Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daj si pohov, Casanova! - 1. kapitola

Daj si pohov, Casanova! - 1. kapitolaPrvá kapitola je z pohľadu Belly, zistíte aká je, čo robí, a že je na vozíčku. Bella žije so svojím otcom a práve ide prvý raz do novej školy... ako to dopadne? uvidíte:)

1. kapitola - úžasný deň!


hudba


„Ahoj, volám sa Isabella Marie Swan.“

Vážnosť z mojej tváre priam sršala.

„Prisťahovala som sa sem z Oregonu, za mojím otcom, nedávno som oslavovala 17násť rokov.“

Pery sa sústredene pohybovali.

„Medzi moje záľuby patrí lyžovanie, behanie, plávanie, skákanie cez švihadlo a taktiež bicyklovanie.“

Vytrvalo som sa prihovárala.

„A najradšej... by som sa vyspala s celým pedagogickým zborom!“

Vypískla som nadšene pred zrkadlom a začala sa chechtať.

Môj život? Otrava... Môj názor na život? Ešte väčšia otrava... A moja budúcnosť? Začína dnešným dňom na mojej „skvelej“ novej škole! Forks, milujem ťa. Myslíte si, že je až primoc veľa toho sarkazmu? A to som ešte len začala. Keď si vezmete putovanie dážďovky cez mláky vo večerných hodinách, je to pútavé rozprávanie v porovnaní s mojím životom

Keď Boh rozdeľoval ľudí, urobil to asi takto. Jedny boli múdri, no mali nešťastie v živote a druhí boli tí sprostí no so šťastím, a mňa? Ja som pokusný králik a moja mrkvička obsahuje sprostosť a nešťastie dokopy, dokonalá kombinácia, pre živelnú katastrofu. Otočila som sa od zrkadla a zase sa trápila s mojimi nehybnými nohami a nohavicami, ktoré hoci mali dve diery, ani jedna nebola dostatočne jednoduchá aby som sa nohou do nej trafila.

„Ahoj Bells, mám ti pomôcť?“

Vo dverách sa objavila vysmiata hlava môjho otca. Charlie, 38 ročný, nezadaný policajt so mnou na krku, miluje rybačky a marhuľový koláč. Prípadné obdivovateľky privítame na čísle..... bla, bla a bla. Len som sa zazubila na Charlieho.

„Vyzerám na to?“

Charliemu ihneď zmizol úsmev z tváre a okamžite odišiel preč. Ó Bože, asi dostanem domáce vezenie, to sa nebudem môcť stretávať s mojimi kamarátkami a po večeroch si navzájom natierať naše pazúriky na nohách. Dobre priznávam, som mierne krutá, ale pri pohľade na tie „Cicušky“ sa mi fakt chce vracať, i paviánova riť je krajšia ako oni. Natiahla som si konečne na seba nohavice, posadila sa na vozík, dala si ešte tričko a prešla do kuchyne.

Charli už asi šiel do práce, súdila som podľa toho namakaného policajného auta, ktoré každý deň stojí pred naším domom. Usúdila som, že možno dnešok nebude až taký hrozný. Ale že bude ešte horší. S vozíkom som vyšla von, nasadla do môjho auta, vozík položila vedľa a vďaka zabudovanej spojke a brzde a plynu na dotyk sa vyrútila od domu. Bol to darček od mamičky, tak prečo ho nevyužiť?

Pridávala som na rýchlosti a tak trošku prešla školu, takže som sa musela vrátiť. Nakoniec som pred školou bola medzi prvými. Vytiahla som vozík, nasadla a plnou rýchlosťou môjho dvojkolesového vozidla sa rútila do kancelárie. Neunúvala som sa klopať a vkĺzla dnu. Pri knihách v regáli stála žena. Bola presne ako francúzske štetky. Čierna minisukňa, biele tielko s výstrihom a okuliare na nose. Čierne krátke vlasy jej lemovali tvár a malé oči sa upriamili na moju maličkosť.

„Ehm?“

Spýtala sa pohŕdavo. Tak toto si si posrala...

„Ehm? Zaskočilo? Máte tu vedúceho? Idem sa sťažovať za správanie personálu.“

Začalo som hysterčiť „mierne“ sladkým hláskom. Tá ženská na mňa ešte väčšmi vypúlila oči.

„Čože? Čo si to dovoľuješ?!“

Zapišťala vysokým tónom a ja som sa musela zachichotať.

„Ako, myslela som si, že človek s najmenším IQ som ja, ale ako vidím, ešte stále nejaká nádej tu je, takže slečna, som tu nová, teší ma krásavica a idem si po rozvrh, to je to čo máš tu na stole.“

Poukazovala som „nenápadne“ na lístok, ktorý mala položený na stole. Vzala ho do ruky a strčila, no priam vrazila do tej mojej a nenávistne vrčala.

„Ak tu chceš, čo najdlhšie vydržať, tak si premysli, aké urobíš ďalšie kroky.“

Schmatla som ju za tú jej čiernu šticu.

„Mona mí, mon šerí, mona mú! A ty si pre budúcnosť rozmysli, komu budeš rozkazovať, čo myslíš, čo by povedal tvoj šéf na to, keby ma tu nájde na zemi s plačom, že si ma zhodila? Dcéru policajta? A ešte ku tomu na vozíku?“

Pustila som jej vlasy a ona sa z bolestným výrazom v tvári posadila.

„Nech sa páči slečna Swanová, tu je váš rozvrh.“

Podávala mi s nenávisťou rozvrh.

„Ó ďakujem slečna, ste moc milá, len keby sa viac usmievate, tak sa hádam ešte niekedy stretneme, dovidenia.“

Veselo som popišťala a hnala sa chodbou do triedy.  Škola sa už začala plniť a pravdaže tie tupé ksichty na mňa furt zízali. Rýchlo som zapadla do triedy a sadla si dozadu. Ani nie po 10tich minútach už začínala hodina a ja som našťastie sedela sama v lavici. Do triedy vošiel tučný profesor s pupušským pohľadom. A v tom prehovoril.

„Dobre zlatúšikovia, posaďte sa.“

Tak toto už  bola silná káva, dostala som tichý smiaci záchvat. Bol to piskľavý a priteplený hlas, ktorý nás nazýval zlatúšikmi? Je táto škola vôbec normálna?

„Ó, my tu máme nového človiečika, no poď sa nám sem krásavička predstaviť...“

Div nešušľal a vyzýval ma tam ísť za ním, ale ja tam nechcem ísť, čo ak ma zatiahne niekam preč, ale vlastne, ja som baba... takže by nemusel...

„Tak sa nám predstav drahá.“

„Isabella Marie Swan.“

„A s kadiaľ že si prišla?“

„Z Oregonu.“

„Aha, zaujímavé, a čo ťa sem lákalo drahá?“

„Noo keď ja dúfam, že sa tu začlením do kolektívu.“

Predniesla som hraným hlasom profesora a trieda prskala smiechom. Profesor sa na mňa díval len ľútostivo a potom ma poslal posadiť sa. A tak to šlo celý deň. Moji profesori, boli psychoši. Jedna by stále len hovorila o svojej prvej pitve. Ďalšia sa každej baby pýtala, kde kúpila to a to tričko. Tretia, nezadaná, so záväzkom sa predtŕčala pred chalanmi a dúfala, že si ju nejaký asi všimne.

Úplný blázinec, takže sem zapadnem. Šla som na obed, jedáleň bola plná a väčšina ľudí sa dívala práve na mňa. Bola som ako drahý norkový kožuch, ktorý si nesmiete kúpiť, ale môžete sa naň dívať. Zrazu mi niekto vrazil do vozíku. Pozerala som sa na chrbát peroxidovej blondýne, ktorej zadok presahoval mieru pohupovanosti sa zo strany na stranu. No keď chce boj, tak ho má mať.

Zostala som tam chvíľu a už aj sa hnala oproti nej, keď išla zo svojou táckou. Nenápadne som jej drgla do ruky, všetko jej popadalo na zem, nasupene sa na mňa dívala.

„Ja, ja prepáč, všetko to upracem.“

Povedala som a zohíňala sa, ale viete na vozíčku to ide ťažko. Len si odfrkla a sama sa zohla pre to jedlo a všetko čo tam spadlo.

„Nechaj, ja to poberem.“

Zašepkala som, vzala celú fašírku a rvala jej hu do podprsenky.

„Som čítala, že od toho rýchlejšie rastú.“

Potom som vzala zemiakovú kašu a rozotrela jej hu po ksichte.

„A že je to dobré na pleť.“

A nakoniec jej vyliala na hlavu celú polievku.

„A toto na mozog, či, počkať... to nepomôže, keď ho niekto nemá.“

Blondýna tam ostávala kľačať a absolútne sa nepohíňala. Ja som sa len odviezla preč. Potrebovala som si po tomto namáhavom dni plnom transvestitov, sexuálnych chúťok a pohŕdania dať konečne pauzu. Život je bláznivý, ale to čo sa dialo dnes, už presahuje všetky hranice... a preto, ja už dnes končím s nervami... Pozrela som sa na nebo a dúfala, že aspoň dnešok bude iný... bezvýsledne...

2. kapitola

shrnutie




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Daj si pohov, Casanova! - 1. kapitola:

 1
2. Petronela webmaster
04.10.2016 [18:21]

Petronela Emoticon Emoticon Emoticon tak přesně takhle jsem vypadala při čtení. Tahle Bella má tedy vyřídilku. To bych opravdu nečekala.
Teď jdu ale dál, jsem zvědavá, jak se na to nakonec vyvrbí a jestli Bella bude opravdu "taková" nebo jestli to aspoň z části není jenom maska.

25.02.2012 [23:38]

anissskaPáni, ta se ale předvádí!! Ale jinak super! Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!