Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 5. kapitola

01.02.2012 (20:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3190×

5. kapitola

„Nemali by sme mu dať nejaké prepitné?“ zašepkala mi Jess do ucha, keď poslíček priniesol posledné kufre.

Pokrčila som plecami. „Keď chceš, tak mu daj. Aj tak musel chodiť na dvakrát len kvôli tebe.“

Jessica si povzdychla a išla za ním. Ja som si zatiaľ išla prezrieť apartmán. Bol krásny. Z chodby sa dalo prejsť do dvoch izieb a jednej kúpeľne, v ktorej sa nachádzal sprchovací kút a vaňa. Jedna izba bola väčšia a presne v jej strede sa nachádzala veľká manželská posteľ. V druhej izbe bola len jedna jednolôžková posteľ. Obe izby boli zariadené, rovnako ako aj zvyšok hotela, moderne. Z tej väčšej izby sa dalo prejsť na priestranný balkón.

„Takže, ja si beriem tú izbu, kde je manželská posteľ,“ povedala Jessica hneď, ako sa vrátila.

„Jess, ak si spomínaš, sme tri. Takže buď ja, alebo Rose, budeme musieť byť s tebou,“ odvetila som jej.

„Fajn, mne to nevadí. Povedala som to len preto, aby ste vedeli, že prvá sa hlásim na tú izbu ja.“

„Aha,“ hlesla som. Otočila som sa na Rose, aby som sa jej spýtala, kde chce byť ona, no ona odpovedala skôr, ako som sa jej vôbec stihla opýtať.

„No, mne je to jedno. Bella, ak chceš byť s Jessicou, tak môžeš. Mne nerobí problém byť v tej druhej izbe,“ zamrmlala Rosalie .

„Si si istá, Rose? V podstate ani mne nezáleží na tom, kde budem,“ usmiala som sa.

„Bella, nediskutujeme. Proste ty a Jess budete tu.“ Pretočila oči a začala ťahať kufor do druhej izby. Vedela som, že nemá význam sa s ňou hádať. Rose sa z nás správala najdospelejšie. Vždy, keď som sa, napríklad, pohádala s Jessicou, prišla a vyriešila náš problém. My sme potom zistili, že sme sa hádali kvôli úplným kravinám a nakoniec sme sa na tom smiali. Proste Rose sa správala ako rodič. Myslím, že jedného dňa z nej bude vynikajúca matka.

Kufor som vyložila na posteľ a začala sa v ňom prehrabávať. Kde mám, do kelu, tie plavky? Tričko, nohavice, šaty... Aha, tu sú. Vybaľovať sa asi ani nebudem. Mám sklon, že vždy, keď si niečo vyložím na cudzom mieste, už sa to domov nedostane. A tomu som sa chcela vyhnúť.

Odbehla som do kúpeľne, kde som sa prezliekla. Dala som si plavky a na to ešte ramienkové tričko a kraťasy. Zbežne som sa prezrela v zrkadle. Musím uznať, že som vyzerala celkom fajn. Len myslím, že keby som trošku pribrala, vyzerala by som ešte lepšie. Rozčesala som si vlasy, ale nakoniec som si ich vyčesala do copu.

„Hurá, myslela som si, že sa odtiaľ ani nechystáš vyjsť,“ zamrmlala Jessica, keď som vychádzala z dverí. Usmiala som sa a ona len pretočila oči. Potom zapadla v kúpeľni.

„Tak, čo podnikneme?“ spýtala sa Rose.

„Neviem, mohli by sme ísť na pláž,“ navrhla som.

„Ja chcem ísť nakupovať,“ ozval sa z kúpeľne Jessicin hlas. Teda, tá ženská má uši ako radary. Všetko počuje.

„Dobre, tak najprv pôjdeme na pláž a potom navečer, keď už nebude až také teplo, pôjdeme nakupovať,“ odvetila Rosalie.

„Fajn, to je dobrý nápad. Tak ja idem zbaliť opaľovacie krémy,“ povedala som a pobrala sa do izby.

***

„Tak toto tričko si musím kúpiť,“ zvýskla Jessica. Práve sme sa motali na námestí a obzerali si krásy mesta. Jessica upierala pohľad do výkladu jedného obchodu.

„Nezdá sa ti, že toho máš už dosť?“ spýtala sa Rose a poukázala na tri tašky, ktoré Jessica zvierala v ruke.

„Rose, prosím, toto bude posledný obchod. Potom pôjdeme na tú pláž, ale prosím, prosím, dovoľ mi ísť ešte do tohto obchodu,“ prosila Jessica, až som sa čudovala, že si pred Rose ešte nekľakla na kolená.

„No tak, Rose, nechaj ju nech ide. Vieš, aká vie byť otravná, keď niečo nedostane,“ povedala som s úškrnom.

Rose si povzdychla a povedala: „Tak dobre, ale švihni si. A prosím, nech ti to netrvá veľmi dlho. My ťa s Bellou počkáme tu.“

Jessica zapišťala a už jej nebolo. Ja a Rose sme si zatiaľ šli sadnúť na lavičku.

„Takže, ako sa ti tu páči?“ spýtala som sa jej po chvíli.

„Je tu pekne,“ usmiala sa. „Len mi trochu chýba Emmett a to som ho nevidela iba jeden deň.“ Zasmiala sa, no vzápätí sa zamračila. „Skutočne ťa obdivujem, Bella. Obdivujem, ako to všetko v pohode zvládaš. Myslím, bez Edwarda.

Kým rozprávala, ani raz sa na mňa nepozrela. Miesto toho upierala pohľad na mamičku, ktorá tlačila kočiar s dieťaťom.

Zavrtela som hlavou. „Nie, Rose, mýliš sa. Vôbec to nezvládam. Len viem, že Edward by si neprial, aby som sa kvôli nemu trápila,“ šepkala som. „Ale niekedy je to strašne ťažké. Niekedy by som najradšej chcela zmiznúť z tohto sveta. Vieš, najradšej by som skočila z mosta, alebo tak.“

„Nie, Bells, to nesmieš,“ skríkla Rosalie. „Tým by sa nič nevyriešilo.“

„Ja viem. Ani by som to nespravila.“

„Bella,“ vzdychla si Rose. „Viem, že ti to asi veľmi nepomôže, no musím ti to povedať. Chcem, aby si vedela, že nie si sama. Máš tu mňa, Jessicu, Emmetta. Keby si hocičo potrebovala, vždy tu budeme pre teba.“

Usmiala som sa. „Vďaka, Rose, vždy si bola moja najlepšia priateľka.“ Objala som ju.

„Už ide Jessica,“ zamrmlala Rose a odtiahla sa.

„Tak čo, kúpila si to tričko?“ spýtala som sa Jessici hneď, ako k nám podišla.

„Nie, tí debili nemali moje číslo,“ zahundrala a bolo vidieť, že ju to nahnevalo. Zachichotala som sa.

„Viete čo? Poďme na zmrzlinu,“ navrhla som.

„Tak fajn,“ pritakala Rose. Jessica len prikývla.

***

„Baby, nejdeme sa pozrieť dnu?“ spýtala sa Rose, keď sme prechádzali okolo nejakého baru. Bolo už desať hodín večer, ale nám sa ešte nechcelo vrátiť do hotela. Bol príjemný, teplý večer, tak sme si ho radšej užívali. Keď sa vrátime domov do Seattlu, privíta nás „krásne“ upršané počasie.

„Jasné, poďme,“ odvetila Jess. Vnútri to vyzeralo pekne. Len tam bolo strašne veľa ľudí, ktorí sa cez seba prekrikovali. Všimla som si aj väčšie pódium, na ktorom práve niekto spieval. Ten človek očividne nemal talent na spievanie. O chvíľu mi došlo, že ide o karaoke show. Môže tam prísť zaspievať hocikto, kto sa nehanbí. Napríklad mňa by tam nedotiahol nikto.

Hľadala som nejaké voľné miesto, kde by sme sa mohli posadiť. Nakoniec sa mi podarilo nájsť jeden voľný stôl. S babami sme  podišli k nemu a posadili sa.

„Čo si dáte na pitie?“ kričala Rose, lebo jej nebolo rozumieť. S Jessicou sme si prezreli ponukový lístok a prezradili, čo by sme si dali. Rose potom odišla k baru to objednať.

„Toto je už drzosť. Aby si zákazník chodil objednávať k baru, čo chce. A na čo sú tu potom čašníci?“ rozčuľovala sa Jessica.

„Neviem, ale podľa mňa si nás len nevšimli. Je tu strašne veľa ľudí.“

„Prepáčte, smieme si prisadnúť?“ ozval sa zrazu niečí hlas. Otočila som sa a zbadala som nižšiu ženu s bledou pleťou a čiernymi, neupravenými vlasmi. Vedľa nej postával jeden muž, ktorý bol rovnako, ako ona, veľmi bledý, len mal blond vlasy.

„Nech sa páči,“ odvetila som.

„Viete, je mi to trápne, len už tu nie je žiadne voľné miesto. Prepáčte,“ ospravedlňovala sa.

„To je v poriadku,“ uisťovala som ju.

„Ja som Alice Cullenová,“ predstavila sa, „a toto je môj otec Carlisle,“ ukázala na toho blondiaka.

„Teší ma,“ povedal. Páni, nevyzerá dosť starý na to, aby mohol mať deti. Ale ktovie koľko má rokov.

„Ja som Bella Masenová a toto je moja priateľka Jessica Stanleyová.“ Podali sme si s Alice ruky. Prekvapilo ma, že jej bola studená, napriek tomu, že bolo veľké teplo. Jessica bola nejako mimo. Tá mala oči len pre Carlisla. Smola, Jess, ten bude určite ženatý.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 5. kapitola: