Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 11. kapitola

Co tě nezabije, to tě posílí


Bella, kroť sa! - 11. kapitola„Chcem ťa a hneď,“ zamraučala som nedočkavo.

Zobudila som sa vo svojej posteli. Pozrela som sa okolo seba, no nič som nevidela. Bola tu tma ako v hrobe. Posledné, na čo si spomínam je, že som zaspala v Edwardovom náručí.

„Edward?“ šepla som do tej temnoty. Nevedela som, či som sama. Pohltil ma strach, tak som rýchlo rozsvietila lampičku na nočnom stolíku. Moje oči si museli zvyknúť na svetlo. Po chvíli som zbadala Edwardovu tvár ožiarenou svetlom z lampičky. „Si tu,“ usmiala som sa naňho. Pomalým krokom prešiel k posteli a sadol si naň. Ja som sa posadila do tureckého sedu. Skúmavo na mňa hľadel a stiahol na obočie, čím sa mu na čele vytvorila malá vráska.

„Bella, prečo máš v chladničke krv?“ opýtal sa ma a mne sa zatajil dych. Sakra! Ako sa to dozvedel? Vari sa mi prehraboval v dome?

„Ako...“ Ani som nedopovedala otázku a už mi hovoril odpoveď. Azda číta myšlienky?

„Upíri majú dobrý čuch. Stále o nás toho vieš málo.“ Nepatrne sa usmial. „Bella, potrebujem odpoveď. Málokedy nájdem u niekoho doma v chladničke ľudskú krv. Ty ju aj piješ?“ Nie, to je pohostenie pre mojich upírskych hostí. Ironické poznámky zostali len v mojej hlave. Postavila som sa a ustúpila kúsok od postele.

„Nevieš, aké je to celé dni nejesť. Všetko, čo som zjedla som hneď aj vyvrátila. Ja... ja som to len skúsila,“ hlas sa mi postupne lámal. Edward bol zrazu pri mne. Chytil ma za ramená a pozrel sa mi do očí.

„Bella, ja som len chcel vedieť dôvod. Z ničoho ťa neobviňujem. Úprimne, ako ťa napadlo, že práve krv by ti pomohla?“ Zadívala som sa mu do jeho zlatých očí. Ach... Bol taký krásny.

„To dieťa je tým, čo ty. A keďže upíri pijú krv, tak som si pomyslela, že aj to malé potrebuje krv.“ Šokovane sa na mňa pozrel. „Čo? Neočakával si, že som až taká inteligentná?“ poznamenala som.

„Nie, len mňa by to vôbec nenapadlo,“ pokrútil hlavou. Pre seba som sa usmiala. Som múdrejšia ako upír. „Ak ti tá krv pomáha, nejakú ti zoženiem.“ Iba som prikývla. Rukou ma pohladil po tvári.

„Koľko je vlastne hodín?“ spýtala som sa.

„Pár minút po polnoci.“ To som celkom dlho spala.

„Idem sa prezliecť. A ty mi nikam neuteč!“ Pri druhej vete som zvýšila hlas.

„Rozkaz, madam.“ Jemne sa mi uklonil a sadol si na posteľ. Zasmiala som sa jeho gestu. Podišla som k veľkej skrini a začala hľadať pyžamo. Ja som vlastne žiadne pyžamo nemala. Mala som akurát len nejaké priehľadné nočné košieľky. Sakra! Cítila som na sebe jeho pohľad. Napokon som sa rozhodla pre čiernu košieľku. S tým som sa zavrela do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vošla do sprchového kúta. Pustila som na seba teplú sprchu. Cítila som ako mi jednotlivé kvapôčky vody stekajú po tele.

Keď som sa dosprchovala, obliekla som si košieľku a umyla si zuby. Vlasy som si rozpustila a nechala ich voľne pohodené. Zhlboka som sa nadýchla a jemne pootvorila dvere. Edward sedel na tom istom mieste bez pohnutia smerom k dverám. Ako dokážem okolo neho prekĺznuť bez toho, aby si ma všimol? Pri upírovi to je nemožné. Je až priveľmi bystrý.

