Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 6. kapitola

22.03.2010 (18:45) • • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 5149×

Bella:

Síce som veľmi nechcela, aby Ed išiel tancovať s Jessicou, musela som ho o to poprosiť a malo to hneď viacero dôvodov:

1. Jessica by sa určite nevzdala, na to je až príliš pyšná.

2. Nemala som v pláne mať ju za zadkom celý deň a možno teraz dá pokoj... aspoň na hodinku.

3. Viem si predstaviť, čo by si povymýšľala a rozhlásila o mne po škole, keby som ho nepustila ísť s ňou tancovať.

4. Nechcem do konca života počúvať, ako som ju nechutne podrazila.

A z týchto dôvodou vyplíva, že najlepšie bude keď jej Edward venuje jeden tanec... možno dva. Na Edwardovi bolo jasne vidieť, že sa mu to nepáči. Teraz som ho naozaj ľutovala. Ako som mohla byť taká... ako keď hodili Daniela do jamy levovej. Teraz mi ostáva len dúfať, aby ho šelma v podobe Jess nezožrala. Smutne som sa naňho usmiala a sledovala ako sa s výrazom mučeníka uberá k natešenej Jessike.

Ani ju nestihol požiadať o tanec a už ho ťahala k parketu. Edward na mňa hodil zúfalý pohľad a mne bolo čím ďalej viac ľúto toho chlapca, ktorý musel teraz prežívať asi niečo ako peklo. Ten jeho výraz... akoby ho mučili. A kedže som prežila s Jess najmenej päť rokov, viem si ten hrozný pocit predstaviť.

Vedľa mňa sa ozvalo odkašlanie, tak som sa otočila na Josha. Povzbudivo som sa naňho usmiala, kedže vyzeral, že chce niečo povedať.

,,Nešla by si si zatancovať?" Tak, toto ma prekvapovalo. Prečo nepozval Jess? No, zopár dôvodou by tu bolo, ale... Otvorila som ústa, no znova som ich zavrela. Čo mu mám predsa povedať? Po trochu až bolestivom rozmýšľaní som na niečo prišla.

,,Ja neviem tancovať a som nešikovná, prepáč," ospravedlňovala som sa mu. Ale, neklamalasom až tak veľmi. Naozaj neviem tancovať a som nešikovná. A je to dobrá výhovorka, aby som mu mierne povedala, že tancovať s ním, je na poslednej priečke v rebríčku mojich priorít. Len na to chápavo prikývol a ďalej sa k tejto téme nevracal.

Sadli sme si k jednému z prázdnych stolov pre štyroch. Bolo mi fajn kým sa konverzácia nezvrhla na Edwarda a Jess. Nie, že by som Jess mala nejako špeciálne rada, ale zdalo sa mi hlúpe ohovárať ju. Uznávam, čo o nej hovoril bola pravda, ale... bolo to hnusné. Najhoršie však bolo, keď začal porovnávať Eda so sebou.

Nikdy som nevidela Josha v tomto svetle, ale nebažila som po tejto skúsenosti. Tento chudák Edovi nesiahal ani po päty.

,,Na čo sem vlastne išiel? Na tvojom mieste by som sa od neho držal ďalej. Nikdy nevieš, čo od niekoho takého môžeš čakať."

,,Tak, ale toto už stačilo. Poznáš ho? Máš nejaký dôvod myslieť si niečo také o Edwardovi?"

Nečakala som na odpoveď, schmatla som kabelku a vyšla z tej preplnenej miestnosti. Ako som sa v niekom mohla takto zmýliť?

Vychádzala som z miestnosti, keď sa mi ruky dotklo niečo veľmi chladné. Rýchlo som sa otočila za tým "niečím." Nahlas som si oddýchla, keď som si uvedomila, že je to Edward. Nechápem, čo som čakala? Oživenú ľadovú sochu? Alebo Mrázika?

,,Bell, stalo sa niečo?" pýtal sa ma a v jeho hlase som počula skoro paniku.

,,Nie, som v pohode."

,,Ehm, prečo si odišla?" ukázal rukou na miestnosť za sebou.

,,Ou, mne to nevadí, môžeš sa tam vráťiť," chrlila som zo seba rýchlo. Nechcela som, aby mu moja maličkosť pokazila sviatok, aj keď to bol sviatok svätého Valentńa.

,,To je to posledné po čom túžim, teraz, keď som sa dostal z Jessikyných spárou," uvolnene sa usmial a tým mi ukázal svoj dokonalý chrup.

,,No, už som tu dosť dlho, myslím, že by som už mala ísť."

,,Nie! Prosím, ostaň so mnou ešte chvíľu. Prosím," škemral. Ak bolo vtedy v jeho hlase počuť paniku, tak teraz to vyzeralo, že mu ide o život. Pozrel sa na mňa tým psím pohľadom a ja som nezvládla odporovať mu.

,,Tak dobre," vzdychla som, ,,ale veľmi by ti vadilo, keby sme sa tam nevrátili?"

,,Vôbec nie."

Bolo počuť, ako sa mu uľavilo. Tak toto som nechápala. Nevyznala som sa v ňom.

,,Tak kam pôjdeme?"

,,Ehm, nepôjdeme sa prejsť?" navrhla som.

,,S radosťou," súhlasil a tak sme šli k tej malinkej recepcii a vzala som si kabát. Vyšli sme pred budovu a na naše šťastie nepršalo, ani nefúkal silný vietor. V na Londýn až príliš dobrom počasí sme sa vybrali starodávnymi ulicami vznešeného Londýna.

Edward:

Prechádzal som sa s Bell po Londýne. Bolo to tak oslobodzujúce. Už som si ani nevedel predstaviť život bez môjho anjela. Bez Bell. Bez mojej lásky, môjho života.

Keď mi povedala, že už asi pôjde domov, mal som pocit, že to nezvládnem. Určite by som to neprežil. Ehm, nie, že by som bol živý, ale... Mal som pocit, že mi pukne moje kamenné srdce. Ten pocit prázdnoty bol... neznesiteľný. Aj keď bola pri mne cítil som sa vtedy tak sám. Našťastie ostala, neviem čo by som bez nej robil.

Viedla ma ulicami a rozprávala mi históriu niektorých budov, okolo ktorých sme šli. Cítiľ som sa skvele, nikdy, nikdy som nemal taký euforický pocit, ako keď som bol s ňou.

Nechcel som, aby jej niečo chýbalo, ale mal som taký pocit, že som na niečo zabudol... Silný pocit, že niečo, kedže je človek potrebuje. Snažil som sa rozmýšľať, ale keď som bol pri mojej bohyni, nešlo mi to. Keď som sa na ňu díval, cítil jej vôňu... nedokázal som myslieť na nič iné, len na ňu.

To... čo jej asi chýbalo ma napadlo, až keď sme si okolo luxusnej reštaurácie. Mal som chuť otrieskať si hlavu o stenu... ako som mohol na niečo takéto zabudnúť?! Chytil som Bell okolo pásu a vtiahol som ju do reštaurácie.

,,Edward, čo robíš?!" sykla na mňa, keď som ju jemne ťahal k voľnému stolu.

,,Pozývam Ťa na obed," odvetil som jednoducho a obdaril ju úsmevom.

Shrnutie poviedok

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Deň svätého Valentýna - 6. kapitola: