Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 7. kapitola

28.11.2010 (08:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 7422×

7. kapitola

Edward:

Esme šla odviesť Bellu. Ak by som si mohol otrieskať hlavu o múr, tak to hneď urobím. Nikdy som nechcel dopustiť to, aby sa ma Bella bála. Čo sa deje posledné dni ma ubíja. Ničomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa Bella správa tak zvláštne. Začalo to po mojom poslednom love. Keď som sa vrátil, niekto moju sladkú a nežnú Bellu vymenil za túto šelmu. To jej obliekanie a koketné správanie... Cítim sa ako v pasci. Dookola počúvam myšlienky nadržaných tínejdžerov, ako slintajú po mojom dievčati. Bella si predsa musí uvedomovať aká je sexi a čo vyvoláva u tých deciek. Čo robí so mnou je samostatná kapitola. Nedokážem sa na nič sústrediť. Najradšej by som ju zamkol u mňa v izbe a nepustil ju von. Mal by som ju len pre svoje vlastné potešenie a nikto by mi ju nemohol vziať. Všetky moje inštinkty, ktoré som sa snažil vo svojom upírom živote potlačiť, vo mne ona prebúdza. Strácam sebaovládanie. Mám pocit, že sa neudržím. Ona si asi vážne neuvedomuje, aký som nebezpečný. Moje telo riadia pudy staré ako samo ľudstvo. Sto rokov som sa učil ovládať sa a ona ma za pár dní vráti na začiatok môjho snaženia. Milujem ju viac, než dokážem vypovedať, ale som v koncoch. O čo jej ide? Je naozaj tak posadnutá sexom, že je ochotná riskovať náš vzťah, našu lásku, svoj život? Na to, aby som sa dokázal sto percentne ovládať, potrebujem byť v pohode. Pri nej však nie som. Jeden neuvážený pohyb, jeden nerozvážny krok a zničím všetko. Túžim po nej rovnako, ako ona po mne, ak nie viac... Niekto z nás, ale musí mať rozum. Všetko by bolo oveľa jednoduchšie, keby to pochopila. Pre mňa je to, čo k nej cítim, to najdokonalejšie na svete. Neverím, že by to milovanie urobilo dokonalejším. Ak o ňu nechcem prísť, budem to musieť aspoň skúsiť. Mám z toho strach, ale čo iné môžem urobiť...

Pomaly som prešiel do obývačky a sadol si na pohovku. Čakal som na Esme. Vedel som, že mi to spočíta. Jej myšlienky hovorili jasne. Hanbila sa za mňa. Ja som chcel len Belle ukázať, aké to môže byť nebezpečné. Mal som to pod kontrolou. Aspoň na začiatku som to mal pod kontrolou. Bella sa naľakala a to som nechcel. Esme už vchádzala na príjazdovú cestu. Spievala si a mne bolo jasné, že chce mať čistú hlavu a nechce mi ukázať na čo myslí. Zaparkovala a pomaly vošla dnu.

„Ahoj. Bella je doma a je jej fajn,“ povedala akoby nič. A šla do kuchyne.

„Počkaj. Chcem ti to vysvetliť. To čo sa stalo... Ja som to mal pod kontrolou. Nechcel som jej nijako ublížiť. Bella sa poslednou dobou správa zvláštne a ja som z toho na nervy.“ Šiel som za Esme, ako psík až do kuchyne. Prudko sa otočila.

„A to ťa nenapadlo, že sa Bella proste len správa, ako obyčajné osemnásť ročné dievča?“ štekla Esme. Snažil som sa sústrediť na jej myšlienky, no nič. Trocha som sa zamračil.

„Esme, čo sa deje? V poslednom čase všetci v mojej spoločnosti myslíte na hlúposti,“ povedal som trochu nahnevane. Esme vyvalila oči. Potom sa mi otočila chrbtom a totálne ma ignorovala.

„Esme. Som z nej mimo. Potrebujem poradiť. Si žena. Dám jej, čo chce, ale je to ťažké. Neviem, ako to zvládnuť. Nechcem jej ublížiť. Jej krv ma už naláka, no neviem, ako sa budem správať keď ma ovládne túžba. Bolo by to omnoho jednoduchšie, ak by bola...“ Zarazil som sa. Naozaj som to chcel povedať? Chcel som povedať, že by to bolo ľahšie, ak by bola jednou z nás. Pre koho by to bolo ľahšie? Pre mňa, alebo pre ňu. Esme sa otočila a pozerala na mňa s toľkou nehou a láskou.

„Nikdy by si jej neublížil. Viem to. Bella to vie. Aj ty to vieš. Máš v sebe toľko lásky. Vždy myslíš na druhých a na seba zabúdaš. Odpovedz mi na jedinú otázku. Nepremýšľaj nad tým, len odpovedz. Túžiš sa s Bellou milovať?“ Jej oči sa na mňa upierali a ja som mal chuť objať ju. Má pravdu. Vždy má pravdu. Široko som sa usmial.

„Áno. Túžim po Belle. Túžim po jej teple a vôni. Chcem sa s ňou milovať,“ šepol som. Esme sa usmievala.

„Tak v čom je problém,“ povedala akoby nič.

„Idem za ňou!“

„Počkaj! To nejde len tak. Bude to prvýkrát. Musí to byť dokonalé, krásne a naplánované. Vymysli niečo romantické a...“ Prerušil som ju smiechom. Pozrela sa na mňa  a zodvihla obočie.

„Hovoríš to tak, akoby som sa na ňu išiel priamo vrhnúť. Chcem sa za dnešok ospravedlniť a povedať jej, že to skúsime. Chcel by som však urobiť všetko správne.“ Usmial som sa.

„Myslíš tým, že Bellu požiadaš o ruku?“ Esme sa celá triasla nedočkavosťou. Len som prikývol a ona sa mi hodila okolo krku.

„Vedela som to! Svadba... Môj Edward sa konečne ožení,“ štebotala mi Esme do ucha.

„Počkať. Ešte som ju nepožiadal a ešte nepovedala áno. Čo ak ma odmietne?“ šepol som váhavo.

„Neodmietne. Nikto by ťa neodmietol. Bella ťa miluje. Máš prsteň? Čo jej povieš? Kľakneš si? Budeš...“

„Pokoj, Esme!“ Usmial som sa a objal ju. Cítil som sa skvele. Tešil som sa na Bellinu reakciu. Rozbehol som sa po ceste, ktorú som poznal najlepšie. Priamo k Belle domov.

Dorazil som pred dom a vyhupol sa do okna. Najprv som si to ticho neuvedomil, no teraz som sa započúval. Nič, len ticho. Žiaden tlkot srdca, či spievanie pod sprchou. Zatlačil som na okno a ono povolilo. Vliezol som do jej izby a okamžite ma opantala nádherná vôňa. Sadol som si na posteľ. Kde len mohla ísť? Možno sa po tom mojom výstupe potrebovala len vyvetrať, ale auto má tu. Začal som premýšľať a napadalo ma tisíc možnosti. Musím sa upokojiť. Namýšľam si hlúposti. Jednoducho ju počkám a urobím to, na čo som sem prišiel.

Čakal som už vyše hodiny. Bol som nervózny. Chvíľu som rozmýšľal, že jej zavolám. Nesmiem byť tak nerozvážny. Určite šla s Angelou alebo Jesicou. Potrebovala si trochu prečistiť hlavu. Začul som zvuk auta. Spozornel  som a započúval sa do myšlienok. Začul som Jacoba. Myslel na to, aký zažili úžasný večer. On a moja Bella. Boli v kine a potom v cukrárni. Jacob nemohol uveriť, že mu Bella sama od seba zavolala. Ani ja som tomu nemohol uveriť. Bella mu poďakovala za večer a pobozkala ho. Otočil sa mi žalúdok. Tak to bolo priveľa. Jacobove myšlienky ma fackovali. Myslel na moju Bellu, na jej oblé boky a sladké pery. Ešte mu zamávala a pomaly šla po schodoch. Celý som stuhol. Bol som besný zlosťou. Ja si idem vyliať srdce, chcem jej dať všetko po čom túži a ona ide na rande so smradľavým vlkom. Nehneval som sa na Jacoba. Odolať Belle, chce nadľudské úsilie. O tom viem naozaj svoje. Ja sa hnevám na Bellu. Nemyslel som si, že sa to niekedy stane, ale som hnevom bez seba.

Dvere sa pomaly otvorili a Bella prešla dvermi. Pozrela sa na mňa a prekvapene zaklipkala očami. Najprv celá stuhla a potom sa široko usmiala. Tvárila sa akoby nič.

„Edward, čo tu robíš?“ Prešla ku mne a chcela ma pobozkať. Prudko som sa postavil a premeral si ju pohľadom. Teraz pobozkala toho psa a už sa nahýna ku mne.  Znechutene som sa otriasol.

„Čo tu robím? Odchádzam...“ povedal som tvrdo. Obratne som ju obišiel a zbehol po schodoch. Pred domom som sa hlboko nadýchol Chcel som rozdýchať ten nával hnevu. Okamžite mi do nosa udrel vlčí pach. Tak toto ma rozbesnilo.

Bella vybehla von a schmatla ma za ruku. Prudko som sa otočil. Môj výraz musel vypovedať o tom, čo som cítil. Hneď ma pustila a ustúpila pár krokov dozadu. Vyplašene sa na mňa pozerala.

„Edward. Boli sme v kine. Jake je len priateľ. Nič viac. Milujem teba,“ šepla. Ja som to už ale nevnímal. Vyhupol som sa do vzduchu a zmizol medzi stromami. Potreboval som zo seba dostať ten hnev a bolesť. Bolelo ma, že ma tak ľahko vymení. Vždy som veril v to, že by som bol šťastnejší, ak by si vybrala niekoho iného, niekoho ako je ona. Mýlil som sa. Som sebec a netvor. Chcem ju len pre seba a nikomu ju nedám. Prudko som sa zastavil. Esme mala pravdu. Musím si proste zobrať to, po čom túžim. Musím myslieť aj na seba a byť raz za čas sebec. Otočil som sa a bežal späť k domu. Bella s niekým telefonovala. Podišiel som bližšie. Rozprávala rýchlo a takmer sa ani nenadychovala. Započúval som sa. Bella telefonovala s Esme. Hovorila jej o tom, čo sa stalo a že sa o mňa bojí. Hruď ma zapálila šťastím. Ona sa o mňa bojí. Hovorila jej, že si vyšla s Jacobom. Vraj o nič nešlo, že sú len dobrí kamaráti. A potom prišlo to, čo som nečakal. Počul som jasne pár viet, ktoré mi vyrazili dych.

„Esme, musím mu povedať pravdu o tom s Emmettom, Rose, Alice a Jasperom. Musí si myslieť, že som sa zbláznila. To, čo sme na neho ušili sa vymklo z rúk a ja už neviem, čo robiť ďalej. Bojím sa jeho reakcie, keď sa dozvie, že som sa s ním posledné dni hrala.“ Bellin hlas bol roztržitý a znela naliehavo. Esme jej na to niečo odpovedala a Bella dodala:

„Esme, aj ty si v tom namočená. Je mi to ľúto, ale práve ty si mi poradila, aby som si vyvetrala hlavu a šla von s priateľmi. Teraz sadnem do auta a idem k vám. Tam si naňho počkám a poviem mu, že to bolo celé len hlúpa hra.“ Bella zložila telefón. Ja som stál pred domom a nebol sa schopný pohnúť. O akej hre to Bella rozprávala? Začalo mi to dávať zmysel. Všetko do seba zapadalo ako puzzle. Jej správanie a to utajovanie si myšlienok mojej rodiny. Takže Emmett, Rose, Alice a Jasper jej pomáhali. To sa dalo čakať, ale Esme ma sklamala. Celé to jej koketné správanie a moje trýznenie bola detská hra. Ustúpil som medzi stromy. Ak sa chce moja sladká Bella hrať, tak sa zahráme...

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 7. kapitola: