Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 8. kapitola

08.11.2010 (10:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7415×

Rose mi roztrasenými rukami podala dieťa.

„Je to dievčatko,“ pošepla.

Z deky na mňa pozrela tá najnádhernejšia tvárička na svete. Privinula som si dieťatko na hruď a vdychovala jeho vôňu. Voňala ako Edward a fialky alebo niečo podobné. Podišla som k Edwardovi.

„Dievčatko,“ šepla som. Edward sa uprene díval na Rose. Jeho pohľad bol desivý, divý, úplne šialený. Pri každom nádychu a výdychu mu z hrude ušlo zavrčanie. Desil aj mňa. Pozrela som sa na Rosalie. Sklopila oči a tam kde stála, si pomaly kľakla do blata. Rukami sa pevne chytila zeme a sklopila oči. Ona si prišla po smrť a mne to došlo až teraz. Edward ju zabije. Celá rodina stála v polkruhu okolo Edwarda a nikto nebol ochotný nič urobiť. Dokonca ani Emmett nie. Rose sa celá chvela. Tisla viečka pevne k sebe, akoby chcela zastaviť prúd sĺz. Vzlykala a dych sa jej lámal na niekoľko dôb. Nechápala som absurditu tejto situácie. Veď ja som nažive a dieťa je v poriadku. Edward urobil rázny krok dopredu. Esme si schovala tvár do Carlisovho ramena a Alica urobila niečo podobné. Obe sa rozvzlykali. Rosalia zodvihla pohľad k Edwardovi a zadržala dych. Konečne mi to došlo. Nikto nič neurobí. Oni nechajú Rose umrieť. Nikto Edwarda nezastaví. Zachvela som sa. Môj manžel bol odhodlaný. Zabije ju. Edward urobil ďalší krok.

Vtedy som sa rýchlo postavila medzi Edwarda a Rose. Dieťa som zovrela pevne v náručí, až zaplakalo. Edward sa na mňa nekompromisne pozrel.

„Esme, zober Bellu do domu!“ povedal po chvíli.

„No iste!“ štekla som a strčila mu do rúk naše dieťa. Edwardov výraz sa okamžite zmenil, keď pozrel do tej malej tváričky. Znežnel.

„Ak si tu má niekto niečo vybavovať s Rosalie, tak som to ja! Nie ty!“ Dávala som dôraz na každé slovo. Edward nesúhlasne zakrútil hlavou. Z boku k nám pomaly pristúpil Emmett a zadíval sa na Rose. Tá okamžite odvrátila pohľad a znova sa rozvzlykala. Emmett niečo mysľou povedal Edwardovi a on prikývol.

„Nezaujíma ma na čom sa dohovárate. Toto je medzi mnou a ňou. Edward, vezmi malú  do domu. Chceš aby prechladla?“ Edward sa zachvel.

„Bella, toto jej nemôže prejsť!“ povedal môj manžel tvrdo.

„Edward. Nikto z nás Rose nikdy nechápal. Ja som teraz matka a jediné po čom túžim je moje dieťa. Milujem ho tak veľmi, že by som umrela tou najhoršou smrťou, vzdala sa všetkého na svete a dokonca aj teba, ak by to bolo nutné. To som ti aj dokázala.“ Všetci na mňa ohromene pozerali.

„Ak je jej túžba po dieťati rovnako veľká, ako tá moja...“ Nedokončila som vetu, lebo už nebolo treba.

„Rose,“ oslovila som ju. Nenabrala však odvahu pozrieť sa na mňa.

„Rose, ja ti odpúšťam, ale nezabúdam a nikto sa ťa ani nedotkne.“ Sklonila som sa k nej. Rose otvorila oči a s nedôverou sa na mňa pozrela.

„To čo som urobila sa nedá odpustiť. Ja som si prišla po smrť. Edward má právo...“ Znova sklopila oči a rozvzlykala sa. Napriamila som sa a podišla k Edwardovi. Odkryla som hlavičku nášho bábätka a pobozkala ju. Edward urobil to isté. Maličká sa natiahla a dotkla sa jeho líca. Edward sa teraz prekvapene zasmial. Všetci sa zbehli okolo nás.

„Je talentovaná po oteckovi,“ povedal Edward. Ako na povel sa všetci malinkej dotkli a ja tiež. Ona nám ukázala naše vyjavené tváre, ako v televízii. Rose nás nemo sledovala. Edward sa na ňu zadíval.

„Ja ťa tu nechcem. Pokrytec zostane pokrytcom. Nezaslúžiš si odpustenie a ja ti ho nikdy nedám,“ povedal môj manžel sucho. Vyjavene som sa pozrela na Edwarda. Mala by som Rose nenávidieť a naozaj mi z nej bolo zle, ale v kútiku duše som sa šialene hnevala aj na svojho manžela. Neviem, čo to do mňa vošlo. Možno to ovplyvnili hormóny, možno pohľad na najnádhernejšie dieťa na svete, ale chcela som Edwardovi ublížiť. Chcela som mu ublížiť za to, že pochyboval, že chcel zabiť niečo tak úžasné. Bez slova som natiahla ruky k Edwardovi, aby mi dcéru podal. Bez zaváhania to urobil.

„Pokrytec zostane pokrytcom. Rose to dieťa na rozdiel od niekoho chcela,“ šepla som a s dcérou v náručí som vošla do domu. Na chrbte som ucítila Edwardov pohľad. Všetci ma nemo nasledovali. Edward stál ešte chvíľu vonku. Ja som už sedela na pohovke a túlila si dievčatko. Bolo mi zo seba zle. Nemala som mu to povedať, ale na druhej strane som mu chcela ublížiť a uspokojilo ma, že sa mi to podarilo. Všetko mohlo byť inak, ak by naše dieťa miloval od prvej chvíle. Ja som tiež netušila, ako to dopadne. Verila som v nás dvoch a naše dieťa.

Celý dnešný deň sa točil okolo maličkej. Držala som ju v náručí a všetci rešpektovali, že sa jej nechcem pustiť. Carlisle sa niekoľkokrát pokúšal zmocniť svojej vnučky, ale bez úspechu. Vždy som ho odbila nesúhlasným upírim zavrčaním. Malo to svoj efekt. Vzbudzovalo to rešpekt a na tvárach niektorých obdivný úsmev.

„Ako sa bude volať?“ opýtala sa Alice. Jasper na ňu vyceril zuby.

„Prvý krát v živote niečo nevieš.“ Všetci sa rozosmiali. Všetci, okrem Emmetta. On stál pri dverách a pozeral von cez sklenenú výplň. Podišla som k nemu a ramenom doň štuchla.

„Je tam vonku?“ pošepla som. Emmett len smutne prikývol. Otočila som sa k rodine.

„Chcem aby sa volala po svojej babke,“ povedala som rázne.

„René, je krásne meno,“ poznamenala ticho Esme.

„To áno. Moja dcéra má však dve babičky. Nebolo by fér jednu ukrátiť.“ Všetci na mňa nechápavo pozreli.

„Bude sa volať Renesmee,“ šepla som a pobozkala môj malý zázrak. Esme sa otočila smerom k Carlislovi a zaborila si hlavu do jeho hrude. Pôsobila tak ľudsky. Carlisle sa prihlúplo usmieval. Hneď na to vyskočila Alice na nohy.

„Nemáte ju ani kde uložiť. Musíme ísť nakupovať.“ Jasper pretočil oči.

„Všetko potrebné má Rose v aute,“ štekol podráždene Edward. Emmett okamžite otvoril dvere a dovliekol kompletnú výbavičku. Spolu to odniesli do Edwardovej spálne. Vzala som Renesmee a vyšla som po schodoch. Rodina ju prišla ešte pobozkať. Nebola som však ochotná pustiť ju z rúk a vložiť ju do postieľky. Z fľaše dopíjala posledné kvapky krvi, keď sa dotkla mojej tváre a už asi po piaty krát mi ukázala Rosaliinu tvár.

„Chce Rose,“ šepla som smerom k Edwardovi. On len ticho zasyčal. Môj manžel sa náhle postavil a prešiel k stolíku. Niečo vybral zo zásuvky a sadol si k nám na posteľ. Od chvíle, keď sme vošli do domu s našou dcérou so mnou neprehovoril. Bol ostražitý. Obchádzal ma v širokých oblúkoch, akoby mi chcel dať priestor. Pristúpil ku mne a váhavo začal.

„Vo svojom rozprávaní si zabudla spomenúť jednu zastávku.“ Najprv som nechápala, no potom ma chytil za ruku a pohladil prstenník.

„Ja...“ zalapala som po dychu. Edward si kľakol na kolená a zaboril tvár do deky, v ktorej bola zabalená naša dcéra. Nadýchol sa našej vône.

„Ďakujem, že si ochránila naše dieťa,“ šepol. Položil mi na koleno zamatovú škatuľku.

„Pochopím, keď ho nebudeš chcieť. Ja som to zbabral a ver mi, že ak by sa to dalo zobrať naspäť...“ Sklopil oči a vyšiel z izby.

Vzala som škatuľku a otvorila ju.  Znova sa mi z očí spustili slzy. Dnes som sa naplakala za tri plačky. Bol tam prsteň. Opatrne som ho vybrala zo škatuľky a spontánne ho pobozkala. Renesmee sa natiahla a dotkla sa mojej tváre. Ukázala mi moju uplakanú tvár. Vyvalila na mňa krásne hnedé očká a bola tak sladká. Vyzerala ako jej otecko, keď sa niečomu diví. Pohladila som ju po hlavičke. Postavila som sa a šepla do priestoru.

„Edward?“

Okamžite sa otvorili dvere a on strčil hlavu do izby.

„Vezmi Nessy. Chcem sa umyť.“ Edward ku mne natiahol ruky a keď zbadal prsteň na mojom prste nadšene sa usmial. Ja som sa tvárila, akoby sa nič nestalo. Zmizla som za dverami kúpeľne. V sprche som si poriadne poplakala. Všetko ma bolelo. Nie fyzicky, ale moje vnútro. Moje srdce, môj hrudník ma pálil. Zmietala som sa v pocitoch lásky a nenávisti. Chcela som sa vrhnúť Edwardovi do náručia a chcela som ho zadupať do podlahy súčasne. Obliekla som sa a vošla do izby.

„Musíme si ju poriadne užiť.“ Zasmial sa môj manžel, keď ma zbadal. Nechápala som, prečo to povedal. Zavrtela som nechápavo hlavou.

„Carlisle plánuje na zajtra podrobiť svoju vnučku kompletnej prehliadke. Esme chce premaľovať pracovňu na detskú izbu. Alice chce na nákupy. Prada má kolekciu pre bábätká a Jasper, no on chce pozerať futbal.“ Zasmial sa Edward.

„Nie som ochotná dať ju z rúk,“ šepla som. Pozrela som sa na Edwarda a chvíľu zvažovala svoju otázku.

„Edward? Nemohla by som zavolať Jacobovi, že som v poriadku?“ opýtala som sa po chvíli.

„Už som mu volal. Nikdy sa ma nemusíš pýtať, či smieš zavolať priateľovi. Zajtra sa tu zastaví. Chce vidieť malú pijavicu na vlastné oči.“ Len som sa pousmiala. Ako by som Jacoba počula. Vzala som si dcérku a sadla si k Edwardovi na posteľ. On sa pohotovo postavil, akoby ma nechcel svojou prítomnosťou nijako obmedzovať. Uložila som Renesmee na vankúš a ľahla si k nej. Nikdy som nechápala Edwarda, čo vidí na tom keď spím a teraz som to pochopila. Bdela som takmer celú noc so svojím manželom a obdivovali sme našu dcéru. Edward kľačal z druhej strany postele a držal Nessy za rúčku. Ja som ju držala z opačnej strany. Naša dcérka snívala. Videla som letiace farebné obláčiky, moju tvár a Edwarda. To všetko, čo sa za posledné mesiace stalo, bolo ako zlá nočná mora.

Edward na mňa váhavo zazeral. Videla som na svojom manželovi, že má niečo vážne na srdci. Nenabral odvahu niečo povedať. Vnútorne ma bolelo, čo som mu povedala, ale tak som to cítila. Obviňuje Rose, ale je rovnako vinný ako ona. Aj ja som vinná. Určite to naša láska prekoná. Tak ako som povedala Rose, ja odpúšťam, ale nezabúdam.

Ráno som sa prebudila v posteli sama. Edward sedel v kresle a v náručí zvieral našu dcéru. Práve ju dokŕmil.

„Idem s ňou dole.“ Prišiel ešte ku mne a podal mi ju, aby som ju mohla pobozkať. Potom ma pohladil po vlasoch. Pôsobil váhavo a držal si odstup. Bolo mi jasné, že ma chcel pobozkať, no v polovici pohybu sa zastavil.

Esme mi urobila raňajky a ja som schuti jedla. Renesmee sa ujal Carlisle a môj manžel ich strážil. Na rad prišlo meranie, váženie a mnoho ďalšieho.

S Esme sme sa rozprávali. Vysvetľovala mi, ako vymaľuje Carlisovu pracovňu a urobí tam Renesmee herňu a neskôr detskú izbu. Po chvíli spozornela.

„Máš návštevu,“ šepla a odišla z kuchyne. Cez sklenené dvere som zbadala Jacoba. Otvorila som dvere a Jacob ma okamžite objal medveďou silou.

„Zvláštne smrdíš Bella,“ štekol a hneď sa začal vŕtať v mojich raňajkách. Celý Jacob. Znova som rozprávala celý príbeh utečenca. Jacob nemo počúval.

„Keď sa dozvie Sam o upírom decku... Mal by mu to povedať niekto z Cullenových. Nemal by sa to dozvedieť odo mňa.“ Vložil si do úst posledný kúsok mojich raňajok.

„No kde je pijavička? Chcem ju vidieť.“ Zasmial sa Jacob. Na to vošiel Edward s našou dcérou. Jacob sa naň pozrel a milo sa usmial.

„Ak na ňu, čo i len krivo pozrieš, pôjdeš odtiaľ na troch labách,“ štekol Edward. Jacob sa vzpriamil a podišiel k Edwardovi. Videla som na svojom manželovi, ako je mu zaťažko ukázať dcéru vlkovi. Jacob nazrel ponad Edwardovu ruku a hlasno vydýchol.

„Fakt som sa bál, že sa bude podobať na teba.“ Podpichol Edwarda. Potom podišiel ešte bližšie a fascinovane podal Renesmee malíček. Ona si ho okamžite strčila do ústočiek. Hneď na to Jacob zasyčal. Pohotovo som priskočila a nechápavo pozrela na Edwarda. On sa len usmieval.

„Renesmee práve ukázala Jacobovi, aké má ostré zúbky,“ poznamenal Edward. Jacob stál ako obarený. Díval sa na moju dcéru a nežne sa usmieval.

„Je dokonalá,“ povedal zasnene. Edward zodvihol obočie. Prudko sa zvrtol, strčil mi Renesmee do náručia a z plnej sily sotil do Jacoba. Jacob preletel miestnosťou a vyletel cez sklenené dvere. Preľaknutím som zapišťala a Renesmee sa ľaknutím rozplakala.

„Ja ťa zabijem, ty pes!“ vrieskal Edward.

„Čo sa stalo, čo sa deje? Edward!“ Schmatla som Edwarda za ruku a dožadovala sa vysvetlenia. Na to sa do miestnosti zbehla celá rodina. Dokonca aj Rose sa objavila na dvore. Jacob sa zbieral zo zeme a previnilo sa na mňa díval. Edward znova besne zavrčal.

„Ja za to nemôžem.“ Krútil Jacob hlavou.

„Čo sa dočerta stalo! Povie mi to niekto?“ Dožadovala som sa pozornosti.

„Jacob sa otisol do Renesmee,“ zavrčal Edward. Spadla mi sánka. Nechápavo som pozrela na Jacoba a on len vyplašene strieľal pohľadom z Edwarda na mňa.

„No ja radšej pôjdem.“ Jacob sa oprašoval od skla a hliny. Nervózne zazeral na Edwarda.

„Má to aj svoje výhody. Už nebudeš žiarliť na Bellu,“ povedal Jacob a bola to tá najväčšia somarina, akú kedy vypustil z úst. Na to sa môj manžel vymrštil do vzduchu a upírou rýchlosťou sa rozbehol za Jacobom. Jacob sa v skoku premenil na vlka a upaľoval pred Edwardom, čo mu sily stačili. Ja som len vytriešťala oči a preklínala Jacoba. Vedela som, že sa môžu otisnúť aj do dieťaťa. Sú mu potom ako starší bratia a keď príde čas, môžu sa stať partnermi. Vedela som, že Jacob už nemá na výber. Už sa stalo, ale neskutočne ma to hnevá. Na druhej strane, kto lepší by mohol stáť po boku mojej dcéry a chrániť ju. Ja sa s tým ako tak zmierim. To som vedela okamžite. Renesmee bude mať ochrancu, ale Edward sa s tým nezmieri nikdy. Emmet sa začal prihlúplo smiať.

„Keď ho Edward chytí, bude na večeru psí guláš.“

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 8. kapitola: