Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - Happy End 1/2

01.07.2010 (19:30) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1623×

Happy End... 1/2

Pohľad Belly:

Ležala som s Edwardom na zemi, keď sa zrazu medzi kríkmi niečo pohlo. Úplne to upútalo moju pozornosť a musela som sa tam pozrieť. Stáli tam Gabriel a Zadar. Na tvári mali taký čudný vražedný výraz.

„Vypadni z nej!“  zakričal na Edwarda Zadar.

Edward bol ostražitý, no zliezol zo mňa a pomohol mi vstať. Postavil sa predo mňa, akoby ma chcel brániť a prikrčil sa.

„Bella, čo to má znamenať?“ spýtal sa ma Gabriel nahnevane a tak trochu popudene.

„Nič,“ vyšla som spoza Edwarda. „Edward a ja sme odteraz spolu. Pochop to.“

„Je to proti pravidlám,“ krútil hlavou.

„Zabudol si, že ja sa pravidlami už dávno neriadim. Som mimo zákonu anjelov. A myslím, že aj vy dvaja sa nimi už dávno neriadite.“

„Ak by sme sa neriadili zákonmi, neprežili by sme,“ zahučal na mňa Zadar. A Edward preto zavrčal. „Ale, ale. Náš upírik sa bude hnevať. Kebyže chceme, tak ťa zabijeme jedným ťahom. A tvoju priateľku tiež.“

Neviem, čo sa stalo skôr. Buď to, že Edward zavrčal a skočil na Zadara alebo to, že som inštinktívne zasiahla Zadara svetelným lúčom. Bola som prekvapená, pretože som o svoje schopnosti prišla a veľmi som nedúfala, že by sa mi mohli vrátiť späť. Teraz, keď však bol v ohrození Edwardov život sa vrátili a ja som bola rada, že svojej láske môžem aspoň ako-tak pomôcť.

Zadar vystrel krídla a tak doslova odkopol Edwarda do stromov. Edward bolestivo spadol na ostré skaly a ja som pribehla k nemu.

„Edward, si v poriadku?“ spýtala som sa ho tak trochu s obavou v hlase.

„Nič mi nie je,“ odvetil, no v hlase mal bolesť.

„Bella, odstúp on neho!“ prikázal mi Gabriel. Pozrela som na neho. V rukách držal energetickú čiernu guľu, ktorá vrhala blesky všade naokolo. Tentokrát som mala naozaj strach. Energetická guľa bolo to najsilnejšie, čo mohol anjel vytvoriť. Potreboval na to obrovskú silu.  Ak by ju hodil do Edwarda, Edward by sa roztrieštil na milión kúskov. Ak by ju hodil do mňa, prišla by som o schopnosti a zostala by zo mňa len prázdna schránka. Každopádne, nech ju hodí do hocikoho z nás, zasiahnutý umrie. A ja viem, že ak by ju hodil do Edwarda, nechala by som sa zabiť, pretože by som nedokázala bez Edwarda ďalej žiť. Vo vnútri som však cítila, že to bude Edward.

„Prosím, nerob to Gabriel,“ prosila som ho a hlas sa mi lámal. Edward sa za mnou pomaly dvíhal a ja som sa tiež zodvihla a zakryla som jeho telo svojím ako sa dalo.

„Bella, uhni! Lebo to hodím do teba!“

„Gabriel?“ spýtal sa ho zo zdvihnutým obočím Zadar.

„Daj pokoj! A ty Bella uhni! Naše tajomstvo nesmie byť prezradené!“ Gabriel sa pripravil pustiť na nás guľu. Edward sa ma snažil odhodiť, no ja som tam pevne stála ako skala. Ani som sa len nepohla. A nepohla som sa ani vtedy, keď bola odo mňa už len o pár centimetrov vzdialená. Potom sa akoby čas na okamih zastavil a pohol sa opäť vo veľmi spomalenom zábere.

Edward ma chcel silou-mocou odstrčiť. Ani som sa len však nepohla. Zadar sa pohol k nám, no skôr, ako stihol zastaviť energetickú guľu, tá narazila do mňa a ja som pocítila bolesť. Srdce aj myšlienky som mala behom pár stotín sekundy rozprášené všade naokolo. Už som nedýchala. Nebilo mi viac srdce. A ani som nič okolo seba nevnímala. Bola som v prázdnote.

Myslela som si, že to bude bolieť. Práve naopak. Bolelo to iba na začiatku a potom to už bol len príjemný pocit. Zaujímavé však na mojej smrti bolo to, že som sa cítila príjemne. Nevedela som, že ešte budem niečo cítiť. Vôbec som s tým nepočítala. Ale naozaj som niečo cítila.

Cítila som, ako ležím na niečom mäkkom. Mohlo to byť perie alebo snáď oblaky? Hm. Keď som otvorila oči, ak som ich vôbec mala zavreté, videla som len svetlo. Biele žiarivé svetlo plné malých strieborných iskričiek, ktoré sa ligotali ako hviezdy. Postavila som sa. Chcela som si to tu prezrieť. Ale v tom momente ma namiesto svetla obostrela hmla. Bola biela ako sneh a nepreniknuteľná ako stena. Vôbec som cez ňu nemohla nič vidieť. Dočerta, zanadávala som. Mám to ja ale smolu.

Pomaly som sa prechádzala a ani neviem, na čo som to vlastne stúpala, pretože cez tú hmlu som si ledva dovidela na nos. Neviem ako dlho to všetko trvalo, keď som sa ocitla pred nejakou čudnou čiernou siluetou, ktorá vyzerala ako človek. Pomaly sa blížila ku mne. Ak som mala cítiť strach, tak som ho necítila. Ani radosť, že na tomto mieste nie som sama. Necítila som dokonca ani zvedavosť, že kto to je. Naozaj čudné.

Postava prišla až úplne ku mne. Takmer sme sa dotýkali a ja som vzhliadla tvár. Bol to Edward. Jeho bledá mramorová koža bola zahalená hmlou. Zlaté oči sa ligotali akoby od sĺz. Aj keď to bolo nemožné. Bronzové vlasy mal strapaté, no tiež mu svietili, keď sa na nich odrážalo aspoň aké-také svetlo. Na tvári mal úsmev.

„Vyzeráš nádherne,“ povedal mi svojím sladkým hlasom a ja som cítila šťastie.

„Ľúbim ťa,“ povedala som mu a chcela som ho objať. On však o krok ustúpil a zamračil sa.

„Nehovor to. Dosť mi ublížilo to, že si odišla odo mňa. Netráp ma takto ešte viac.“

„Neodišla som.“ Do očí sa mi rinuli slzy. „Vždy budem s tebou, Edward.“ Prešla som ten krok, čo ma od neho delil.

„Nehovor to, čo nemôžeš splniť,“ krútil hlavou.

Už som sa neovládla. Musela som ho pobozkať a zapchať mu ústa. Nemohla som sa tomu ubrániť. V jeho bozku som však cítila niečo iné. Nebolo to také ako predtým. Nevedela som presne, čo to je a chcela som to zistiť. No ihneď ma od seba odstrčil.

„Prestaň!“ zakričal.

Edward na mňa hľadel už nie zlatými, ale očami čiernymi ako smrť. Jeho tvár sa pomaly začala meniť. A behom niekoľkých sekúnd predo mnou stál nie Edward, ale Stvoriteľ. Bol to starý muž. Teda, nie až tak starý. Mal približne štyridsať. Bol bledý a jeho čierne oči prerážali moju pokožku a nahliadali až hlboko dovnútra. Bol odo mňa o jednu hlavu vyšší a bol nehorázne chudý. Chudosť mu ale zakrýval jeho čierny plášť, na ktorý mu padali čierne dlhé brčkavé vlasy.

Niečo mi hovorilo, aby som utiekla. Nejaký vnútorný inštinkt, ktorý bol potlačovaný touto hmlou, týmto svetom, ma pred ním varoval. Bež. Hovoril mi bež. No aj keby som veľmi chcela, bežať som nedokázala. Jednoducho to nešlo. Nohy ma neposlúchali. A myšlienky sa strácali.

„Nemusíš sa ma báť, Bella,“ povedal a ten hlas bol hrubý, no pekný. „Neublížim ti. Prečo by som aj mal. Už si predsa mŕtva.“

„Tak prečo si stále uvedomujem toto všetko?“ rozhliadla som sa dookola. Strach ma opustil.

„Pretože si anjel. Teda, bola si.“ Prešiel okolo mňa. „Keď anjel umrie, ocitne sa najskôr tu. V sieni mŕtvych. Len ja môžem rozhodnúť, či si naozaj zaslúžil smrť. Vy ste moji služobníci a len ja mám to právo.“

„Nerozumiem.“

„Bella, žiadny anjel nezomrel. Nikdy. Možno, že odišiel zo sveta živých, no nikdy nezomrel. Rovnako ako ty. Ani ty si ešte neumrela. Ale nemôžem sa presne rozhodnúť, čo s tebou zrobím. Mám dve možnosti. Buď ti darujem život a pošlem ťa do späť do sveta živých alebo si vezmem tvoju životnú energiu a ty sa prepadneš do tmy. Hm. Tak, čo by si z toho chcela?“

Pokrútila som hlavou. „Ty vieš čo. Ale ja zase viem, že nech sa snažím ako chcem, nedostanem to.“

„To si myslíš len ty. Vieš, prečo si bola vlastne premenená na anjela?“ Pokrútila som hlavou. Nemala som ani len tušenia. „Bola si premenená, pretože si mala už ako človek veľký potenciál. Bola si výnimočná tým, čo si predstavovala. Bola si ako svetlo v temnote. Niečo, čo som chcel vždy mať. A potom, keď som ťa premenil, získala si výnimočné schopnosti, ktoré sú neporaziteľné. No zo strachu som ich musel zmierniť. Tie následky, ktoré by malo využitie tvojich schopností, by boli nepredstaviteľné. Ponechal som ti iba časť z nich a ty si o ničom nemala ani len tušenie. Prečo ti ale toto všetko vravím? Vravím ti to preto, lebo si myslím, že ti niečo dlžím. Dlžím ti život, ktorý som ti sám vzal. Preto si myslím, že by si mala ísť späť na zem.“

Veľmi som nechápala tomu, čo mi hovorí a chvíľu trvalo, kým som vstrebala všetky informácie. Potom som sa zamyslene spýtala. „A čo sa stane, keď sa vrátim späť? Čo je vlastne s Edwardom?“

„Neviem, čo sa stane. Všetkých, ktorých som doteraz vrátil späť stratili pamäť. Možno sa to stane aj tebe a možno nie. Ani ja nepoznám všetko. A čo sa týka Edwarda, neviem, čo sa s ním stalo. Ale zaručene neumrel. Zadar mu pomohol zabiť Gabriela. Gabriel sem príde hneď po tebe. Ale teraz neviem, čo je s ním.“ Na okamih sa odmlčal. „Tak, ako sa rozhodneš? Čo chceš, Bella?“

„Chcem sa vrátiť späť. Späť do Forks.“ Nemusela som o tom ani len premýšľať. Proste som mu to povedala. A aj keby som zabudla na to, čo som s Edwardom prežila, stále ho budem milovať. A na tom sa nič nezmení.

Stvoriteľ sa na mňa čudne usmial a ja som stratila pevnú pôdu pod nohami. S ľahkosťou som sa vznášala vo vetre a začala som cítiť chladný vzduch ako mi napĺňa pľúca. Pomaly som otvorila oči.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - Happy End 1/2: