Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 6. kapitola

1


Dokonalá - 6. kapitolaĎalšia kapitola, u mňa ste už asi zvyknutí na extrémy a ak nie, tak si zvyknete. Väčšina kapitoly je písaná z Isabellinho pohľadu. Tak hádam sa Vám to bude ľúbiť. Príjemné čítanie, Vaša Rosie.

6. kapitola - Byť tá zlá, skutočná...

 

 

Isabellin pohľad:

Bola som presne taká, ako mi hovoril aby som bola. A prekvapivo to zaberalo. Zdalo sa mi, že sú iní, že nie sú ako tie krvilačné beštie v Taliansku. Boli na mňa milí, ale do kedy? Kým nezistia, kto vlastne som? Kým si po mňa nepríde Aro, ak prežil. Teda, je jasné že prežil. Tie najväčšie krysy vždy prežijú. Je hrozné byť stvorená len na to, aby ste niekomu poslúžili. Váš život sa nevyvíja a nikdy vyvíjať nebude. Ale ja som unikla.

Prudko som sa vynorila spod vody, v ktorej som ležala. Milovala som vodu, všetko okolo nej. Bola tak oslobodzujúca a tam mi vodu zakazovali. Vraj, nebudem už tak úžasne chutiť. Ani po tom, čo si na mne ukojili svoje túžby, mi nedovolili zmyť zo seba to svinstvo. Bála som sa, že oni budú takí istí... Čo ak to zistia? Čo ak na to prídu? Čo ak sa zase stanem len takou handrou, s ktorou si budú oni robiť, čo chcú?

Vyliezla som z vane, usušila si dlhé vlasy a premiestnila sa do Edwardovej izby. Vedel čítať myšlienky. Ale keď žijete na takom mieste odmala, ako som žila ja, dokážete si aj myšlienky a aj budúcnosť uchrániť. Tam boli väčšie príšery, ako tu. Jane, preletelo mi zhnusene mysľou. Dúfala som, že ona to neprežila.

Bola som tu už pár dní. A robila som všetko tak, ako mi on povedal. Bola som tak zraniteľná, potom milá, veselá, spoločenská. Videla som, ako sa do mňa zamilovávali. On sa nemýlil a naozaj to fungovalo. Ale ja som tu už nechcela ostávať, keby na to prídu, buď by ma zabili, kvôli tomu, že to všetko bola len hra, alebo...

Bol tu. Vedela som to, cítila som jeho prítomnosť. Pozrela som sa z okna. Stál ďaleko, ale aj tak som ho na chvíľu zahliadla. Rýchlo som sa rozbehla po schodoch, teraz, alebo už nikdy. Mala som pocit, že lietam a každú chvíľu spadnem. Pred upírmi utekať nie je ľahké, ale títo vyzerali byť značne vykoľajení z môjho správania, takže som mala akú – takú šancu.

Rozrazila som dvere a vydala sa vpred. Videla som ho, stál predo mnou, hoci ďaleko, ale predo mnou. Jeho úsmev, ako môj. Začala som ešte rýchlejšie utekať, lenže vtedy sa on na sekundu zamračila a odišiel. Jednoducho utiekol. Nestačila som sa ani otočiť a už predo mnou stál Edward a zvieral mi prudko ruky.

„Kurva, pusť ma!“ kričala som na neho nepríčetne a pokúšala som sa mu vyvliecť zo silného stisku. Jeho oči sa prekvapením rozšírili, ale po chvíli sa spamätal a pevnejšie ma chytil, až mi bolesťou vyhŕkli slzy.

„Kto si?“ sykol podráždene.

„Pusť ma pijavica!“ zhúkla som druhý krát a on sa mierne napriamil, no nepustil ma.

„Ty vieš, kto sme.“ Jeho šepot sa rozliehal tichým lesom. Stočila som svoj pohľad do lesa a stále sa mu pokúšala vyvliecť.

„Vráť sa! Prosím vráť sa po mňa!“ Prosila som ho a stále sa dívala po lese, dúfajúc, že moju hlasnú prosbu začuje a príde si po mňa. Ja tu už nechcem ostať, už nie... Edward pridal na sile svojho stisku. Hlasno som vykríkla a dopadla bolesťou na kolená.

„Jasper, Emmett,“ zakričal smerom ku domu a tí už stáli pri nás. Teda, nie len oni, ale celá ich rodina. Esme sa ku mne hnala so starostlivým výrazom v tvári.

„Edward, pusti ju! Ona trpí!“ vypískla pohoršene a kľakla si ku mne.

„Ona vie, kto sme! Ona pozná aj ich a niekto je tu s ňou! Cítim ho. Jazz, Emm, Alice a Rose, prezrite to tu, skúste aspoň zistiť, či je Volturi.“ Všetci prikývli a rýchlo zmizli medzi stromami. Carlisle a Esme sa ešte spýtali Edwarda, či ma zvládne a hneď po jeho odsúhlasení sa aj oni pobrali hľadať. Ako ho zabijú, zabijem ja ich, všetkých. Prisahám... Edward sa na mňa pozrel, ale tento raz tam nebol hnev, ale sklamanie, veľké sklamanie.

„Ako si mohla?“ spytoval sa a odvrátil svoju tvár.

„Musela som.“ Vzdorovito som nakrčila nos a čelo. Oni nič, nič nevedia. Edward sa na mňa znovu pozrel, ale tento raz, mu z očí sálala samá nenávisť. Mohla som len hádať, koho asi tak nenávidí.

„Kto si, prečo si tu?“ Stisk sa znovu stal ráznejším, ale ja mu to nepoviem, nikdy. Uhla som pohľadom, nechcela som, aby videl moje slzy, skutočné slzy. On ma tu nechal... S nimi. Zrazu mi prestal zvierať ruky, ale posunul sa na moje boky, za ktoré ma chytil a vyhodil si ma na rameno. Už som ani neprotestovala, čo zmôže človek, proti týmto beštiám? Nič, nemali byť stvorené, jednoducho nemali.

Nenávidím ťa! Poslala som Edwardovi v myšlienkach. Na chvíľu ostal ticho, ale potom prehovoril.

„Je to obojstranné, Isabella.“ Moje meno vyslovil s takou dávkou nechuti, že keby som upír, len kvôli tomu tónu by už bol dávno mŕtvy. Rýchlo sa rozbehol a o chvíľu už sme stáli v dome, v miestnosti, o ktorej som ani nevedela. Bola stará, zatuchnutá, obyčajná pivnica. Studené steny, až som sa mierne otriasla. Pripomínalo mi to Volterru, aj tam, som mala takú izbu. Jeden matrac, záchod v rohu, všetko v jednej miestnosti, ponižujúce.

Donútil ma, aby som si kľakla na kolená a prikázal mi, aby som tam ostala. Pravdaže hneď, ako zatvoril dvere, som sa postavila a začala hľadať nejaký východ, bolo tam okno, jediné okno. Pokúšala som sa ho otvoriť, ale nešlo, tak som vzala jednu moju topánku a prudko ju hodila oproti sklu. Okamžite popraskalo a dopadalo na zem. Lenže, mne hneď bolo jasné, že to Edward bude počuť, o čo som sa to pokúšala? Otočila som sa smerom ku dverám, ale tvrdá facka, ktorá mi pristála na tvári, ma otočila hneď naspäť, až som sa rukami musela zaprieť o zem. Lenže, bolo tam sklo a moje ruky začali krvácať. To nie, ja ešte nechcem!

Prudko som sa postavila a rozbehla sa do rohu miestnosti. Myslela som si, že mi to pomôže? Ruky som si schovávala za chrbtom, ale len do tej chvíle, kedy som zistila, že krv mi tečie aj z nosa. A tak som si krvácajúce dlane pritisla na krvácajúci nos. Toto je môj koniec. Edward sa na mňa prekvapene pozeral a potom na svoje ruky. Musel vidieť moje vydesené oči, ale on nechápal a ani nikdy nepochopí. Ruky dal pred seba a opatrne sa ku mne približoval.

„Ja... ja...“ koktal, ale ja som nechápala prečo.

„Nie!“ vykríkla som, keď už bol o dosť bližšie ku mne. Vtedy do dverí vrazila Alice. Jemne vypískla, keď nás zbadala a už stála predo mnou.

„Bože, Isabella, čo sa stalo?“ Otočila sa spýtavo na svojho brata. Ten len zvesil plecia.

„Uprac to tu prosím Alice a potom ju uviaž,“ zašeptal a lano, ktoré doniesol, nechal dopadnúť na zem.

„Ale –“ chcela namietať Alice.

„Uviaž ju Alice!“ sykol na ňu a zmizol. Jednoducho zmizol. Alice sa na mňa nešťastne pozrela a odbehla vziať si vedro a smetáčik. Keď to doupratovala, uviazala ma o starý radiátor a odišla. Ostala som v tej tmavej miestnosti sama, na chladnej zemi, s krvácajúcimi dlaňami a nosom. Možno mi bolo vo Volterre celkom fajn...

Edwardov pohľad:

To všetko, čo sa stalo, bolo neuveriteľné. A najviac ma šokovala jedna vec, ja som ju udrel... Udrel som ju, ženu, Isabellu. Vytrhol som hrubý strom aj s konármi zo zeme a prudko ho hodil o ďalší oproti. Ako som mohol? A ako mohla ona? Bol som zúfalý, z toho všetkého, čo sa stalo. Vie kto sme, vie že čítam myšlienky, vie, všetko a my nevieme nič. A kto bol ten, čo na neho volala?

Ostatní prišli chvíľu po Alice, ale nikoho nenašli. Jediný svetlý bod bolo, že nepáchol ako Volturioví, bola by to naša jediná šanca. Ale kto to teda mal byť. Bol som tak prestrašne rozhorčený! Ale ešte viac sklamaný. Všetkým sa nám dostala do srdca a teraz na ňom zanechala bolestnú jazvu. A to si ľudia myslia, akí sú oproti nám slabí. Radšej by som s ňou bojoval ako s upírom a zažíval tú telesnú bolesť, ako trpkú príchuť sklamania, falošnosti. Všetko to bola len hra, nič nebolo skutočné. Jej dotyky, gestá, slzy a smiech, všetko len hrala, až príliš dobre hrala.

Všetci sa báli príchodu Ara. Áno, bolo ich málo, ale Aro je Aro, vždy má nejaký plán a nik nevedel, či v jeho pláne nie sme zainteresovaní aj my. Či v ňom je aj Isabella a ten dotyčný, na ktorého volala v lese.

Bolo mi zle zo seba samého, z Isabelli, zo všetkého, čo sa stalo. Tak takto chutí zrada. V mieste, kde by som mal mať srdce, ma neznesiteľne pálilo. Ona ho líškala, zobudila a teraz znovu umieram, koľko krát ešte?


Tak, máme za sebou ďalšiu kapitolu. Ďakujem za naozaj nádherné, úžasné komentáre ku minulej kapitole. Vy ste na mňa tak skvelí! Veľmi, veľmi ďakujem.

 

Cullenovci sú ako inak sklamaní, teda hlavne Edward, lebo Isabella mu otvorila srdce. Lenže teraz, bude zase chladný. Ako bude vyzerať Isabellin život teraz? Čo s ňou urobia Cullenoví a čo bude navrhovať Edward? Ostane v tej zatuchnutej izbe, alebo sa jej niekto zastane? A čo ona na to? Povie im svoje tajomstvo? To sa dozviete v ďalšej kapitole:). Ešte raz, veľmi, veľmi ďakujem za komentáre! Ste úžasní! Tí najlepší!:)


 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 6. kapitola:

 1
1. Petronela webmaster
05.10.2016 [20:40]

PetronelaHmm, hmm... Bella ve sklepě přivázaná k radiátoru. Tak to je mazec. Jasně, Edward se bojí o svou rodinu a příchod Ara jistě není něco, o co by kdokoliv stál, ale opravdu si Bella zasloužila, aby ji zavřel do nevytopeného sklepa? Vždyť ji mohl držet zavřenou i u sebe v pokoji.
Co mi ale vrtá hlavou je spíš ten cizinec. V hlavě se mi začíná vytvářet jistá teorie (možná jsem ji spřádala dohromady už i před 6-ti lety, netuším), ale pokud by to vyšlo, byl by to ještě větší mazec.
Ale teď si musím jenom dočíst těch několik dalších kapitol, které na mě čekají. Snad se mi má ´skoro-teorie´ potvrdí nebo kompletně vyvrátí během těch příštích sedmi kapitol Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!