„Môžeš si, prosím, zavrieť oči a zakryť si ich rukou?“ ozvala som sa spoza dverí. Počúvol, ani nekládol zbytočné otázky. Pozorne som sledovala ako plnil moje priania. Uvážila som, že je vhodná doba na únik z kúpeľne. Rýchlo som vybehla z kúpeľne, ľahla si do postele a až po krk sa zakryla paplónom. „Už môžeš.“ Otočil sa na mňa už s otvorenými očami.

„Prečo som si mal zakryť oči?“ A nepotrebné otázky prišli na rad...

„Nechcela som, aby si videl, čo mám na sebe,“ povedala som pravdu a jemne sa zapýrila.

„Chceš, aby som išiel?“ opýtal sa neisto. Čože? Vari už nechce byť pri mne? Alebo len si myslí, že ja ho tu nechcem.

„Nie!“ vyhŕkla som. „Ostaň, prosím. Ak máš čas, samozrejme.“ Najradšej by som bola, ak by nikdy neodišiel. To by som však od neho žiadať nemohla.

„Ja mám času dosť,“ usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala. Pomaly si ľahol vedľa mňa. Moja posteľ bola preňho malá, takže mal hlavú opretú o záhlavie postele. Zodvihla som hlavu, aby som mu mohla vidieť do očí. Bol tak blízko mňa. Stačilo prekonať malinkú vzdialenosť a mohla by som sa ho dotknúť. V hlave mi vírili myšlienky ohľadom nášho sexu. Nevedela som sa tých myšlienok zbaviť. Vari majú aj tehotné ženy občasné chúťky na sex? No v jeho blízkosti by aj chlap zmenil orientáciu. Veď taký chlap sa len tak ľahko nedá nájsť. A za to môže to jeho upírstvo.

Čím dlhšie som sa mu dívala do očí, tým sa mi zdali stále tmavšie a tmavšie. Až jeho dúhovky nabrali farbu tej najkvalitnejšej ropy. Je smädný. To ma napadlo ako prvé. Keď upír dlhšie neloví, farba jeho očí bude čierna.

Tep sa mi zrýchlil. Vedela som, že mi neublíži, ale aj napriek tomu som pocítila hrôzu. Bol oveľa nebezpečnejší ako ten chlap, čo ma chcel prednedávnom znásilniť. No Edward ma zachránil. Nebol zloduch, on bol hrdinom.

„Si... smädný?“ spýtala som sa ho šepotom. Zhlboka sa nadýchol.

„Ani nevieš ako ma tvoja krv láka. Tvoja vôňa a krv... Je to dokonalá symfónia vôní. Som pre teba nebezpečný. Snažím sa ovládať, aj keď je to niekedy ťažšie. Myslím si, že čím som dlhšie s tebou, tým je to znesiteľnejšie.“ Tvár mi ovial jeho mentolový dych. „Spomenula si si na to, čo som ti hovoril o farbe očí, však?“ Iba som prikývla. Celý čas zo mňa nespustil pohľad, tak ako ja z neho. „Niekedy upírom sčernejú aj oči kvôli túžbe,“ šepol po chvíli. Stiahla som obočie.

„Kvôli túžbe?“ Nechápala som.

„Áno,“ pritakal a potom sa pozrel inam. Stále som nechápala. Kvôli túžbe... Ale túžbe po čom? Čokoláde? To určite nie. Aj keď... Teraz by som si dala čokoládovú zmrzlinu.

„Túžbe po čom?“ vyzvedala som ďalej. Pohľad opäť uprel do mojich očí.

„Túžba po niekom.“ Nadvihla som sa na lakti a nechápavo sa na neho zahľadela.

„Ale... veď to je to isté. Túžba niekoho zabiť v podstate znamená niekoho vysať.“ Uškrnul sa.

„Nepochopila si,“ zasmial sa. Ach, ten jeho smiech... Vráťme sa radšej k téme. Stále som tomu nechápala. Vraj som zle pochopila. Ako som to potom mala pochopiť? „Túžiť po niekom neznamená, že len po krvi, ale aj po tele.“ Konečne mi začali kolieska v hlave pracovať správne.

„A... akože sex?“ Prikývol. Pravdepodobne jemu oči sčerneli kvôli tomu, že je smädný. Alebo sa azda mýlim? „Ktoré platí u teba teraz?“

„Aj, aj,“ šepol a ja som sa nepatrne zachvela. To znamená, že túži po mojej krvi a zároveň aj po mojom tele?

Srdce mi rýchlo búšilo. To napätie medzi nami každou sekundou narastalo. Nedotknúť sa ho, bolo pre mňa tentoraz nemožné. Prestala som premýšľať logicky a rukou si pritiahla jeho tvár ku tej svojej. Počúvala som moje srdce. Vlastne... Skôr ma riadili moje hormóny. Kašlem na čokoládovú zmrzlinu. Teraz chcem len a len jeho!

Moje pery vyhľadali tie jeho. Po chvíli sa poddal. Vysadla som na neho obkročmo bez toho, aby sa naše pery odlepili od seba. Pritom som sa vymotala z paplóna, takže mohol vidieť, čo mám na sebe. Moje ruky samovoľne začali rozopínať gombíky na jeho košeli.

„Bella,“ povzdychol si pomedzi bozky a snažil sa odtiahnuť. Ja som mu to nechcela dovoliť, ale bol oveľa silnejší ako ja, takže som prehrala. Chytil ma za zápästia. „Bella, nemali by sme.“ Sprvu sa mi díval do očí, no potom skĺzol pohľadom po mojom tele.

„Chcem ťa a hneď,“ zamraučala som nedočkavo. Povolil zovretie a ja som si ruky rýchlo oslobodila. On sám ma začal bozkávať. Usmiala som sa – vyhrala som. Pokračovala som tam, kde som skončila – rozopínanie jeho košele, ktorá o pár sekúnd bola pohodená niekde v mojej izbe. Prešla som rukami po jeho hrudi. Doslova som si to vychutnávala.

Náhle ma zo seba stiahol a položil na posteľ. V jednej sekunde bol na posteli a v ďalšej sa už opieral o dvere mojej izby. Päste mal zaťaté.

„Prečo sa toho tak strániš?“ opýtala som sa ublížene. Vari ma už nechce? Kvôli tomu, že som tehotná?

„Nechcem ti ublížiť,“ zavrčal a mne na koži nabehli zimomriavky. „Nechcem ublížiť tebe a ani tomu malému.“ Jeho hlas už bol jemnejší. Postavila som sa a ladným krokom som k nemu prešla. Ruky som si skrížila za jeho hlavou.

„Verím ti,“ šepla som. Perami som sa obtrela o tie jeho. Do nosa ma udrela tá jeho nádherná vôňa, z ktorej sa mi podlamovali kolená. Ale na to, aby som sa tu zrútila nemám čas. Potrebujem dokončiť, čo som už začala.

Dravo si vzal moje pery. Ak si to bude opäť chcieť rozmyslieť, nevzdám sa.

Pomaly sme presúvali k mojej malej posteli. O sekundu som už ležala na posteli. On sa skláňal nado mnou. Vôbec som nepostrehla, kedy a kde zmizla zo mňa moja košieľka a z Edwarda zas jeho nohavice. Za chvíľu zmizli aj jeho boxerky.

***

Prebudila som sa niekedy ráno. Spokojne som ležala na Edwardovej chladnej hrudi. Áno, bol studený, ale dalo sa na to zvyknúť. Pokúšala som sa pravidelne dýchať, oči som mala zavreté. Nechcela som opustiť posteľ. Bolo mi s ním tak príjemne...

„Ja viem, že už nespíš,“ zašepkal zamatovým hlasom do mojich vlasov a popritom a hladil prstom po odhalenom chrbte. Sakra! Prečo ma tak rýchlo odhalil? Určite už bude chcieť ísť domov. A mňa tu nechá samú.

Odlepila som viečka od seba a hodila po ňom nie veľmi milý pohľad, ktorý v okamžiku zjemnel. Tie jeho dva tekuté karamely. Topila som sa v nich...

„Mám veľmi dobrý sluch,“ poznamenal. Už mi to vravel? Snažila som sa zaloviť v spomienkach, no nič. V mysli som mala len Edwardovu nádhernú tvár. „Premýšľal som,“ prehovoril po chvíli hrobového ticha. Čo? O čom premýšľal? Vari začal uvažovať o tom, aby som to dieťa dala preč? Alebo ma chce opustiť, odísť na druhý koniec sveta, čím by sa zbavil povinnosti starostlivosti o dieťa? V hlave som mala totálny chaos, ktorý sa odrazil aj na mojej tvári – hľadela som naňho s otáznikmi namiesto očí.

„O čom?“ šepla som polohlasom. Kútiky úst sa mu trocha nadvihli nahor.

„Čo keby si sa presťahovala ku mne?“ Tá otázka ma úplne vyviedla z miery. Ja sa mám presťahovať k nemu? K nemu domov? Kde býva aj celá jeho rodina? Tak to pŕ. Nechcem byť v jednom dome s tou blondínou. „Bolo by to pre teba bezpečnejšie. Carlisle by bol po blízku.“ A taktiež by bol blízko aj Edward. Malo to výhody a samozrejme aj nevýhody.

„Ja...“ Nevedela som, čo povedať.

„Bella, viem, že idem na teba prirýchlo, ale ako vravím, bude to pre teba a naše dieťa najlepšie.“ Pri slovách naše dieťa som sa nepatrne usmiala. „Alebo sa chceš najprv spoznať s mojou rodinou? Oficiálne,“ opýtal sa. Pozrela som sa inde a premýšľala som. Aj toto malo výhody a nevýhody. Jednou z nevýhod je to, že ma blondínka môže zabiť. Ale výhoda je, že ma Edward zachráni, ak ma s ňou nenechá samú. A k tomu sa zoznámim s jeho mamou. Je to vlastne jeho mama?

„Tak dobre,“ súhlasila som a usmiala sa naňho. Za to som si od neho zaslúžila jeden bozk. „Je tvoja matka tvojou biologickou matkou?“ vypustila som zo seba v celku zamotanú otázku. Hádam porozumel. Veď je upír, on porozumie aj starovekej gréčtine. No, starovekej gréčtine možno nie.

Zahľadel sa do steny, akoby sa pozeral do minulosti.

„Nie. Esme nie je mojou biologickou matkou. Moja skutočná matka zomrela na španielsku chrípku, ktorá napadla aj mňa, ale Carlisle ma premenil.“ Premenil v upíra, to mi doplo. A dozvedela som sa, ako sa volá jeho, síce nie skutočná, matka. Esme. Esme Cullenová.


Chcem sa Vám poďakovať za komentáre k predošlej kapitole. Všetky komentáre si nesmierne cením. Túto kapitolu by som chcela venovať všetkým mojim čitateľom. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 11. kapitola:

 1
6. Mkv
23.09.2013 [22:40]

Skvela kapitola Emoticon

23.09.2013 [17:02]

LittleSmileyÚžasné :3 Ale už to rychle dopiš!! Emoticon Emoticon

4. Niki
23.09.2013 [14:17]

Pěkné :DD
Uvidíme jak se to vyvine :DD

3. Pegi
22.09.2013 [23:45]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.09.2013 [21:41]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Veronika :)
22.09.2013 [21:32]

Krása len tak ďalej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!