Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 6. kapitola

04.11.2010 (20:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7400×

Edward:

Dnes som sa vrátil domov.  Po Belle nebolo ani stopy. Preliezol som celú Californiu. Martin Ball nám nepomohol. Než stihol Carlisle priletieť, zomrel v nemocnici na následky zranení. Bella vedela presne, ako zviesť zo stopy pár upírov. Všetci ju hľadali. No všetci. Všetci až na Rose.  Nemohol som ju vystáť. Jej myšlienky ma ničili. Rodina sa o Bellu obávala a ona v mojej prítomnosti myslela  na nové čižmy. Raz, keď som si už myslel, že sme blízko, pristihol som ju pri myšlienke, že ak by Bella umrela, starala by sa o dieťa ona. Ak by nebol zasiahol Emmet, tak je moja tupá sestrička bez niektorej končatiny. Až teraz som si uvedomil, že Rose nepočujem.

„Emmett!“ zreval som na celý dom. Emm zbehol po schodoch a v jeho tvári som zbadal niečo divné. Jeho myseľ chaoticky pobehovala a nevedela sa na nič sústrediť.

„Kde je Rose?“ opýtal som sa.

„Už od včera ju hľadám,“ šepol Emmet.

„Ako? Nepovedala kam ide?“ Emm len pokrčil ramenami. Jeho myšlienky sa trocha utriedili. Myslel na to, ako ho pobozkala a povedala, že ho miluje a potom mi stále ukazoval prázdnu šperkovničku. Nechápavo som sa na Emmetta pozrel.

„Všetky snubné prstene, čo som jej dal, sú preč a aj cestovné pasy,“ zasyčal.

„Myslím, že aj odo mňa ušla žena,“ zabedákal Emmett a spustil ramená. Vtedy už bola v miestnosti celá rodina. Všetci na seba vyplašene pozerali.

„To, že Rose takto odišla znamená jediné.“ Veľavýznamne som sa pozrel na každého z nich.

„Rose vie, kde je Bella,“ zasyčal som. Pozrel som na Emmetta.

„Prever Rosaliin mobil a zisti, či sem za posledné dni nikto nevolal.“ Prikázal som a vybehol k autu. Carlisle bežal za mnou.

„Kam chceš ísť? Nevieme, kde ju máme hľadať.“ Carlisle ma držal za ruku a odmietal pustiť.

„Vieme, že Martin Ball šiel smerom na východ po diaľnici. Musel ju vysadiť niekde po ceste. Preveríme všetky mestečká, kým sa Emmet neozve. Nemienim tu sedieť so založenými rukami.“ Snažil som sa upokojiť. Oprel som sa čelom o auto a potom som trucovito nastúpil. Carlisle nastúpil do auta a naštartoval. Šli sme šialene rýchlo. Carlisle bol zamyslený a jeho myšlienkam som nerozumel. Pozrel som sa naňho. Carlisle zahanbene sklopil zrak.

„Edward, včera mi volali z práce. Niekto sa vlámal do nemocničného skladu. Nenapadlo ma, že to mohla byť Rose. Ak by nám Emm skôr povedal, že sa stratila...“ Obviňoval sa Carlisle. Ja som len mlčky sedel a bol strachom bez seba. Carlisle zastal na odpočívadle pred ďalším mestom a ja som vystúpil. Rozhliadol som sa. Ak si vezmem do úvahy rýchlosť kamióna a čas, keď Bella nastúpila, tak večer dorazili sem. Prečo mi to skôr nenapadlo. Musela vystúpiť tu. Šiel som rýchlym krokom smerom do mesta. Carlisle šiel autom za mnou. Obzeral som si jeden motel za druhým. Carlisle zaparkoval a vydal sa druhým smerom. Ukazoval som fotku svojej ženy už v desiatom moteli. Prešiel som do zastrčenej uličky. Bola tam nejaká špinavá ubytovňa. Vošiel som dnu a na recepcii sedel nejaký chlap.

„Neprespala tu pred mesiacom a pol mladá žena?“ opýtal som sa slušne a ukázal mu fotku.

„Vypadni. Nie som informačná stanica. Pred mesiacom som takej malej čiernovlasej povedal, že nie,“ štekol. Jeho myseľ bola prázdna. Zrak mi padol na stoličku za ním. Zmeravel som. Ten plecniak z patrí Belle. Obrovskou rýchlosťou som vyletel po chlapovi a pritlačil ho k stene.

„Ten plecniak patrí mojej žene. Kde je?“ Jeho myseľ zrazu spustila na plné kolo. Videl som Bellu spiacu na posteli a ako sa na ňu vrhol. Potom som videl ako ju mláti a ako sa ona chúli pri špinavej stene. Zlosť, ktorá ma zachvátila bola ako výbuch sopky. Ten chlap sa dotkol mojej Belly. Prestal som myslieť. Netvor vo mne vybuchol a ja som ho nemienil obmedzovať. Chlapa som schmatol za hrdlo a šmaril o stenu oproti. Hneď som bol pri ňom. Z úst sa mu liala krv.

„Prosím, prosím...“ Ten chlap kašľal krv a mňa to o to viac rozzúrilo. Znova som ho zodvihol zo zeme. Chcel som ho roztrhať. Chcel som ho trhať po malých kúskoch, aby trpel čo najviac. Ublížil Belle. Videl som celý svet v odtieňoch červenej až bordovej. Zrazu mi zazvonil mobil. Chlapa som pustil na zem. Pozrel som na display a zalapal po dychu. Vrátil som sa do reality. Hneď som ho zodvihol.

„Bella! Zlatko!“ Na druhej strane som počul len chrčanie.

„Bella!“ zreval som. Na to dobehol Carlisle. Zmätene sa poobzeral po tej spúšti, čo som tu narobil.

„Volal Emmett. Bella volala z Malavi na Aljaške.“ Okamžite sa sklonil k tomu chlapovi a kontroloval mu pulz.

„Nechaj ho! Ideme!“ povedal som Carlislovi.

„Nemôžeme ho tu takto nechať. Čo ťa to pochytilo. Skoro si ho zabil!“

„Nie skoro. Ja ho zabijem,“ zasyčal som. Carlisle ma schmatol za ruku a ťahal von z dverí.

„Musíme mu zavolať sanitku,“ šepol Carlisle a vytiahol mobil. Mobil som mu rýchlo vzal a hlasno som zavrčal.

„Chcel znásilniť Bellu a zabil chlapa, ktorý sa jej zastal. Nech umrie.“ Carlisle sa na mňa skľúčene pozrel. Nervózne som zasyčal a podal mu mobil. Carlisle zavolal záchranku. Nesúhlasil som s tým, ale Carlisle má pravdu. Nie sme vrahovia. Sadli sme do auta. Carlisle naštartoval a bez slova sme nabrali smer Aljaška.

Cesta bola šialene dlhá. Keď sme konečne dorazili do Malavi, Belina vôňa bola všade. Intenzívna vôňa ma doviedla pred starší domček, ale nič som nepočul. Všade som cítim vôňu Bellinej krvi. Rozbehol som sa a bolo mi jedno, či to niekto uvidí. Skočil som priamo do okna na prvom poschodí. To, čo som tam videl, mi vrazilo do hrude ako baranidlo. Zakrvavená miestnosť a moja láska bledá a bez dychu na zemi. Schmatol som jej nevládne telo do náručia a privinul ju k sebe. Celý som horel. Zúfalstvo presakovalo mojimi žilami. Nepočul som jej srdce, jej dych tu so mnou nebol. Opustila ma navždy. Carlisle stál predo mnou, ale ja som nevnímal, čo hovorí. Zrazu ma len obrovská sila vrazila do steny za mnou. Zosypala sa omietka a vypadlo pár tehál.

„Spamätaj sa dočerta!“ zreval Carlisle. Až vtedy som si uvedomil, že som naňho po celý čas nekontrolovateľne vrčal. Položil Bellu na posteľ a začal masírovať srdce.

„Okamžite mi dones z auta kufor,“ štekol. Rozbehol som sa a skočil cez okno. V sekunde som bol naspäť. Izba už bola bez nábytku a Carlisle lietal okolo postele upírov rýchlosťou. Schmatol tašku a začal naťahovať z ampúl lieky. Ja som pokračoval v masáži srdca. Natiahol Adrenalín do hrubej striekačky a nasadil na ňu dlhú ihlu.

„Ustúp,“ štekol a prudko vrazil striekačku Belle priamo do srdca. Zamrzol som. Keď striekačku vyprázdnil, Bella sa prehla ako luk a prudko otvorila oči. Hneď klesla naspäť na lôžko. Počul som, ako jej slabé srdce znova bije a prisahám, že to bol ten najúžasnejší zvuk môjho života. Na to dorazila Alica a začala Carlislovi pomáhať. Stál som ako vo sne. Pripadal som si, akoby sa mi vybili baterky. Môj život mi prebehol pred očami a vtedy som si uvedomil, že jediným dôvodom prečo existujem je ona.

„Edward potrebujem ešte Adrenalín, Atropín, Sedacoron, Cardilan, jednorazové šitie a zožeň ešte krv. Niečo tu máme, ale to je málo.“ Prikázal mi Carlisle. Okamžite som vybehol z domu. Vrátil som sa o pár minút. Doniesol som všetko a aj niečo navyše. Belle už stekali posledné kvapky krvi do žily. Carlisle jej napojil ďalšiu. Podišiel ku mne a usmial sa.

„Neviem ako je to možné. Bellina pokožka je tvrdšia, jej telo odolnejšie. Bojuje ako levica. Bude žiť!“ povedal Carlisle dojato a ja som mu okamžite skočil okolo krku.

„Ďakujem otec.“

Spadol zo mňa kameň. Cítil som sa zrazu tak dobre, tak silný. Môj mozog začal konečne fungovať normálne. Až teraz mi napadlo. Naše dieťa! Moje a Bellino dieťatko. Zodvihol som mobil a zavolal Emmettovi. V skratke som mu vysvetlil, čo sa stalo. Emmet o Rose nič nevedel, ale pátrali po nej. Teraz bola najdôležitejšia Bella, ale čo jej poviem, keď sa preberie. Moja sestra jej vzala dieťa a nechala ju tu umrieť. Ak by som čo i len tušil, že to Bella tak dobre zvládne. Mohol som byť pri nej. Mohol som ju držať za ruku. Ak by Rose povedala, že jej volala Bella. Všetko mohlo byť inak. Rose si toto vypije. Zabijem ju. Nič na svete ma nezastaví. Aj keby ma moja rodina potom navždy zavrhla, za to, čo urobila jej odtrhnem hlavu a jej telo spálim. Toto jej neprejde. Dotkla sa toho najdôležitejšieho, najdokonalejšieho, toho jediného prečo existujem. Nenávisť  teraz prúdila mojimi žilami. Všetok strach, ktorý som doteraz cítil sa premenil na zlosť a nenávisť k Rosalii. Ohrozila moju rodinu a vzala moje dieťa. Ja som zlyhal na celej čiare. Čo som to za manžela? Čo som to za otca? Nedokážem to, čo zvládajú obyčajný ľudia denne. Nedokážem uchrániť svoju rodinu. Neviem sa postaviť za svoju ženu a ubrániť svoje dieťa pred psychopatickou upírkou. Nezaslúžim si ich.

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 6. kapitola: