesti. Vpichol som mu ešte liek od bolesti.

„Myslím, že s tým už nič neurobíme. Sú manželia.“ Billy pri slove manželia zavrčal. Jacob sa opieral o stenu a sledoval každý môj pohyb. Každú ampulku, ktorú som jeho otcovi podal, skontroloval, akoby sa v tom vyznal. Bál sa o neho a neveril mi. Počítal som s tým. Po chvíli sa ozvalo zaťukanie na dvere. Bola to Bella. Otvoril som. Nakukla dnu.

„Môžem?“ opýtala sa prestrašene. Ustúpil som od dverí a vpustil ju. Pribehla k Billymu a chytila ho za ruku.

„Ocko, je mi to ľúto. Budeš v poriadku. Milujem ťa,“ šepla. Billymu sa zaleskli oči od sĺz.

„Nevolaj ma otec. Nie si moja dcéra! Moja dcéra by nič podobné neurobila. Sklamala si ma,“ povedal tvrdo a jeho srdce začalo znova uháňať. Bella sa žalostne rozplakala. Vzal som ju za rameno.

„Bella, počkaj vonku. Rozrušuješ ho. Musí byť v pokoji. Budeme ho musieť hospitalizovať,“ šepol som a tlačil ju k dverám. Pozrela na mňa tými veľkými uplakanými očami.

„Postaraj sa mi o neho.“

Keď vyšla z dverí, okamžite zapadla do Edwardovej náruče. Objal ju a pritlačil tvár do jej vlasov.

„Bude to dobré, miláčik,“ šepol jej. Chvíľu som na nich hľadel. Edward ju miloval a ona jeho tiež. Vedel som to, ale vidieť to na vlastné oči, bolo zvláštne. Roztrasený človek, tisnúci sa na hruď nebezpečného upíra a on ju bozkáva do vlasov. Zavrel som dvere a šiel sa venovať pacientovi.

Edward:

Bella sa celá chvela. Chcel som ju utešiť, ale nevedel som ako. Stále chcela vedieť, čo si Billy myslí. Obávala sa, že ju nenávidí. Bol na ňu nesmierne nahnevaný, no nenávidel mňa. Bol presvedčený, že to ja som ju poplietol a zmanipuloval. Neveril nám. Bella sa na mňa tisla. O Billyho som sa už nebál, lebo ma Carlisle v myšlienkach uisťoval, že bude v poriadku. Bál som sa o Bellu a o to, ako veľmi ju Billy dokáže ovplyvniť. Zbabelo som sa bál, že sa možno moja manželka rozhodne pre svojho otca, brata a rezerváciu.

Hladil som ju po chrbte a snažil sa vychutnať si jej prítomnosť, lebo som nevedel, či mi ju z môjho náručia nevyrve jej pocit viny. Otvorili sa dvere a vyšiel Jacob a hneď za ním tlačil Carlisle Billyho.

„Ideme na ECHO,“ povedal Carlisle medzi dvermi. Bella sa odtiahla a pohladila Billyho po ruke. Billy do mňa zapichol svoj pohľad. Radšej som svoju manželku okamžite pustil. Nechcel som provokovať. Jacob sa postavil ku mne a naznačil, aby som sa k nemu nahol. Pre ten ohavný smrad to bolo dosť náročné.

„Billy musí zostať v nemocnici. Bella ho rozrušuje. Skočím mu po veci a ty vezmi Bellu k vám. Nesmie teraz do rezervácie. Postaraj sa o ňu. Nič sa jej nestane, rozumieš!“ zasyčal.

„Je to moja žena. Jasne, že sa jej nič nestane,“ šepol som.

„Zajtra nech za Billym sama nechodí. Najprv mi zavolajte. Dobre?“ Len som prikývol. Vzal som Bellu za ramená.

„Poď, vezmem ťa domov a zajtra prídeme. Carlisle sa o neho postará a Jacob tu s ním zostane,“ šepol som jej do ucha.

„Zostanem tu!“ povedala rozhodne.

„Bella, Billy ťa tu teraz nechce. Cíti sa zranený. Musíš mu dať čas, aby si to premyslel. Nebudeš predsa spať na kresle na chodbe, keď ťa u nás čaká posteľ,“ šepol som a jemne sa otrel perami o jej ucho. Musel som využiť všetok svoj vplyv, aby som ju odtiaľ dostal. Po pár minútach presviedčania zvolila. Keď sme prišli k nám, Esme nás už čakala. Okamžite sa vrhla na Bellu a objala ju. Trocha som sa zľakol a tak som tlmene zavrčal, na čo nasledovala silná facka. Belle to pripadalo vtipné a ja som bol rád, že sa usmiala.

„Je mi to ľúto, Bella. Nič sa neboj. Billy bude v poriadku,“ chlácholila ju Esme. Vzala ju do kuchyne a posadila na stoličku. Okamžite jej naložila plný tanier rizota. Bella pretočila oči, ale bez slova sa v tom začala vŕtať. Esme sa na ňu chvíľu dívala.

„Keď ti to nechutí, nemusíš...“ šepla.

„Nie. Je to veľmi dobré, len mám strach o Billyho. Radšej som mu to nemala hovoriť,“ šepla.

„Nie. Vy ste to nemali vôbec robiť!“ povedala Esme rázne. Bella sa na mňa prestrašene pozrela a na kraji oka sa jej zaleskla slza. Vyskočila na nohy a hodila sa mi do náručia. Nahnevane som pozrel na svoju matku. Ona si až teraz uvedomila, ako to Bella pochopila.

„Bella, ja som to myslela tak, že ste nám to mali povedať, nie, že ste sa nemali brať. Edward nebol v živote šťastnejší a vďačím za to tebe.“ Esme sa snažila zachrániť situáciu. Bella však stále tisla hlavu na moju hruď. Na to zbehla dole schodmi Alice a odstrčila ma. Zovrela Bellu v objatí.

„Švagrinka, hádam by si neplakala. Na ubolenú dušičku sú najlepšie nákupy a keďže je na nákupy neskoro, mám v izbe pár vecí, čo sa ti budú páčiť,“ šepla Belle do ucha.

To fakt pomôže, napadlo mi. Reakcia mojej manželky ma však prekvapila. Usmiala sa na Alice a šla s ňou po schodoch do jej izby. Nechápavo som pozrel na Esme.

„Myslím, že musím Alice držať od Belly trocha ďalej. Vášeň pre nákupy je asi nákazlivá.“ Esme sa usmiala.

„Skôr si myslím, že Bella teraz nepotrebuje ani manžela a ani matku, ale kamarátku,“ šepla a odpratala zo stola. Uvedomil som si, že má pravdu, keď sa z hora ozvalo švitorenie a nesúhlasné vrčanie Jaspera. Zbehol dole a hodil sa do kresla. Pozrel sa na mňa a nahodil prihriaty výraz.

„Myslíš, že tieto náušnice sedia k tomu topu?“ povedal o niekoľko tónov vyšším hlasom. Rozosmial som sa. Mal som tak veľkú radosť, že budem mať Bellu konečne doma ako svoju ženu, že som takmer zabudol na Billyho. Bella po pol hodine zišla po schodoch a sadla si ku mne na pohovku. Schúlila sa mi v náručí.

„Nezavoláš Carlisleovi, ako je na tom Billy? Jacob mi neberie mobil,“ šepla. Hneď som vybral telefón a zavolal otcovi.

„Ahoj, Carlisle. Ako je na tom Billy?“ opýtal som sa bez okolkov. Carlisle na mňa chvíľu sypal lekársky žargón a potom začal hovoriť normálne. Len som prikyvoval. Bella mi visela na perách. Keď som zložil, usmial som sa.

„Bol to srdcový záchvat. Ischémia, ako povedal Carlisle. Nešlo o infarkt. Pár dní si ho nechá na pozorovanie, upraví liečbu a zaradí ho na dispenzár na kardiologickú ambulanciu. Musí sa šetriť. Jacob nedvíha, lebo preháňa sestričky,“ povedal som s úsmevom a Bella si hlasno vydýchla.

„Neodpustí mi to,“ šepla. Pohladil som ju po vlasoch a pritisol ju k sebe.

„Daj mu čas. Miluje ťa,“ pošepol som jej.  Na to sa po schodoch dorútil Emmett. Hodil sa na sedačku, až s Bellou podskočilo.

„Ahoj, švagriná.“ Premeral si ju pohľadom a potom sa zadíval na mňa.

„Čo dnes budeme robiť?“ opýtal sa akoby sa mal pridať k nám.

„Budeme chvíľu pozerať televíziu a potom pôjdeme spať,“ odpovedal som automaticky. Emm vybuchol do rehotu.

„Ty budeš spať? Hmmm...“ Chichúňal sa a uvažoval, čo tak budem asi robiť, keď Bella zaspí.

„Dobre, dáme nejaký film,“ povedal pohotovo a začal prehrabovať DVD.

„Bella, máš rada vtipné filmy?“ Bella len prikývla.

„Dobre, tak dáme niečo vtipné,“ hovoril sám pre seba. Strčil do prehrávača DVD a zapol. Behom chvíli sem zbehla aj Alice. Na operadlo si sadla Esme a začala sa uvoľnená konverzácia. Schválne nezapájali Bellu, aby sa mohla trocha aklimatizovať. Dávali jej priestor. Keď som sa po chvíli pozrel na televíziu, myslel som, že Emmetta zabijem. Zapol horor o upíroch a dobre sa bavil. Bella sa najprv dívala. Hneď v druhej scéne sa na obrazovke objavilo mladé dievča a z tmavého rohu ju niečo sledovalo. Pozrel som sa Belle do tváre. Celá stuhla, ale stále sa dívala. Už som ju chcel chytiť a zobrať do svojej izby, keď na mladú dievčinu vybehol znetvorený upír, s dlhými tesákmi a zahryzol jej do krku. Bella podskočila a spišťala. Okamžite sa mi vrhla okolo krku a celá sa schúlila v mojom náručí. Emm s Jasperom vybuchli do smiechu. Esme na nich zasyčala a ustarostene sa na nás pozrela.

„Dočerta, vydesí ju upír a druhému sa hodí okolo krku. Je to normálne?!“ vybuchol Emm do ešte väčšieho rehotu. Musím sa priznať, že aj mne to pripadalo komické a tak som sa zasmial. Bellin pohľad okamžite vystrelil do mojej tváre.

„Bavíš sa?“ štekla.

„Prepáč, ale si sladká.“

„Si môj manžel a toto tam je... Je odporný,“ šepla. Emm sa už konečne upokojil, no Jasperovi ešte mykali kútiky úst.

„Fakt vám ten film pripadá vtipný?“ opýtala sa Bella a jednou rukou si prikrývala oči, keď šla okolo telky. Šiel som s ňou. Len čo sme zmizli na schodisku, ozvala sa zdola ďalšia vlna smiechu. Bavili sa na bezprostrednej reakcii mojej manželky a teraz už aj ženské osadenstvo.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 24. kapitola: