Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 14. kapitola

25.04.2010 (17:45) • • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2585×

Edward:

„Tu máte niečo na pitie... a koláčiky," usmievala sa Renée a podávala nám tácku plne naloženú všetkým možným aj nemožným. Vyzerala ako slniečko na hnoji a podľa jej myšlienok kde omieľala aký sme nádherný pár sa tak aj cítila.

„Ďakujeme," uškrnula sa Bella a strčila mi tácku s koláčmi pod nos. Bellina mama sa ešte raz usmiala a zatvorila za sebou dvere.

„Tak čo? Upírik dáš si?" smiala sa Bell.

„Nie vďaka."

„Ako to vlastne je? Roztrháte človeku hrdlo a..."

„Bell, chcem, aby si vedela, že ja taký nie som, nikdy by som nikomu neublížil a zvlášť nie tebe."

„Verím Ti. Nevadí mi to, fakt! Raz som čítala o dievčati, ktoré chcelo zomrieť mladé, aby bolo v truhle krásne a aby si ho tak ľudia pamätali... Niečo na tom musí byť..." zamyslela sa Bella.

Začal som jej pred tvárou mávať rukami, aby sa prebrala a na tvári mi pohrával ten nezbedný úsmev. Ach, ako veľmi ju len milujem. Ani popísať sa to nedá.

„Hej!" rozosmiala sa Bella.

„A ja som si myslel, že si zaspala s otvorenými očami."

„Nie si až tak nudný," uškrnula sa na mňa.

„Čo? Ja a nudný? To odvoláš!" smiali sme sa ako malé deti. S Bell je všetko tak ľahké. Akoby celí život nič neznamenal... tie storočia prežité bez nej. Jediné, na čom závisí je táto chvíľa. Táto chvíľa, kde som ja a Bell. Moja Bell.

„Neodvolám!" vyplazila na mňa jazyk. V očiach jej poskakovali iskričky a na perách mala neuveriteľný úsmev, ktorý je pre mňa všetkým na svete.

„Odvoláš to."

Skočil som k nej a jej ruky uväznil v tých svojich, aby sa nemohla ani len pohnúť. Bell sa stále smiala a záporne pokrútila hlavou.

Opatrne, aby sa jej niečo nestalo som ju položil na posteľ a jej ruky chytil nad jej hlavou. Obaja sme sa smiali ako zmyslov zbavený. Tak výnimočná bola každá sekunda strávená s Bell. Nikdy som sa nesmial až tak od srdca. A aj keď nebola táto situácia veľmi zábavná to šťastie, ktoré som cítil v jej blízkosti...

Zrazu sa otvorili dvere a v nich stála Renée, v ktorej hlave sa zrazu objavil obraz mňa a Bell, ležiacich na posteli v dosť zaujímavej polohe. Ja aj s Bell sme stíchli, čím zavládlo hrobové ticho. Čakal som, že ma vyhodí a zakáže stretávať sa s Bell, čo by som naisto neprežil, ale Bell má asi s Renée spoločné viac než som si myslel.

„Och, prepáčte... nechcela som... ja... prídem neskôr," koktala a zároveň vychádzala s miestnosti. Renée som mal čím ďalej tým radšej a po myšlienkach, ako sa k sebe hodíme som ju priam zbožňoval.

Bella sa zas začala tak nádherne smiať a ja som na ňu nechápavo pozrel.

„Chcela by som vedieť, kto jej to vysvetlí."

„Bell, ja... musím Ti povedať ešte niečo..." zašepkal som. Musím jej to povedať. Aj keby ma odmietla. Obaja sme sa posadili a Bell sa pohodlne uvelebila.

„Niečo okrem toho, že si upír?" uškŕňala sa zas Bella. Ach ako ju len milujem. Dal by som za ňu všetko na svete. Je tak jedinečná.

„No... odkedy som ťa videl... ja... milujem ťa," vyklopil som zo seba a vystrašene pozoroval Bellu, ktorá sa začala dusiť limonádou.

„Si v poriadku?" pýtal som sa, keď kašeľ prešiel a už som ju len jemne hladil po chrbte.

„Edward, ja som vedela, že si prehral stávku, ale stačilo povedať mi..."

„Nie Bella, ja Ťa naozaj milujem," šepkal som už dosť zúfalo. Toto mi nesmie spraviť. Nesmie ma len tak odkopnúť. Nezvládol by som to, nemohol by som byť bez nej, bez mojej dokonalej Bell. To akoby ste chceli, aby sa oheň zapálil bez vzduchu, aby ryby začali lietať a vtáky bývať v krtincoch. Jednoducho to nejde.

Avšak Bell mi stále neverila a len záporne krútila hlavou. Musela to pochopiť, chcel som, aby tomu verila. Ale ako jej to mám vysvetliť, môjmu zlatému neveriacemu Tomášovi.

Sledoval som ako stále krúti hlavou a rozmýšľal, ako jej to môžem dokázať. Dokázať, ako veľmi ju milujem.

Pozeral som sa do jej nádhernej tváre, do jej nádherných očí, na jej dokonalé vlasy, na plné pery. Už som to jednoducho nevydržal, chytil som jej tvár do mojich rúk a prisal sa na jej pery. Bella úplne stuhla a oči roztvorila dokorán. Bolo to tak nádherné, že to ani nemohlo byť skutočné. Jemne som ju bozkával na pery a nevedel som nájsť v sebe silu prestať.

Bella sa zrazu zapojila a myslel som, že moje ja vyskočí od šťastia z tela. Bol to ten dokonalý bozk o ktorom píšu v knihách. Ten, ktorý ťa úplne pohltí a prial by si si, aby táto chvíľa trvala večne. Jej sladké pery sa pohybovali v rovnakom rytme ako tie moje a ja som sa toho nemohol nabažiť. Aj keď viem, že to raz bude musieť skončiť, jediné, na čo som teraz myslel, bolo čo najviac oddialiť tú strašnú chvíľu a vychutnávať si tú dokonalú, ktorá sa práve odohráva.

Shrnutie poviedok

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Deň svätého Valentýna - 14. kapitola: