Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 23. kapitola

02.03.2011 (20:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7737×

Bella:

Celý večer som myslela na manžela. Nedokázala som to vydržať a tak som mu zavolala. Zodvihla to Alice a hneď spustila gratulácie a domáhala sa detailov zo svadobnej noci.

„Alice, tichšie. Môžu ťa počuť vaši,“ šepla som.

„Už to vedia,“ povedala automaticky.

„Prosím? Chcem hovoriť s Edwardom.“

„Je na love. Uvidíte sa zajtra v škole,“ povedala milo a hneď sa zas začala domáhať detailov.

„Alice!“ okríkla som ju.

„Ako to, že to vedia?“ opýtala som sa, keď sa upokojila.

„Edward sa so mnou rozprával a Esme začula niečo o manželke. Tak jej všetko povedal. Esme trvá na tom, aby si prišla k nám. Už sa ťa nevieme dočkať,“ zaštebotala.

„Alice, nemyslím, že je to dobrý nápad,“ šepla som.

„Esme a Carlisle ťa chcú mať tu. Ja tiež,“ šepla.

„Fajn, zajtra sa porozprávame,“ šepla som a rýchlo zložila, lebo niekto zaťukal na dvere.

„Ďalej,“ povedala som a podišla k dverám. Vošiel Jacob a sadol si na posteľ.

„Ak to chceš Billymu povedať, tak dobre. Bella, budeme to musieť povedať aj ostatným, ale to tu nesmieš zostať,“ šepol.

„Viem. Alice vravela, že ma Esme chce u nich. Mohla by som tam zostať, kým si s Edwardom niečo nenájdeme.“

„Pijavice to už vedia?“ Prikývla som.

„Dobre. Zajtra po škole to povieš Billymu. Pobalíš sa a ja ťa k ním zaveziem. Nie som nadšený, že budeš v tom dome, ale nebudem riskovať. Neviem, ako na to Sam zareaguje,“ povedal strnulo. Bola som mu nesmierne vďačná.

Ráno som šla do školy. Jacob ma vysadil pred bránou a ja som sa hneď začala obzerať po aute môjho manžela. Sadla som si na lavičku, ako vždy, a čakala. Bola som tu skoro, a tak som si zapla hudbu. Netrvalo dlho a prišiel červený športiak. Vystúpila Rose. Zarazilo ma, že bola sama. Zodvihla som ruku a zamávala. Vedela som, že neodpovie na pozdrav, no je to moja švagriná. Zrazu sa však otočila a šla smerom ku mne. Prekvapene som na ňu hľadela. Bez pozdravu si sadla na lavičku a zadívala sa do prázdna.

„Nebudem predstierať, že ťa mám rada,“ šepla. Prekvapene som sa na ňu dívala. Pozrela mi do tváre. Bola nádherná. Nikdy som pri nej nebola tak blízko a jej krása mi vyrážala dych.

„O čo ti ide?“ opýtala som sa narovinu.

„Ako som povedala, nemám ťa rada, ale mám rada Edwarda. Preto ti chcem dať toto,“ šepla a siahla do vrecka. Vybrala náhrdelník s erbom rodiny. Rýchlym pohybom mi ho zapla. Upravila mi ho a zahľadela sa mi do tváre.

„Už si Cullenová. Nie som tým nadšená, ale čo už. Nepočítaj s tým, že niekedy budeme priateľky a doma sa mi radšej vyhýbaj,“ šepla a prudko vstala.

„Ďakujem, Rose,“ povzdychla som si a chytila sa za náhrdelník. Obzrela sa, a potom šla do školy. Nechápala som to. Nemá ma rada a aj tak mi dá rodinný šperk. Prečo za mnou prišla a čo to má znamenať? Sedela som na lavičke a pozerala tupo pred seba. Ani som si nevšimla, kedy prišiel Edward. Vybehol z auta a nedočkavo ma zovrel v náručí. Začal ma bozkávať. Po chvíli som zalapala po vzduchu a Edward sa odtiahol. Potom mu padol pohľad na môj náhrdelník. Chytil ho do ruky a pozrel si ho.

„Rose?“ opýtal sa a ja som prikývla.

„Nech ti povedala čokoľvek, neber ju vážne. Je niekedy trocha... Proste ju neber vážne,“ hovoril naliehavo.

„Povedala len, že som Cullenová, a preto mi dala náhrdelník. Bola celkom milá, teda na Rosalie. Tiež povedala, aby som sa jej u vás doma radšej vyhla. Nič viac,“ mykla som ramenami. Edward sa na mňa prekvapene pozrel.

„Alice mi vravela, že ste spolu volali. Kedy to povieš Billymu?“

„Dnes,“ vzdychla som.

„Dobre. Dúfam, že tam Jacob bude.“ Prikývla som.

„Kedy prídeš k nám?“ opýtal sa nedočkavo.

„Uvidím, ako to príjme Billy,“ šepla som.

„Vieš, chcel by som ťa mať čím skôr len pre seba. Som hrozný, však?“

Žiarivo sa usmial a ruka v ruke sme šli do školy. S Edwardom sme sa od seba nepohli. Po škole bola skúška. Predstavenie sa začínalo pekne rysovať. Režisér bol konečne s našimi výkonmi nadmieru spokojný. Edward bol ako Rómeo tak neskutočne sladký, až som sa zamýšľala nad tým, či nepresvedčím Alice, aby mi zabezpečila na niektorý večer ten podarený kostým. Keď sme sa pred školou lúčili, chcelo sa mi plakať. Dnes to musím povedať Billymu a to bolo ťažké. Keď ma Jacob priviezol domov, Billy tu ešte nebol. Šla som do svojej izby a začala si skladať svoje veci do tašky. Zrazu som začula silno buchnúť dvere. Zhlboka som sa nadýchla a zbehla som do obývačky.

„Ahoj, Billy,“ šepla som.

„Ahoj. Dnes ide zápas. Idem po pivo a potom nerušiť,“ povedal so širokým úsmevom.

„Donesiem ti ho,“ šepla som. Billy si akurát zapínal televíziu. Jacob na mňa povzbudivo žmurkol a sadol si na schody. Ja som sa posadila oproti Billymu. Nechápavo sa na mňa zadíval. Chvíľu sa mi pozeral do očí a potom vypol zvuk na telke.

„Dobre. Čo si vyviedla,“ povedal nervózne. Pozrela som na Jacoba a potom späť na Billyho. Nestihla som ešte nič povedať, keď skĺzol pohľadom na môj náhrdelník.

„Čo to máš na krku,“ vyprskol. Rýchlo som si siahla na náhrdelník a zachvela som sa.

„To je darček,“ šepla som. Billy sa prisunul bližšie.

„Upírsky erb? Zbláznila si sa?“ Billy na mňa vyvalil oči a nervózne sa chvel.

„Otec, upokoj sa,“ povedal zrazu Jacob a sadol si vedľa Billyho na pohovku. Pozrela som na Jacoba, akoby ma mohol zachrániť.

„Bella od nás odchádza,“ šepol.

„Čo?! Čo to splietaš?!“ štekal Billy.

„Je to pravda, Billy. Bol si mi ako otec a ja som smutná, že ťa sklamem,“ šepla som. Billy sčervenel a nahnevane pozrel na Jacoba a potom na mňa.

„Vyklopte to a hneď!“ zasyčal.

„Vydala som sa. Chcem žiť so svojím manželom.“ Uprene som hľadela na svojho otca. Kým bol pred chvíľou červený, teraz zbledol.

„Vydala? Si tehotná alebo len hlúpa,“ vybafol nervózne. Pokrútila som hlavou.

„Nič z toho. Zamilovala som sa. Milujem ho a chcem byť len s ním.“ Billy sa snažil upokojiť, ale veľmi mu to nešlo. Otvoril si pivo a kopol ho do seba.

„Kto to je. Prečo tu nie je s tebou?“ Jacob sa zachvel a hlavou ku mne kývol. Bol to pokyn, aby som vyklopila všetko.

„Lebo sem nesmie,“ šepla som a v rukám žmolila ten náhrdelník. Billy sa na mňa uprene díval a potom sa pozrel na moju nervóznu ruku. V jeho očiach sa objavilo zdesenie. Pochopil to.

„Nie, to nie. Nepovedz, že si si vzala... To nie...“ Začal krútiť hlavou a v tvári mal ten najvydesenejší výraz, aký som videla. Jacob sa predo mňa postavil.

„Bella je od piatku Cullenová,“ povedal môj brat a uprene sa díval na otca. Billy zbledol ešte viac. Na čelo mu vystúpil pot a začal sa chvieť. Potom sa chytil za hrudník a hlasno dýchal.

„Vodu,“ zachrapčal. Rozbehla som sa do kuchyne a pribehla z pohárom. Jacob Billymu rozopol košeľu. On hlasno chrčal.

„Zavolaj záchranku. Má asi infarkt!“ zvreskol Jacob. Z očí sa mi začali liať slzy a schmatla som telefón.

„Nie. Žiadna sanitka,“ zasyčal Billy.

„Musíš k lekárovi,“ zaplakala som.

„Nie!“ chrčal Billy. Panikárila som. Môžem za to. Čo som mu to urobila. Schmatla som mobil a vytočila prvé číslo, čo ma napadlo.

„Edward, myslím, že Billy má infarkt, ale nechce, aby sme zavolali sanitku,“ zaplakala som do telefónu.

„Bella, upokoj sa!“ skríkol.

„Nepočuješ? On má asi...“ Nedopovedala som vetu, lebo mi Jacob vyrval mobil.

„Nemôže dýchať a bolí ho na hrudi,“ povedal do mobilu.

„Áno, áno,“ pritakával. Potom sa otočil na mňa.

„Bež k lekárničke. Nájdi Nitroglicerin a dones ho!“ štekol Jacob. Utekala som do kúpeľne a vysypala lieky na zem. Našla som ten liek a dobehla. Jacob vybral dve pilule a strčil ich Billymu do úst.

„Pohrýzť,“ zavelil Jacob. Billy sa ešte asi minútu držal za hruď a potom sa jeho dych začal upokojovať. Zdalo sa mi, akoby to trvalo celé hodiny. Vyplašene som strieľala pohľadom na Jacoba a na Billyho. Jacob vzal zo zeme mobil.

„Dych sa upokojuje. Priveziem ho do nemocnice. Tam sa stretneme,“ šepol a zložil. Hľadela som na svojho brata a celá sa triasla.

„Ideme do nemocnice,“ povedal Billymu. On nesúhlasne zasyčal, no nemal šancu. Jacob ho už viezol k dverám. Pohotovo som otvorila dvere a Jacob Billyho usadil do auta. Teraz bol už môj otec celý bordový. Sadla som si k nemu. Ani sa na mňa nepozrel. Za pár minút sme boli na hraniciach a po asi desiatich pred nemocnicou. Okamžite k nám pribehli zdravotníci a Billymu pomohli. Jacob šiel s Billym a ja som šla preparkovať. Vbehla som na recepciu.

„Teraz sem priviezli môjho otca. Black,“ povedala som udýchane sestre.

„Je na ambulancii s Carlisleom,“ ozvalo sa mi spoza chrbta. Otočila som sa a vpadla do otvoreného náručia môjho manžela.

22. kapitola - 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 23. kapitola: