Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 12. kapitola

07.02.2012 (17:30) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 3010×

Bella:

Victoria podišla k Rileymu a znovu mu niečo zašepkala. Potom sa pozrela na mňa a usmiala sa.

„Ahoj, Bella, ako si sa tu mala? Vidím, že si si to tu s Rileym užila.“ Zjavne si všimla moju boľavú ruku, ale to ju len viac rozosmialo.

Vedela som, že teraz sa nemám na čo tešiť. Podľa toho, čo mi hovoril Riley, teda keď vlastne hovoril pravdu, ma nečakajú príjemné chvíle. On stál na tom istom mieste a pozoroval ma. Mal v tvári taký milosrdný výraz, že som mu to uverila.

Victoria ma schmatla za nohu, trochu si ma pritiahla a zlomila mi lýtkovú kosť ako vtedy James. Zvreskla som. Strašne to bolelo. Dokonca viac ako minule, pretože vtedy som mala aspoň malú šancu, že ma niekto zachráni. Aj keď... aj teraz som dúfala, že Edward žije, no bolo to veľmi nepravdepodobné. Jednou voľnou rukou som si chytila nohu. Vtom sa stalo niečo, čo som nečakala.

„Victoria, nestačilo by to už?“ povedal Riley prosebným tónom. Otočila sa naňho a za chvíľu bola pri ňom.

„Vieš ty, čo som si kvôli nej pretrpela? A nie, nestačí! Bude ešte veľa trpieť za to, čo mi spôsobila.“ Chcela ísť znova ku mne, ale pri prvom kroku sa zastavila a v sekunde Rileymu odtrhla hlavu. Ja som ostala šokovane civieť na jeho nehybné telo. Bolo to strašné. Ďalší človek, teda upír, zomrel kvôli mne. Teraz som vedela, že ma už nikto nezachráni. Nádeje na to, že Edward ešte žije, ma opustili a ja som sa poddala osudu. Victoria zobrala zapaľovač a podpálila ho.

„Nikto sa mi nebude pliesť do cesty,“ povedala nad jeho horiacimi zvyškami tela. Za chvíľu bola pri mne.

„My sme ešte neskončili.“

Zobrala ma ako kus handry za moju zlomenú ruku. Chcela som kričať, ale už som nič necítila. Vlastne som cítila, ako mi krváca noha. Dosť sa mi zahmlievalo pred očami, ale ešte som vnímala, čo sa deje. Keď ma Victoria pustila, počula som, ako rozbíja zrkadlo. Zobrala najväčší kus a porezala mi tvár. Cítila som, ako mi krv steká po tvári, ale mne to bolo jedno, vedela som, že aj keď sa budem brániť, zomriem. Len by to viac bolelo. Pomaly som zaspávala.

„Nechaj ju!“ počula som známy hlas a zaspala som.

Edward:

Videl som bezvládne telo Belly ležiace v kaluži krvi. Nad ňou stála Victoria, dosť šokovaná z toho, že ma vidí. Ja som stratil kontrolu. V sekunde som bol pri Victorii a odtrhol jej hlavu. Bola v takom šoku, že ma vidí, že sa ani nebránila.

Keď som jej telo zapálil, hneď som utekal za Bellou. Bol som na dne, že som ju tak videl. A to všetko kvôli mne. Padol som pred ňou na kolená a hľadal pulz. Nahmatal som ho, z čoho som bol neskutočne šťastný. Videl som, aká bola dobitá. Mala zlomenú ruku aj nohu, porezanú tvár a to nehovorím o tých modrinách. Nevedel som, čo mám robiť.

Zobral som ju do náručia a utekal domov. Carlisle jej bude najlepšie vedieť pomôcť. Síce na tom nebol dobre potom, ako sme sa pobili s novorodenými, ale snáď mi pomôže. Nedokázal som žiť bez Belly. Raz som to skúsil a osud ma znova zavial k nej. Bol som už pri dome a cítil som, ako sa jej spomaľuje pulz. Stratila príliš veľa krvi. Keď som vošiel do domu, bol tam len Carlisle. Ostaní hľadali Bellu, ale on sa nemohol ani postaviť. Keď ma videl, okamžite pochopil, čo sa deje.

„Rýchlo ju odnes hore.“ Carlisle sa pokúšal vstať a ísť za nami. Ja som sa zatiaľ rozbehol hore schodmi do jeho „ordinácie“. Carlisle tu zhromaždil všetky nemocničné veci, ktoré by mohla Bella pri svojej chorobe potrebovať. V tomto momente som mu bol za to neskutočne vďačný. Chvíľu mu trvalo kým prišiel ku schodom, tak som mu cez ne pomohol. Rýchlo zobral nejaké ihly a infúzie s krvou, ktoré tu mal prichystané.

„Edward, stratila strašne veľa krvi. Rozmysli si, či nebude lepšie premeniť ju,“ povedal Carlisle a ani na moment sa nezastavil. Ja som vedel, že keď príde k najhoršiemu, tak to urobím, pretože som neskutočný sebec a nevedel by som bez nej žiť, ale toto nebol ešte ten prípad.

„Až keď budeme vedieť, že nie je iná cesta. Dovtedy jej to nespravím. Nechcela by to.“ Carlisle sa na mňa chápavo pozrel. Počul som, že jej srdce stále bije a to mi stačilo. Vôbec som netušil, čo robí. Síce som Belle tvrdil, že mám medicínu, ale to bolo preto, aby mi povedala pravdu. Úprimne - mal som len pár semestrov.

„Carlisle, ako môžem pomôcť? Urobím čokoľvek!“ povedal som naliehavo. On sa na mňa ani nepozrel, robil všetko, čo mohol. Po chvíli, čo som ho pozoroval, sa na mňa usmial.

„Bude v poriadku. Choď zavolať ostatných.“ Po jeho slovách som bol taký nadšený, že by som skákal od radosti, ale Carlisle mal pravdu, musel som informovať ostatných.

„Neboj, ja tu s ňou ostanem. Nič sa jej nestane.“

Celý čas som sedel pri Belle. Nehybne ležala, ale Carlisle hovoril, že je to normálne, pretože stratila veľa krvi a so spojeným s jej chorobou to nebola dobrá kombinácia. Vedel som, že keď sa prebudí, budem jej musieť všetko vysvetliť. Neviem, ako jej mám povedať, že som ju nedokázal ochrániť.

Ostatní čakali dole, chceli ma tu s ňou nechať samého. Podľa Alice by sa mala prebudiť každú chvíľu. Stále som kontroloval jej tep. Bol som paranoidný. Bella zaklipkala očami, ale neotvorila ich. Akoby sa bála toho, čo uvidí. Chvíľu nehybne ležala, ale potom ich otvorila. Keď ma zbadala, celá sa rozžiarila.

„Konečne som mŕtva.“ Keď to dopovedala, objala ma. Ja som bol šokovaný z toho, čo povedala.

„Bella, zlato, ty žiješ.“ Pozerala na mňa ako na blázna, aj keby to malo byť naopak.

„Ako to, že si tu?“ Nechápal som čo povedala, ale potom mi došlo, že keď si Victoria myslela, že sme mŕtvi, musela o tom presvedčiť aj Bellu. Zrazu začala strašne plakať. Znova som ju objal, rozhodnutý, že ju nepustím. Chúďa, za posledný deň prešla peklom. Potom sa odstrčila a pobozkala ma, akoby sa chcela presvedčiť, že som naozaj tu.

„Už ťa nikdy neopustím,“ šepol som jej do ucha. ona sa na mňa stále zmätene pozerala.

„Neboj, všetko ti vysvetlím.“ Sadla si a čakala, čo poviem, ale ja som jej to nemienil hovoriť teraz.

„Bells, poviem ti to potom. Teraz by si si mala oddýchnuť.“ Snažila sa zdvihnúť jedno obočie, ale rozhodne to tak nevyzeralo.

„Už som oddychovala dlho. Aký je vlastne deň?“ Bola mimo dlhšiu dobu a ja som vedel, že teraz jej to už musím vysvetliť.

„Dobre, Bella. Tak ti to teda poviem.“ Usmiala sa. Bola šťastná, že dosiahla svoje.

„V ten deň, keď sme sa naposledy videli... potom, čo si zaspala, sme odišli na lov. Doteraz si vyčítam, že sme ťa tu nechali samú. Alice hovorila, že ti nič nehrozí.“ Bella ma chytila za ruku a dodala mi odvahu hovoriť ďalej.

„Keď sme došli na miesto, tak sme sa rozdelili a to bola chyba. Ja som išiel na sever. Po chvíli som započul cudzie myšlienky. Zrazu na mňa vyskočil jeden upír a snažil sa mi dostať ku krku. Ja som ho našťastie dostal prvý. Rýchlo som utekal za ostatnými. Ako k prvej som prišiel k Alice. My sme mali šťastie, že na nás poslala Victoria len po jednom, akoby nepoznala naše dary. Ale ostatní také šťastie nemali. S Alice sme utekali a natrafili sme na Emmetta a Rosalie. Emmett nám povedal, že to zvláda a že máme ísť pomôcť Carlisleovi a Esmé. Po ceste sme stretli Jaspera, ktorý hľadal Alice. Ten poznal novorodených dobre, preto s nimi nemal problém. Potom sme našli Carlislea ako kľačí nad mŕtvym telom Esme.“ Bella sa šokovane pozrela.

„Esme je mŕtva?“ Ja som len prikývol a pokračoval:

„Našťastie pokiaľ niektorí novorodení prišli k nám, zložili ich vlkolaci, o ktorých sme nevedeli a oni, našťastie, nevedia o nás. Keď sme boli spolu, našli sme ďalších ôsmych. Tí poranili Carlislea, ale nebolo to nič vážne. Jeden z nich nám povedal, že si mŕtva a ja som ho hneď zabil. Ďalší nám utiekol a my si myslíme, že to bol ten Victoriin poslíček. Ako vidíš, nepovedal jej pravdu. Keď som si myslel, že si mŕtva, nebránil som sa a chcel som, aby ma zabili, ale ostatní ma bránili. Potom som v myšlienkach poslednej upírky uvidel tvoj obraz, ale pokiaľ som vedel identifikovať miesto, tak ju Emmett zabil. Keď sme vedeli, že sú všetci mŕtvi, tak sme sa rozdelili a išli ťa hľadať. Ja som ťa našiel podľa pachu toho jedného upíra, ktorý nám utiekol. Keď som ťa zbadal v tom baletnom štúdiu celú doráňanú, trhalo mi to srdce. Rýchlo som zabil Victoriu a odniesol ťa domov. Tu ti Carlisle pomohol.“

Bella sa pozrela na svoju ruku a nohu, ktoré mala v sadre a nevedela vstrebať všetky informácie, ktoré som jej práve povedal.

„Prečo jej Riley klamal, že ste mŕtvi?“ Stále sa na mňa zmätene pozerala.

„Vedel, že keď o tom presvedčí Victoriu, tak o tom presvedčí aj teba. A ešte k tomu chcel byť Victoriin dobrý psíček," usmial som sa, ale na Bellu to nepôsobilo. Keď vtom ma zrazu objala.

„Som strašne rada, že si v poriadku.“ Vášnivo ma pobozkala. Ja som vedel, že bude mať ešte veľa otázok, ale v tej chvíli som sa poddal a už nikdy som ju nechcel pustiť.

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 12. kapitola: