Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 5. kapitola


Ahoj, ja som tvoj osud! 5. kapitola Ako skončí Edwardovo a Jacobovo stretnutie? :)

 

„Oci!“ zvolala som.

„Čo sa deje?“

„Jacob a Edward!“ To mu úplne stačilo. Rozbehol sa tam a mňa, jasná vec, nechal v dome. Svojim rýchlejším krokom som sa tam vybrala. To, čo som tam videla, mi vyrazilo dych!

Carlisle sa postavil medzi Jacoba a Edwarda. Jacob ležal už ako človek na zemi a mal zvraštenú tvár. Sem-tam padla aj tá nadávka.

„Čo sa stalo?“ pribehla som ku Edwardovi.

„Nič, láska. Len Jacob si to zaslúžil. O pár hodín bude v poriadku,“ hovoril.

„No dobre. Jacob?“ spýtala som sa ho. Len sykol bolesťou.

„Bells, neboj sa, naozaj bude v poriadku,“ povedal a pohladil ma po chrbte. Podľa mňa si to aj zaslúžil. Keby ma nechal tak a nevravel tie hlúposti...

„Poďme pozrieť Rosie s Jazzom,“ navrhla som. Edward sa na mňa len sladko usmial a prikývol. Z toho jeho úsmevu mi až podskočilo srdce. Je naozaj krásky... Opatrne, akoby som bola z cukru, ma chytil za ruku. Viedol ma ku Rosie a Jasperovi. On jediný vie, kde sú. Mne to, samozrejme, nechceli povedať. Jasné, keby som to vedela, sedela by som tam celý deň a ani sa od nich nepohla. Mám ich veľmi rada. Veď kto by nemal rád svojich súrodencov?

„Tak, tu sú,“ povedal a ukázal na drevené dvere. Toto bola kedysi moja izba. Povzdychla som si a otvorila dvere.

Esme sedela na jednej z troch postelí. Bola v strede. Hlavu mala zloženú v dlaniach a vzlykala. Rosalie a Jasper ležali nehybne na posteli. Žiadne výkriky, nič. Klamali mi, alebo oni sú len výnimky, alebo proste tú časť majú za sebou?

„Mami,“ pošepkala som.

„Ach, dcérenka. Už len jeden deň a preberú sa. Teraz im, chvalabohu, nič nie je. Aspoň ich to nebolí...“ hovorila a popritom ma objímala. To objatie bolo – ako vždy – ľadové, no už som si na to zvykla, takže som nenamietala.

„Mami, budú v poriadku?“ spýtala som sa.

„Oh, jasné, obaja sú silní,“ usmiala sa. Dobre, začínam tomu veriť.

Edward prišiel ku mne a tuho ma objal. Tuším, že chce, aby som šla preč a netrpela. V mojom srdci už ale bola menšia bolesť. Moje telo pomaly ale isto prijalo myšlienku, že sa všetko vyrieši a všetci to prežijú.

O Jacoba som už ale nemala také obavy ako o moju rodinu. Už zažil aj horšie... venovala som mojej rodine ešte jeden pohľad a postavila sa. Edward už bol pri dverách a ochotne mi ich podržal.

 

O niekoľko mesiacov...

 

Z Rosie a Jazza sú už upíri. Aro im však dal len jednu podmienku. Majú si nájsť svoju stratenú polovičku. Pre oboch to je veľmi ľahké. Poznajú dvoch skvelých upírov. Ku nám ich priviedol Edward. Obaja sa živia výlučne zvieracou krvou. Aro to spočiatku nechápal, no potom mu to niekto vysvetlil. Takto lepšie zapadnú do normálneho sveta.

Vražednou rýchlosťou sa blížia aj moje narodeniny. Už len týždeň a... budem ako Edward! Naše pohľady na úpírstvo sa akoby vymenili. Pred rokom som bola ja tá, čo upírov, teda okrem Edwarda, nenávidela. On to bral v pohode.

Bývame v Taliansku. Jasné, Aro nás chce mať pod dohľadom. Nič nie je otravnejšie ako celá jeho garda!

„Bells, vieš, čo to obnáša? Byť upírom?“ spýtal sa ma.

„Viem,“ vydýchla som.

„Nebudeš mať svoje vlastné deti, nebudeš už nikdy ako teraz...“

„Edward!“ prerušila som ho. „Už som si to vypočula.“

„Vážne?“ opýtal sa a pozrel sa mi do očí. Zhlboka som sa nadýchla. Zahľadela som sa mu do jeho zlatých očí. Zodvihla som svoju pravú ruku, čo hneď zaregistroval. Pomaly som mu ju položila na tvár a pohladila ju. Pootočil hlavu a ja som na svojej ruke pocítila tú jeho chladnú. Pobozkal mi ju a usmial sa.

„Ja... vieš, mne toho o upíroch hovorievala matka,“ povedala som.

„Viem,“ povedal. „No ľudský život ti bude chýbať, uvidíš,“ hovoril a pritom sa mi vpíjal očami do tých mojich. Rukou si ma pritiahol bližšie.

„Bella, vieš, ešte pred tým, než sa staneš upírom... rád by som sa ťa niečo spýtal,“ sladko sa usmial.

„Počúvam,“ odvetila som.

Zrazu nesedel vedľa mňa, ale kľačal predo mnou. Ruku mi ešte stále držal v tej svojej. Ajaj! Tá ruka je pravá...

„Bella, milujem ťa,“ zas sa usmial. „Vezmeš si ma?“ spýtal sa tú najkrajšiu otázku, akú som kedy mohla počuť. Otvoril krabičku, ktorú držal v ruke.

„Sì,“ povedala som po taliansky a zasmiala sa. „Ti amo!“ (milujem ťa) Edward mi dal prsteň na ruku a potom mi ju pobozkal. Rukou si ma pritiahol k sebe bližšie. Moju ruku som mu dala na plece a druhou si ho k sebe pritiahla ešte bližšie. On sa mi tou svojou zaplietol do vlasov a tá druhá mu zbehla po mojom chrbte.

Tvárou sa začal približovať ku tej mojej a ja som si stúpila na špičky, aby som dočiahla. V momente keď sa naše pery spojili...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 5. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!