Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 9. kapitola

01.12.2010 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7933×

Bella:

Cítim sa ako zbitý pes. Čo iné som mohla čakať. Noc bola príšerná a nasledujúci deň ešte horší. Sedela som na posteli s rukami omotanými okolo kolien a hypnotizovala som mobil. Čakala som, že zazvoní, rozsvieti sa Edwardovo číslo a on mi povie, že mi odpúšťa. Keď konečne zazvonil, bola to Alice. Neskôr volala Rose a Jasper. Zakaždým mi srdce poskočilo, keď sa ozvala melódia, no nikdy to nebol ten, koho som čakala. Charlie bol v práci a keď sa večer vrátil, našiel ma presne tam a v tej istej polohe, ako keď odchádzal.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa ma už asi stýkrát. Len som odkývala, že nie. Charlie nikdy nebol na rozprávanie a tak smutne odišiel. Bol už večer, keď na mňa zdola zavolal:

„Bella, máš návštevu!“ zakričal na celý dom. Srdce sa mi rozbúšilo. Vyskočila som na stŕpnuté nohy a nemotorne bežala. Vletela som do chodby.  Celá ta nadšená eufória ma razom opustila. Stála tam Alice s ospravedlňujúcim úsmevom.

„Ahoj,“ šepla som. Alice sa nervózne obzrela za Charliem. Keď sa ubezpečila, že je čistý vzduch spustila.

„Bella, Edward sa niekam vyparil. Nevolal ti?“ šepla. Ja som vyvalila oči.

„Nie. Bože...“ Prišlo mi zle. Hrudník sa mi začal zvierať a nemohla som dýchať. Alice ku mne priskočila a podoprela ma. Rýchlo ma začala ťahať hore schodmi. Uložila ma do postele a sadla si na kraj. Ja som ticho vzlykala do vankúša.

„Bella, upokoj sa. Ak by chcel odísť na dlhšie, niečo by povedal,“ šepla a hladkala ma po vlasoch.

„Už raz odo mňa odišiel. Ja to nezvládnem. Nedokážem bez neho existovať. On je môj svet, je všetko, čo mám,“ vzlykala som a hlas sa mi lámal na niekoľko dôb. Alica sa na mňa dívala. Videla som na nej, že ju pohľad na mňa ubíja.

„Poslal ma sem Carlisle. Zostanem dnes v noci s tebou. Teraz pôjdem a keď Charlie zaspí, prídem oknom,“ povedala a potichu odišla. Charlie sa už neukázal. Asi po hodine vliezla Alice oknom dovnútra. Sedela pri mne na posteli a hladila ma po vlasoch. Len vďaka tomu som dokázala zaspať.

Ráno som sa zobudila na zvuk budíka. Zvykol ma budiť Edward, ale ten tu nebol. Alice už bola preč. Mala som pocit prázdnoty. Priala som si jediné a to vrátiť čas. Vliezla som si do sprchy. Obliekla som si staré dobré vyťahané tričko a rifle. Vzala som si hnedú bundu a šla do školy. V kútiku svojej zahanbenej, čiernej duše som dúfala, že Edward príde. Neukázal sa. Spytovala som si svedomie.

Cez prestávku som nabrala odvahu a zavolala mu. Mobil bol nedostupný. Bolelo ma srdce a celá hruď. Nedokázala som sa na nič sústrediť. Ani neviem, ako deň ubiehal. Na obed som ani nešla. Všade ma prenasledovali Rose a Emmett, a keď neboli na blízku, objavila sa Alice. Jasper ma obchádzal vo veľkých oblúkoch. Cítila som sa neviditeľná a zároveň sledovaná. Bolo mi zle. Vracali sa mi tie pocity, ako keď ma Edward opustil a tvrdil, že ma nemiluje. Tá prázdnota ma zabíjala. Šla som po chodbe a nevnímala okolie. Vtom som do niekoho vrazila. Všetky knihy sa rozsypali po zemi. Bez toho, aby som pozrela, do koho som vrazila, som začala zbierať svoje veci.

„Si v poriadku?“ opýtal sa príjemný hlas.

„Áno. Prepáč,“ šepla som a pozrela do jeho tváre. Bol to ten futbalista. Myslím, že sa volal Erik.

„Prepáč. Nechcela som do teba vraziť,“ povedala som a jemne sa usmiala. Úsmev mi vrátil a podal mi knihu.

„Nezavolala si,“ povedal milo.

„Možno preto, že ma môj priateľ stále neomrzel.“ Bola som odmeraná. Nahneval ma, že mal čo i len odvahu hovoriť o Edwardovi. On sa len uškrnul a premeral si ma pohľadom.

„Tie minisukne ti pristanú viac. Nepôjdeš so mnou na kávu alebo rovno na večeru?“ Pôsobil tak sebaisto. Bola som z neho nervózna. Pozrel sa ponad moje plece.

„No, už tu máš bodyguarda.“ Uškrnul sa a odišiel. Ešte sa obzrel a rukou naznačil gesto, aby som mu zavolala. Len som sa neprítomne usmiala. Otočila som sa. Za mnou stál Jasper a z očí mu šľahali blesky.

„Drž sa od neho ďalej,“ štekol. Otriasla som sa. Tie ich upírske maniere. Jasper musel cítiť moju úzkosť, lebo sa hneď usmial. Podržal mi otvorený plecniak.

„Ozval sa?“ opýtala som sa, keď sa mi doň podarilo narvať všetky knihy. Jasper len pokrčil ramenami a pokýval hlavou. Po chvíli na mňa zaútočila vlna uvoľnenia. Bolo to príjemné.

„Ďakujem, Jasper,“ povedala som pokojne a šla na ďalšiu hodinu. Len čo som vošla do triedy, vrhla sa na mňa Alice.

„Mala som videnie,“ šepla tak, aby nás nikto nepočul. Zodvihla som obočie.

„Všetko bude v poriadku. Zajtra je naspäť,“ šepla.

„Alice, to je hlúposť. Nič také si nevidela. Chceš ma len upokojiť. Rada by som ti verila, ale nemôžem. Alice, nezvládnem to,“ zavzlykala som. Alice ma pohladila po ruke.

„Prepáč. Myslela som, že to pomôže.“ Sklopila ospravedlňujúco oči.

„Ja viem. Musím sa s ním rozprávať. Nemôže ma takto týrať. Volala som mu, ale je nedostupný.“ Pokrčila som ramenami. Práve vošiel do triedy učiteľ a Alice utekala na svoje miesto. Ani neviem, ako som prežila túto hodinu. Jasica sedela pri mne a stále niečo ticho mlela. Cez prestávku sa ku mne nahla.

„Čo je to s tebou? Správaš sa ako by ti niekto zjedol večeru. Počula som na teláku, že po tebe ide ten Erik. Ty vždy vychytáš najlepších fešákov na škole. Najprv Edward a teraz Erik. Čo by som za to dala, ak by na mňa Erik tak pozeral,“ šepla.

„Jesica. Čo vlastne chceš?“ opýtala som sa namrzene.

„Len to, čo zostane.“ Usmiala sa. Nechápavo som pokrútila hlavou.

„No ak chceš Edwarda, ja si nechám Erika a naopak.“ Uškrnula sa.

„Jesica. Ty si poriadne trafená,“ zasyčala som. Na to sme sa obe rozosmiali. Netuším, či mi chcela zdvihnúť náladu alebo to myslela vážne, ale pomohlo. Teda aspoň na chvíľu. Pri predstave Edwarda a Jesici som sa musela smiať. Edward ju nemohol vystáť, no ja som ju mala rada.

Po škole som šla rovno domov. Sadla som si v kuchyni a znova vytočila Edwardovo číslo. Mobil zazvonil. V očakávaní som stŕpla. Chcela som mu toho toľko povedať. Určite začnem tým, že ho šialene milujem a keď ku mne okamžite nepríde tak umriem.

„Prosím.“ Ozval sa neznámi ženský hlas. Zostala som zaskočená. Tupo som pozerala na display, či volám správne.

„Kto je tam?“ opýtala som sa s malou dušičkou.

„A kto je tam?“ opýtala sa ona naspäť.

„Bella. Volám Edwarda,“ šepla som.

„Ja som Tanya. Edward je v sprche. Mám mu povedať, že si volala?“ opýtala sa milo.

„Nie. Nič mu nehovor. Ja len... Prepáč, že som rušila.“

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 9. kapitola: