Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 14. kapitola

11.02.2012 (07:45) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2305×

Bella:

Keď ostatní odišli, s Edwardom sme išli do reštaurácie a najedli sme sa. Teda vlastne iba ja. Bohužiaľ, sme museli rýchlo odísť znovu na letisko, aby sme stihli posledný let do Seattlu. V lietadle som si znovu pospala. Let síce trval len niekoľko hodín, ale ja som ich celé prespala. Neviem, čím to bolo, ale v poslednej dobe som bola neustále unavená. Keď sme pristáli, išli sme na Edwardovom volve do Forksu. Chcela som ísť hneď za Charliem, ale Edward trval na tom, že pôjdeme najskôr k nim.

„Prepáč, ale doma mám pre teba prekvapenie.“ Tajomne sa usmial a ďalej šoféroval. Tých prekvapení bolo síce na môj vkus dosť, ale jemu to robilo neskutočnú radosť. Zastali sme pred ich domom. Vôbec sa nezmenil. Keď Cullenovci odišli, chodievala som sem, ale vtedy to tu vypadalo ako po prvej svetovej a teraz akoby ten dom ožil. Určite si ho zobrala do parády Alice, keď prišli. Chcela som ísť dovnútra, pozdraviť ostatných, ale Edward ma chytil za rukáv.

„Kam ideš?“ Nechápavo som na neho hľadela. Zobral ma za ruku a odviedol do garáže. Hneď som tušila, že to bude niečo podobné. V garáži stál veľký, čierny, terénny Mercedes a na ňom červená mašľa. Mne to auto pripadalo ako pre prezidenta. Dokonca sa mi zdalo, akoby bolo pancierované.

„Edward, je to od teba milé, ale ja nechcem vymeniť svoje auto.“ Ľútostivo som sa naňho pozrela, ale mohlo mi dôjsť, že to nenechá len tak.

„Bella, na tom tvojom aute je to o život. Takto by som mal istotu, že si v bezpečí.“ Usmial sa.

„Ale nezdá sa ti, že je to trochu... prehnané?“ Nemohla som spustiť oči z tej veci.

„Pochop ma, chcem, aby si bola v bezpečí.“ Zobral ma do náručia a pobozkal.

„No dobre.“ Usmial sa. Hanbila som sa za to, že som tak ľahko podľahla.

Potom, čo som súhlasila, že si zoberiem svoje nové auto, mi Edward povolil ísť za Charliem samú. Chcela som, aby tam bol aj Edward, ale musím na to Charlieho pripraviť. Nemá ho príliš v láske. Keby sa vrátil vtedy, keď odišiel, tak by ho asi zabil. Našťastie som si cestu ešte stále pamätala. Bolo tam strašne veľa zákrut.

Zastala som pred Charlieho domom. Vôbec sa nezmenil. Pred domom nebolo policajné auto, tak som si domyslela, že ešte nie je doma. Rozhodla som sa vojsť a spraviť mu večeru ako kedysi. Potom, čo som odišla bol určite len na fast foode.

Zobrala som kľúč spod rohožky a odomkla si. Keby som práve teraz neprišla, verila by som tomu, že som ani neodišla. Rýchlo som utekala do svojej izby. Všetky veci ostali na tom istom mieste. Charlie tu určite ani nevošiel. Pozrela som sa do fotoalbumu. Edwardove fotky boli rozstrihané. Vtedy som ho nenávidela. Teda, malo to viac fáz, dokým som sa dostala k nenávisti. Najprv som preplakala celé mesiace, potom som obviňovala sama seba, že ma opustil a nakoniec nenávidela jeho.

Zišla som dole po schodoch do kuchyne a začala pripravovať jedlo. Počúvala som každý krok na ulici, aby som vedela, kedy Charlie príde. Veľa sa toho teda neudialo, keďže podstate nemáme žiadnych susedov. Keď som pripravila večeru, nechala som ju na sporáku. Bol v práci už nejako dlho. Dúfam, že sem nepríde s nejakou ženou. To by bolo poriadne trápne. Chvíľu som sedela v kuchyni, ale potom ma to unudilo a išla som do svojej izby. Tam som si ľahla a čakala.

Zostalo mi poriadne zle. Vtedy mi došlo, že doktor v New Havenu mi povedal, nech čo najskôr navštívim svojho lekára, aby som mala istotu, že mi nič nie je. Síce som brala lieky, ale dala by sa tým vysvetliť tá nevoľnosť. Počula som auto na príjazdovej ceste. Teda dve. Kto by s ním ešte prišiel? Dúfala som v tú možnosť, že nejaký jeho kamarát z rezervácie. Tackavo som sa postavila a išla ku schodom. Tam som sa musela držať zábradlia, lebo sa mi zahmlievalo pred očami. Išla som krôčik po krôčiku, ale aj tak to nepomáhalo. Zrazu sa otvorili dvere.

„Bella!“ počula som Jacobov hlas a potom som spadla.

Edward:

Bella bola preč už pekne dlho. Alice mi hovorila, že Charlie príde domov neskôr. Chcel som ísť s ňou, ale Bella mala dobré argumenty. Mala by ho na mňa najprv pripraviť. Nechcel by som, aby sa dozvedel o upíroch tak, že do mňa strelí a mne sa nič nestane. A mohlo by sa to odo mňa odraziť a postreliť jeho. Síce sme to neskúšali, ale mohlo by sa to stať. Asi by som ho tým dosť vydesil. A ešte k tomu som mal stále červené oči, a keď som vychádzal von, musel som mať pri sebe niekoľko náhradných šošoviek.

„Góóól!“ zakričal Emmet na celé hrdlo. Pozerali sme nejaký nudný zápas v televízii. Dokonca mi doteraz ani nedošlo, čo pozeráme. Bol to hokej. Práve hrali Washington Capitals a New York Rangers. Ani neviem, komu vlastne Emmett drží palce, pretože som stále myslel na Bellu. Keby sa zdržala, tak by mi zavolala. Určite sa dobre baví. S otcom už nebola veľmi dlho, majú si čo povedať. Teda, hlavne Bella. Rozmýšľal som nad tým, že by som mohol ísť po ňu. Predsa len bola noc a ona by mohla havarovať.

„Nechaj ju na pokoji,“ prerušila ma z myšlienok Alice. Asi videla moje rozhodnutie. Má pravdu, mal by som Bellu nechať s otcom samú. A keby som prišiel, tak by asi na mňa zobral pušku.

„Dobrý chlapec.“ Usmiala sa Alice. Ostatní už ignorovali našu zvláštnu komunikáciu. Všetci sledovali hokej a mňa to prestávalo baviť. Vlastne hokej ma bavil vždy, ale musím stále myslieť, či sa Belle niečo nestalo. Keď som sa na to Alice opýtal, povedala mi, že nevie. Vedela o tom, že tam príde v poriadku aj že mu uvarí večeru a Charlie príde domov, ale potom už nič. Obával som sa najhoršieho, ale Alice predsa nie je stroj. Nemôže vidieť všetko. Ale keď chcel Emmett staviť, tak to videla veľmi dobre. Hlavne, keď jej sľúbil, že jej bude nosiť tašky pri nakupovaní. Pravdu povediac, by som radšej prehral, než nakupoval s Alice.

Povedal som si, že radšej pôjdem na lov. Postavil som sa a chcel ich pozdraviť, ale všetci uprene pozerali na televíziu. Až na Carlislea, ktorý kývol hlavou. Najprv som chcel ísť na sever „pozrieť“ jeleňov, ale stále ma niečo tiahlo za Bellou. Aj tak som po ceste natrafil na pár srniek. Keďže sme tu už dlho nelovili, ostalo ich tu veľa a poľovníci ich tak veľa nezastrelia.

Už som bol blízko Bellinho domu. Vtedy som sa zastavil. Nechcel som ju špehovať. Chcel som jej nechať s otcom súkromie. Už som chcel odísť, keď som zbadal na príjazdovej ceste neznáme auto. Vlastne tu bolo len toto. Charlieho policajné tu nebolo. Teraz mi došlo, že ani z domu nepočujem žiadne zvuky. Rozhodol som sa ísť do vnútra. Najprv som chcel ísť cez Bellinu izbu, ale potom som sa rozhodol ísť cez vchodové dvere ako slušný... upír. Aj tak tu podstate prejde jedno auto za rok, a to nevie, že ja nie som majiteľ domu.

Keď som bol blízko toho neznámeho auta vrazil mi nechutný pach do nosa. Mohol som si to myslieť. Jacob. Stále mi nedávalo zmysel, kde je Bella. Vylomil som zámok a surovo si otvoril. Podstate som už utekal do vnútra. Vtedy mi do nosa vrazila ďalšia vôňa. Bellina krv. Začal som panikáriť. Nevedel som, kde je. Naháňalo mi to strach. Bolo tu tak strašne krvi, že mohla pokojne vykrvácať. Potom som zacítil zmes Jacobovho pachu a Bellinej vône. Vtedy som zbadal, že na zemi je Jacobovo skrvavené tričko. Z dverí som vybehol tak rýchlo, že som ich vytrhol. Utekal som po Bellinej vôni, ale nemohol som sa sústrediť. Bolo jej tu tak veľa. Chcel som kričať, ale to by situáciu nezlepšilo. Moja Bella možno niekde umiera a ja ju nedokážem zachrániť.

13. kapitola - 15. kapitola

Viem, že Jacoba nemáte veľmi v láske, ale nezdrží sa dlho. Dúfam, že som vás nesklamala a zanecháte komentík. :)

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 14. kapitola: