Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 4. kapitola

20.11.2010 (13:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 8178×

4. kapitola

„Na čo čakáš? Sadni do auta a choď domov,“ štekol na mňa Emm. Naskočila som okamžite do auta a naštartovala som. Auto párkrát zdochlo, kým som si všimla, že mám zatiahnutú ručnú brzdu. Vyštartovala som a preklínala tento idiotský nápad. Len čo som došla domov, zabuchla som dvere a zviezla sa chrbtom po stene na podlahu. Zaborila som tvár do dlaní. Mala som chuť otrieskať si hlavu o múr. Som totálne blbá. Sedela som tam ešte pár minút. Potom ma niečo vyrušilo. Bol to len taký zvláštny pocit, že nie som sama . Zodvihla som hlavu a predo mnou stála Rose. Zachvela som sa.

„Rose, to nie je tak, ako si myslíš,“ šepla som.

„Ja viem. Už mi to Emm objasnil.“ Uškrnula sa a sadla si do tureckého sedu predo mňa.

„Ty si fakt necháš radiť od tých dvoch?“ povedala neveriacky a zakrútila hlavou. Pozrela som sa na ňu a z očí mi stekali slzy.

„Ver, že som nechcela, aby to dopadlo takto. Rose, ako si si mohla myslieť, že by Emm chcel práve mňa? Mňa?“ povedala som roztraseným hlasom. Rose sa zamyslela.

„A prečo nie? Si krásna a Emm ťa mal vždy veľmi rád,“ šepla.

„Krásna? Pozri sa na mňa. Ty vyzeráš ako bohyňa aj popri upíroch a nie to popri mne.“ Zaborila som hlavu naspäť do svojich rúk.

„Bella, nemáš žiadne sebavedomie. Odo mňa všetci bočia. Som chladná a aj moja krása je studená. Ty naopak vzbudzuješ dojem krehkosti a tepla. Preto ťa Edward zbožňuje, preto ťa má rada moja rodina. Preto ťa mám rada ja.“ Poslednú vetu pošepla. Zodvihla som pohľad a stretla sa s tým jej. Otvorila som ústa.

„Ty ma máš rada?“ Valila som oči. Rose sa zachichúňala.

„Mám rada svojho brata a on ťa miluje. Samozrejme, že ťa mám rada. Robíš Edwarda šťastným. Ale ak sa ešte raz priblížiš k Emmettovi, vytrhám ti vlasy,“ štekla. Ja som okamžite začala kývať hlavou. Môže si byť istá, že ma to už ani nenapadne.

„Tak dobre, Bells. Rozprávaj, nech viem, aké škody tí dvaja napáchali,“ povedala pokojne. Pomaly som sa postavila a prešla do obývačky. Rose šla ladne za mnou a zvalila sa do Charlieho kresla. Postupne som Rose vyrozprávala obsah prvej lekcie s profesorom lásky. Len sa usmievala a prikyvovala. Naklonila sa ku mne.

„Upíri sú citlivejší a vzrušivejší než ľudia. Nedokážeš si ani predstaviť, akú pevnú vôľu to chce, aby ti Edward odolal. Nemalo by to byť až také ťažké, keď si ho pripravíš.“ Zamyslela sa.

„Tie šaty, ktoré máš, sú skvelé, ale musíme pritvrdiť. Ten chalan dnes v jedálni, to bola bomba.“

„Dobre, ale...“

„Žiadne ale. Keď ho už dostaneš na lopatky, nesmie ti cúvnuť. Buď odvážna. Zábrany musíš hodiť za hlavu. Ak uvidí neistotu, ani sa ťa nedotkne. Si nesmierne krehká,“ povedala Rose a dotkla sa mojej ruky končekmi prstou.

„Edward nesmie stratiť sebaovládanie. Musíš mu povedať, čo sa ti páči a čo nie. Ak budeš chcieť pritvrdiť, tak mu to povieš. Je tu ešte jeden problém, a tým je tvoja krv.“ Zatvárila sa veľmi vážne. Ja som, ale nepochopila, o čom hovorí.

„Si panna, nie? Pravdepodobne budeš trocha krvácať,“ pošepla. Teraz som už presne vedela, o čom hovorí. Mykla som ramenami.

„Tomu nezabránim,“ šepla som. Rose sa zasmiala.

„To asi nie. Edward to zvládne. Nemám obavu. Netlač naňho. Musí ťa o to požiadať sám a ty mu akože urobíš láskavosť.“

„Všetci hovoríte, že to nie je problém dostať ho do postele. Ja sa o to snažím už...“ Zamyslela som sa.

„Snažíš sa o to dlho, ale my sme ti nepomáhali. Teraz máš podporu. Pekne ti ho pripravíme. Sex sa začína v hlave, a to si pamätaj,“ zatrilkovala Rose.

„Ja musím ísť. Večer dorazí Alice a dá ti ešte pár konkrétnych rád. Večer zavolám a prejdeme si plán.“

„Plán? Aký plán?“ povedala som prekvapene.

„Ďalšie kroky. Všetko sa dozvieš.“ Pohladila ma po ruke a zmizla. Začala som sa obliekať na večeru a kino s Charliem.

S Charliem sme si večer celkom užili, aj keď som nedokázala prestať myslieť na Edwarda. Len po očku som kontrolovala mobil, či nevolal. Keď sme dorazili domov,  Alice už čakala aj s kufrom. Charlie sa na ňu zadíval.

„Alice, prišla si na jednu noc, alebo navždy.“ Uškrnul sa a gentlemansky jej vzal kufor. Alice sa usmievala od ucha po ucho.

„Alice, nie si hladná,“ opýtal sa Charlie.

„Nie. Jedla som doma,“ odpovedala pohotovo. Vyšli sme do mojej izby a ja som sa šla osprchovať. Keď som vošla Alice telefonovala. Hovorila rýchlo a takmer ničomu som nerozumela. Sadla som si na posteľ a čakala, kým hovor ukončí. Zaklapla mobil.

„To bola Rose. Všetko vychádza. Edward je trocha vyvalený, ale to nevadí.“ Uškrnula sa. Ozvalo sa zaklopanie a dnu vošiel Charlie. Doniesol nám kakao. Zodvihla som obočie a neveriacky naňho pozerala.

„Ja viem, že už nemáte päť, ale napadlo ma, že vám padne kakao vhod.“ Podal nám podnos a odišiel. Zaprial nám ešte dobrú noc a pobozkal ma do vlasov. Alice mu tiež nastavila tvár, a tak s úsmevom pobozkal aj ju.

„Poinformuješ ma o zajtrajšom pláne?“ šepla som.

„Zajtra po nás Edward príde. Budeš sa tváriť urazene. Necháš ho trocha sa posnažiť. Potom máte biológiu. Trocha ho potrápiš. Dotyky pod lavicou a tak.“ Vyvalila som na Alice oči.

„Dotyky pod lavicou?“ Prehltla som slinu.

„Áno. Musíš ho trocha navnadiť. Vyraz mu dych. Môžeš byť aj trocha vulgárna. Dotýkaj sa ho, ale keď budete sami, tak ruky preč. Budeme sa snažiť, nenechať vás samých.“ Alice mi dávala toľko rád, že budem rada, ak si zapamätám aspoň polovicu.

„Keď bude chcieť večer prísť?“ opýtala som sa a dúfala, že aj na toto niečo vymysleli.

„Nebude chcieť prísť, lebo mu Carlisle vymyslel prácu.“

„Vy ste do toho zatiahli aj Carlisla?“ Sčervenela som ako paprika.

„Ale nie. To bola len náhoda. Pokojne ho pozvi a keď odmietne, tvár sa sklamane.“

„Rose povedala, že musím pritvrdiť v obliekaní. Čo si mám zajtra obliecť?“ opýtala som sa, aj keď som sa odpovede bála. Alice otvorila ten veľký kufor. Vytiahla z neho vysoké čižmy a krátku sukničku.

„To si neoblečiem!“ štekla som. Alice sa nahnevane napriamila.

„Oblečieš a k tomu si vezmeš len nadkolienky. Aby si sa cítila istejšie, tak si môžeš zobrať ten dlhší kabátik. Na biológii ho dáš dole!“ povedala vážne. Len som prikývla. Nemalo význam hádať sa.

Ráno ma Alice nalíčila a pomohla mi obliecť sa. Keď som sa videla v zrkadle, takmer som odpadla. Dobre, že Charlie odišiel skôr. Takto by ma nepustil. Pred domom zastalo auto. Edward vystúpil. Pozrela som cez okno a mala som čo robiť, aby som to udýchala. Edward vyzeral božsky. Mal úzke rifle a ešte užšie čierne tričko. Koženú bundu do pása mal celú rozopnutú. Omdlievala som. Alice ma štuchla a rozopla mi kabátik. Vyšla prvá. Chcela si vychutnať  Edwardov výraz, keď ma zbadá.

„Ahoj,“ šepla som a obišla ho. Edward stál s otvorenými ústami.

„Čo, čo to máš na sebe?“ vykoktal.

„Nepáči sa ti to?“ Zapojila sa do hry Alice.

„Nie. Je krásna. Je to ale dosť odvážne,“ zachrapčal.

„Možno budeš mať príležitosť prizabiť nejakého futbalistu,“ štekla som. Edward sa zavzdušnil a nasadol do auta.

„Včerajšok ma mrzí. Milujem ťa. Ten chalan myslel... No proste som to takmer neudýchal. Som sebec a možno ma považuješ za príšeru, ale mal som sto chutí zabiť ho. Budem sa ovládať. Už sa mi to nestane. Viem, že by si mi niečo také neurobila.“ Odmlčal sa.

„Čo by som ti neurobila?“ šepla som. Prekvapene na mňa pozrel.

„Nezavolala by si mu. Však!“ Znel vydesene. Alice sa zachichotala. Edward na ňu zavrčal. Po ceste som sa bavila len s Alice. Keď sme zastavili, Alice nás nechala samých. Edward držal kŕčovito volant. Vystúpila som. Edward sa postavil  ku mne a celú si ma prezeral. Bez slova som sa otočila a šla k škole. Nech sa chlapec trochu pokochá. Šiel krok za mnou. Prvé dve hodiny sme nemali spolu, no potom prišla biológia. Edward sedel bez pohnutia. Pokúšal sa ku mne niekoľkokrát ozvať, no ja som ho ignorovala. Laboratórna lavica bola celá z dreva a siahala až na zem. Pohodlne som sa usadila a počúvala výklad. Potom učiteľ zhasol svetlo a pustil film. Nadýchla som sa a okamžite začala plniť plán. Položila som nevzrušene ruku na Edwardovo koleno. Zachvel sa a okamžite na mňa pozrel. Ja som sledovala monitor. Pohladila som mu koleno a ťahala ruku vyššie, po vnútornej strane stehna. Keď som bola v polovici stehna, chytil mi ruku a nedovolil mi ďalší pohyb. Pozrela som sa mu do tváre. Veľa som nevidela, no bolo mi jasné, že je v rozpakoch.

„Pusť,“ šepla som. Váhavo sa na mňa pozrel, no nakoniec mi ruku pustil. Chytil sa okraja lavice. Ruku som presunula vyššie a pomalými pohybmi som ho hladila po stehne. Edward sa ani nepohol. Zrazu niečo ticho zapraskalo. Pozrela som sa na Edwardove ruky. Z lavice odtrhol dva veľké kusy dreva. Nervózne sa na mňa pozrel. Ja som sa zarazila a uškrnula sa. Nahla som sa k nemu a šepla.

„Zničil si lavicu. To sa ťa nesmiem ani dotknúť?“ Usmiala som sa. Edward dva kusy dreva vo svojich rukách rozdrvil na prach a pustil ich na zem. Učiteľ vtedy rozsvietil. Edwardove oči boli čierne ako uhlie. Zadívala som sa mu do nich a tlmene som na Edwarda zavrčala. On v údive pootvoril ústa.

„Slečna Swan, pán Cullen, neruším?“ ozval sa učiteľ.

„Nie, pane. Prepáčte,“ povedal Edward pohotovo. Ja som sa len uškrnula. Jemne som Edwarda pohladila po predlaktí, no on ho nervózne odtiahol.

Zazvonilo. Všetci sa začali baliť. Ja som si obliekla kabátik a vzala si veci. Edward ma chytil za ruku a pritiahol k sebe.

„Chýbaš mi,“ šepol. Zadívala som sa mu do očí a pohladila po tvári. Edward sa usmial.

„Čo to s tebou je? Nepoznávam ťa. Si nádherná,“ šepol.

„Ja viem,“ odpovedala som a šla som na ďalšiu hodinu. Prišiel čas obeda. Pred jedálňou už stál Edward. Usmieval sa a čakal, kým prídem k nemu. Objal ma a ľahko pobozkal na pery. Ja som sa na neho natisla a slastne mu vzdychla do úst. Edward sa okamžite odtiahol a skúmavo sa mi zadíval do očí.

„Teším sa na večer. Budem ťa čakať,“ pošepla som. Edward sa nervózne zakolísal.

„Večer neprídem. Carlisle chcel, aby som...“

„Nič nehovor,“ skočila som mu do reči.

„Keď nechceš, nebudem ťa nútiť.“ Rázne som vošla do jedálne. Prešla som priamo k Alice a Jasperovi a sadla som si. Posunula som pred seba Jasperov tanier a začala jesť. Jasper sa uškrnul a položil mi na tácku ešte Alicinu vodu a jablko.

„Dík,“ šepla som. Edward si po chvíli prisadol.

„Ja chcem prísť. Len som sľúbil Carlisovi pomoc. Zruším to,“ povedal opatrne.

„Nie. Nič neruš. Veď na seba ešte budeme mať dosť času.“ Usmiala som sa.

„Prípadne zavolaj tomu futbalistovi,“ povedal Jasper a sledoval Edwardovu reakciu. Edward zavrčal.

„Prečo provokuješ?“

„Keď sa necháš. Bella je kočka. Tá krátka suknička jej fakt pristane,“ povedal Jasper obdivne. Ja som sa takmer zadusila bagetou. Začala som sa smiať.

„Nemáš predstavu, aká je mi zima na zadok,“ odpovedala som úprimne, na čo sa Alice začala rehotať na celú miestnosť. Po chvíli sa Alice s Jasperom vzdialili. Edward sa prisunul ku mne.

„Tá suknička je ozaj prikrátka,“ pošepol.

„Nepáči sa ti?“ opýtala som sa opatrne.

„Práveže páči a veľmi,“ zachrapčal mi do ucha. Usmiala som sa. Šli sme pomaly k autu. Edward šiel dva kroky za mnou, čo nebolo zvykom. Určite sa chcel len trocha pokochať. Jeho auto, tu nebolo. Usadil ma do môjho auta. Nahla som sa k nemu a pobozkala ho ľahko na pery. Otvorené dvere nás skrývali pred pohľadmi. Chytila som ho za lem trička. On sa na mňa okamžite pritlačil. Jemne som roztiahla nohy a pritiahla si ho ešte bližšie. Chcel ma pobozkať na pery, no ja som uhla a skĺzla som na jeho krk. Edward ma chytil za nahé stehná a pritisol sa ku mne. Tlmene zavrčal. Zrazu som už jeho dotyk necítila. Zľakla som sa, že znova rezignoval. Trvalo mi zlomok sekundy, kým som sa skoncentrovala. Edwarda už Emmett pritláčal o bok auta. Smial sa ako blázon.

„Necháš ju, braček! Chceš tu budiť verejné pohoršenie?“ Rehotal sa.

„Zháňa ťa Carlisle. Bella trafí domov aj sama.“ Edward sa ku mne nahol a pobozkal ma.

„Večer ti zavolám,“ šepol. Emmett na mňa škaredo pozrel.

„Čo to vyvádzaš? Chceš to pokaziť?“ zasyčal na mňa Emm.

„Len som ho trocha navnadila. Nebude myslieť na nič iné,“ povedala som vážne. Emmettov výraz sa zmenil. Široko sa usmial.

„Šikovná. Pochopila si to.“ Uškrnul sa. Naštartovala som a šla domov. Uvarila som večeru a čakala Charlieho. Navečerali sme sa a ja som šla do svojej izby. Začala som si čítať, keď sa ozvalo zaťukanie na okno. Srdce mi poskočilo. Myslela som, že je to Edward. Otvorila som a do izby sa mi vsúkala Rose.

„Edward je s Carlislom ďaleko na severe. Teraz mu zavoláš.“ Rose na mňa žmurkla.

„O čo ide tento krát? Už ma to nebaví. Ten plán je chorý. Len si s Edwardom ubližujeme.“ Bola som nahnevaná. Rose sa na mňa nahnevane pozrela.

„Budeš mi ešte vďačná. Viem, čo na nich platí. Zavolaj mu a povedz mu, že ti chýba. Budeš mu rozprávať ako na neho myslíš, chýbajú ti dotyky, jeho ľadové bozky a pomaly prejdete...“

„Prejdeme k sexu po telefóne,“ štekla som. Rose sa usmiala.

„Fakt si šikovná. Emmett mal pravdu. Zvládneš to, alebo radšej zostanem?“ opýtala sa Rose a vyzerala veľmi zaujato.

„Zvládnem to,“ šepla som. Rose mi ešte z parapety zamávala a skočila z okna. Vzala som mobil a vytočila Edwardovo číslo. Mobil ani nezazvonil.

„Ahoj! Deje sa niečo?“ opýtal sa Edward.

„Nie. Chýbaš mi. Môžeš hovoriť?“

„Iste. Aj ty mne chýbaš. Chcel som ti volať,“ povedal Edward.

„Som tak sama, Edward. Túžim byť s tebou. Nechcem byť v posteli sama. Chcem tu teba. Chcem sa s tebou bozkávať, cítiť tvoj chladný dotyk.“ Odmlčala som sa a čakala na reakciu.

„Nikde by som nebol radšej než pri tebe. Túžim po tvojich perách.“

„Edward, ja netúžim len po tvojich perách,“ zachrapčala som. Chvíľu bolo ticho.

„Túžim po tebe viac, než si dokážeš predstaviť.“ Pri týchto slovách mi srdce poskočilo.

„Edward. Chcem byť tvoja. Chcem ti patriť,“ šepla som.

„V celej svojej existencii som niky nič nechcel viac. Ja ti dávno patrím.“ To čo vravel bolo nádherné, ale ja som potrebovala niečo viac. Potrebovala som od neho niečo iné. Prísľub, že to aspoň vyskúša.

„Edward, trápiš ma.“ Skúšala som to z iného konca.

„Týraš ma svojím odmietaním. Ja ti chcem dať všetko. Patrí ti moja duša, chcem, aby ti patrilo moje telo,“ šepkala som, lebo som sa hanbila aj sama pred sebou za tieto slová.

„Bella. Aj ja si to želám, ale...“

„Žiadne „ale“, Edward. Som ti ochotná dať úplne všetko. Chcem byť s tebou naveky a chcem jediné.“ Znova nastalo ticho. Začala som vzlykať.

„Bella, urobím čokoľvek, aby si bola šťastná,“ pošepol.

„Chcem ťa. Chcem ťa cítiť v sebe. Túžim po tvojich bozkoch a dotykoch. Chcem sa s tebou milovať. Chcem, aby si sa prestával ovládať pri myšlienke na mňa. Edward, nevieš si ani predstaviť, čo všetko chcem s tebou robiť.“ Snažila som sa znieť presvedčivo, isto a naliehavo. Chvíľu bolo ticho.

„Čo chceš so mnou robiť?“ opýtal sa neisto. Jeho hlas bol zastrený a hrubší než obvykle. Bola som celá bordová. Ani som netušila, ako pokračovať. Zavrela som oči a snažila som sa predstaviť si jeho tvár a jeho telo. Neisto som začala.

„Vieš, dnes po škole pri aute. Keby sme boli niekde sami. Ešte teraz cítim tvoj dotyk na mojich stehnách. Bozkávala by som ti krk a rozopla ti košeľu. Pritlačil by si sa ku mne tak, aby som ťa celého cítila. Delilo by nás len pár milimetrov látky,“ šepla som.

„Áno,“ zavrčal do telefónu.

„Rozopla by som ti nohavice. Ty by si ma zatiaľ hladil po vnútornej strane stehien a prechádzal by si po okrajoch mojich nohavičiek. Potom by si prstami zašiel pod ich okraj a dotkol sa... Edward! Haló!“ V telefóne sa ozvalo pípnutie. Hovor ukončený. Nechápavo som pozerala na display mobilu. On mi zložil!

3. kapitola - 5. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 4. kapitola: