Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 12. kapitola

05.12.2010 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 7459×

12. kapitola

Bella:

„Hovorila som ti, že s ním nemáš ísť. Vravela som ti, čo ti urobí. Chcela som ťa ochrániť. Vôbec si nemala ísť na rande, keď chodíš s Edwardom. To, čo sa stalo je len tvoja chyba. Budeš rada, ak s tebou po tomto, bude chcieť Edward hovoriť!“ povedala tvrdo a zodvihla ma do vzduchu.

Alice ma vzala domov. Charlie sedel pred televíziou. Obliekla som si dlhší kabátik, ktorý mala Alice v aute. Prekĺzla som okolo Charlieho.

„Idem si ľahnúť. Bola som vonku s Alice,“ povedala som a snažila som sa znieť pokojne. Charlie len ledabolo zakýval z pohovky. Vbehla som do kúpeľne a celá sa vyzliekla. Začala som sa drhnúť pod sprchou a zuby som si umyla hneď päťkrát. Vošla som do svojej izby. Alice sedela na posteli s roztiahnutými rukami. Rýchlo som sa k nej pritúlila.

„Ďakujem, že si mi pomohla,“ šepla som. Alice ma pohladila po vlasoch.

„Čo si mu urobila?“ opýtala som sa váhavo. Nebála som sa o Erika, ale o to, aby nebola ohrozená moja rodina.

„Skončil v nemocnici. Bude tvrdiť, že ho zmlátili pouličný bitkári a že boli šiesti.“ Uškrnula sa. To ma upokojilo.

„Bude z toho obviňovať Edwarda,“ šepla som.

„Edward bude mať alibi a Erik nikdy neprizná, že ho zmlátila taká sušienka ako ja. Vlastne ma ani nevidel. Neboj sa.“ Znova ma pohladila.

„Alice. Bola si tam celý čas, však?“ povedala som po chvíli.

„Prepáč. Nedovolila by som, aby ti vážne ublížil, len ma napadlo, že by si mala získať rešpekt pred mojimi videniami. Mrzí ma to, nemala som to urobiť. Edward ma za to určite zabije.“ Pousmiala sa.

„Alice, ja sa nehnevám. Máš vo všetkom pravdu. Edward bude naštvaný aj na mňa.“ Schúlila som sa na pravý bok.

„Alice?“

„Hmm.“ Nahla sa nado mňa.

„Skúsiš to Edwardovi vysvetliť?“ šepla som. Alice vzala mobil a vytočila číslo. Nervózne sa postavila k oknu.

„Edward, kde si?“ povedala šeptom.

„Edward, nemusíš po mne vrieskať!“ Chvíľu bola ticho. Hovoril Edward.

„Nie, nenašla som ju. Niekde sa mi stratili. Museli ísť z kina zadným východom.“ Nervózne podupkávala nohou. Nechápala som o čom Alice hovorí. Veď som doma a v bezpečí.

„Idem to prehľadať. Vízia sa zatiaľ nezmenila. Zavolám ti, keď ju nájdem. Upokoj sa.“ Znova bolo ticho.

„Ja sa ti snažím pomôcť, tak po mne neštekaj! Nemal si trucovať a užívať si na Aljaške. Mal si byť doma a nič také by sa nestalo. Len ma zdržuješ,“ zasyčala.

„Dobre. Dám ti vedieť. Keď ju nájdem vezmem ju k nám. Príď rovno domov. Ahoj.“ Zložila a pozrela na mňa. Sedela som na posteli a ohrýzala si nechty. Vôbec som nechápala tomu, čo Edwardovi vykladala. Alica prešla ku mne.

„Najskôr príde až zajtra na obed. Edward si zaslúži príučku. Ty si svoju už dostala a teraz je na rade on.“ Ona bola pokojná, no moje srdce šlo vyskočiť z hrude.

„Alice, okamžite mu zavolaj a povedz, že som v poriadku. Ja ho už nechcem trápiť. Milujem ho a mám dosť toho ubližovania. Chcem jediné. Chcem byť s ním, tak ako to bolo doteraz. Chcem byť jeho Bella, jeho sladká Bella, ktorá nerobí problémy. Chcem, aby bol on môj Edward, ktorý stráži moje sny a hrá mi na klavíri. Prosííím...“ Po lícach sa mi rozkotúľali slzy. Alice ma pohladila po vlasoch. Neprítomne sa zadívala priestorom. Potom sa nádherne usmiala.

„Veríš mojim víziám?“ šepla.

„Áno. Verím,“ povedala som oddane.

„Tak sme dohovorili. Dopadne to dobre.“ Verila som Alici, no aj tak som nedokázala zaspať. Alice ma stále upokojovala. Začala mi rozprávať historky, ktoré sa jej a rodine prihodili. Nakoniec ma premohol spánok.

Ráno som rozlepila oči. Usmiala som sa, lebo Alice kľačala pri posteli a bradu mala položené na zložených rukách. Fascinovane na mňa pozerala.

„Bella, v noci slintáš,“ povedala a zatvárila sa znechutene. Potom sme sa obe rozosmiali.

„Edward sa nikdy nesťažoval.“ Zodvihla som sa a natiahla si stuhnuté kĺby.

„Edward je divný,“ šepla a znova sme sa smiali. Zrak mi padol na hodinky.

„Alice, škola. Zaspali sme!“ vypískla som. Alice sa začala smiechom váľať po zemi.

„Skvelé. Upír zaspal.“ Smiala sa a smiala.

„Ráno som stretla Charlieho, keď odchádzal. Povedala som mu, že ťa chceme zobrať s rodinou na výlet. Hádzala som po ňom psie oči. Súhlasil a dokonca sám volal do školy, že neprídeš.“ Neverila som jej slovám. Zodvihla som obočie.

„Vážne. Povedala som, že ideme do mesta na Trh povolaní. Potom, že nás Esme vezme na nákupy. Dokonca ti nechal peniaze, aby si si niečo pekné kúpila.“ Zamávala mi bankovkami pred tvárou.

„A Edward?“

„Strachom bez seba. Šialený úzkosťou a sebaobviňovaním.“ Usmiala sa. Ja som pokrútila hlavou a šla sa osprchovať. Alice ma potom navliekla do úzkych rifieľ a čiernej, priliehavej tuniky. Vzala som si kabátik a oddane nastúpila s Alice do môjho auta.

„Alice, nechceš ma zasvätiť do svojho plánu?“

„Nie. Takto sa bude hnevať len na mňa. Poviem, že som ťa donútila. Mne sa nedá odporovať. Som strašný upír!“ zavrčala. Snažila sa vyzerať nebezpečne, no mňa to pobavilo. Naozaj sme šli do mesta a vymetali jeden obchod za druhým. Neprotestovala som, chcela som sa odreagovať. Najprv sme kúpili pekné spodné prádlo. Alice na tom trvala. Bola to luxusná čipka čiernej farby, sýto vyšívaná červenou. Sama som musela uznať, že to bola krása. Potom sme začali preliezať všetky obuvi. Veľmi sa mi páčili vysoké čižmičky. Na takýto kúsok, by som nikdy odvahu nenabrala. Keď som si nedokázala vybrať ani v dvadsiatom obchode, vrhli sme sa radšej na oblečenie. V ďalšej taške som si nakoniec niesla sexi čierne minišaty a sieťované pančucháče. Mala som množstvo vecí, ktoré by som si sama nikdy nekúpila. Celý úžasný komplet sme doplnili jemnou čiernou bižutériou a ako inak, aj šminkami. Niektoré som ani netušila, ako ich použiť. Musím uznať, že sme sa bavili. Ani som si neuvedomila, že je obed. Keď som sa pozrela na hodinky, začala ma chytať panika.

„Už asi dorazil, však?“ Pozrela som na Alice.

„Áno. O chvíľu mi zavolá a bude ma chcieť zabiť. Nikto ani netuší, kde sme. Nikomu som nič nepovedala.“ Alice sa zaškerila.

„Na čo to bolo dobré?“ opýtala som sa s malou dušičkou.

„Na to, aby sa bál. Na budúce si rozmyslí, nechať ťa samú. Vieš, Edward rozmýšľa inak, než väčšina ľudí. No, ľudí.“ Zasmiala sa.

„Edward ťa vždy považoval za svoju najväčšiu výhru a má pocit, že on je pre teba zas najväčšou prehrou. Nedokáže sa povzniesť nad určité veci.“ Nechápala som.

„Vieš, my všetci vieme, že ťa raz bude musieť premeniť. Príde čas, keď to bude nevyhnutné. Vie to každý, len on si to nechce priznať. Je tak veľmi upútaný na tvoju ľudskosť a tak zúfalo sa snaží, aby si o nič z ľudského života neprišla, až je to smiešne.“ Odmlčala sa a neprítomne usmiala. Zazvonil mobil. Alice ho vytiahla z vrecka a smutne na mňa pozrela. Vyzerala, ako pred popravou. Bolo mi jej ľúto. Natiahla som sa a mobil jej vzala. Prijala som hovor a priložila telefón k uchu.

„Ja ťa roztrhnem ty malá, odporná beštia. Strachom umieram. Ak jej ublížil, roztrhám jeho a potom teba. Nemala si jej dovoliť nikam ísť. Kde si! Vieš si vôbec predstaviť, čo prežívam. Rýchlo hovor...“ Rozprával tak rýchlo, že som mu takmer nerozumela. Bola som ticho a s otvorenými ústami pozerala na Alice.

„Alice, si tam?“ opýtal sa Edward trocha nervózne.

„Nie to som ja. Edward, prečo vrieskaš?“ šepla som. Na druhej strane bolo chvíľku ticho.

„Bella, povedz, že si vporiadku,“ zaprosil.

„Je mi skvele,“ šepla som.

„Čo ťa to napadlo. Láska, vieš si predstaviť, ako som sa bál?“ Jeho hlas bol zvláštny. Lámal sa na niekoľko dôb.

„Aj ja som sa bála. Alice je anjel. Som v najlepšom poriadku.“ Usmiala som sa na Alice. Ona natiahla ruku po mobil.

„Edward, čo panikáriš. Povedala som, že sa o ňu postarám,“ povedala to, ako najväčšiu samozrejmosť. Počula som ako na ňu jačí, ale slovám som nerozumela.

„Tak ty takto? Dobre. Bellu som uniesla. Ak ju chceš naspäť, bude to drahé. Chcem výkupné. Rozmyslím si podmienky a keď ich splníš, dostaneš ju späť.“ Bez rozlúčky zaklapla mobil.

„On mi bude ešte nadávať! Bella, si môj rukojemník,“ povedala tak vážne, až som zalapala po dychu.

„Alice, Edward vyletí z kože. Veď ho poznáš...“

„Mala si ho počuť, ako sa mi vyhrážal. Vraj si ťa celú pozrie a ak nájde čo i len škrabanec, tak ma nedá do kopy ani Carlisle. Tak ja mu dávam pozor na to najcennejšie, čo má, a on po mne jačí.“ Zaškerila sa.

„To nemyslíš vážne, že ho budeš vydierať,“ šepla som.

„On je horúca hlava. Trošku sa upokojí, zavolá a bude krotký ako baránok. Ja potom dostanem, čo budem chcieť a s tým, čo sme nakúpili, dostane aj on, čo bude chcieť a vlastne aj ty,“ pošepla a poklepala po taškách, čo sme nakúpili. Vyvalila som oči. Začala som si dávať dva a dva dohromady. Alice je teda riadna potvora. Celé to naplánovala.

„Alice, ja to nechcem. Nechcem nikomu ubližovať a nechcem už ani sex s Edwardom. Nie za takých podmienok. Chcem Edwarda, ale nie takto.“ Cítila som, že sa každú chvíľu rozplačem. Možno sa to zdalo Alice hlúpe, ale ja som to tak cítila. Za tie posledné dni som mala všetkého dosť a chcela som jediné. Túžila som po troške pokoja a pohody. Alice sa na mňa bez slova dívala.

„Bella, si si istá. Teraz by to vyšlo. Bol by tak nadšený, že ťa vidí a tak okúzlený z toho outfitu, ktorý ti urobím, že by si určite dostala všetko,“ šepla sklamane.

„Som si istá. Takto to nechcem!“ Alice zvesila ramená.

„Dobre. Ty si šéf. Musíš byť hladná. Naješ sa a pôjdeme domov.“ Usmiala sa.

„Nie. Chcem ísť hneď.“

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 12. kapitola: