Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 12. kapitola

29.07.2010 (12:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1686×

Prišli sme späť do hradu. Edward ma hneď priviedol až do záhrady, kde teraz bolo veselo. Zo všadiaľ sa ozýval detský zvonivý smiech.

Edward sa na mňa varovne pozrel, lebo práve som sa zhlboka nadýchla.

„V pohode, mám to pod kontrolou,“ ubezpečila som ho.

„V to dúfam, lebo teraz si silnejšia než ja, takže...“

„... sa budem ovládať,“ doplnila som. Spýtavo sa na mňa pozrel. Zavrtela som hlavou a pokračovala k Renesmé. Dokážem mu, že sa viem absolútne dobre ovládať! Znova sme sa pohli bližšie k našej dcérke. Pocítila som jej krásnu vôňu, no nič mi to nerobilo. Ale jej vôňa bola zmiešaná s niečím, čo strašne smrdelo. Obzrela som sa a zbadala som Jacoba. Vlkolak! Tak preto to tu tak smrdí. Všimol si to aj Edward a dodal:

„Na to si časom možno zvykneš.“ Možno? No... ďakujem pekne!

Zrazu ma zbadala Renesmé. Jej hnedé očká jej zažiarili šťastím a rozbehla sa ku ne. Pre istotu som zadržala dych a stisla Edwardovu ruku.

„Sleduj, čo dokáže, je tvoj úplný opak!“ pošepkal mi do ucha. Renesmé pribehla ku mne a vyžiadala si, aby som si ju zdvihla na ruky. Edward ma preto pustil, a tak som si ju mohla vziať k sebe. Pocítila som jej tep a jej krv valiacu sa v žilách. Snažila som sa to ignorovať. Renesmé mi priložila svoju ruku na líce.

Zrazu som videla Edwarda, ako ma drží za ruku a usmievame sa. Ku ním sa potom pridala na moje ruky aj ona a Jacob, ktorý stál vedľa mňa. Podľa nej to je dokonalá rodinka. A ja si to myslím tiež.

„Oh,“ prekvapene som vydýchla a zložila ju z mojich rúk na zem. Usmiala sa.

„Tak, čo na ňu vravíš? Zaujímavý dar! Ale pozri sa, ako sa na vás podobá. Je taká rozkošná... Nessie, poď ku mne,“ zvolal Jacob.

„Nessie?“

„Skratka,“ ubezpečil ma a už mi nevenoval akúkoľvek pozornosť.

„Lochnerská príšera?!“ skríkla som naňho. Otočil sa ku mne. Asi čakal, že si na to nespomeniem. Tak na toto som sa naštvala.

„Bella, každý ju tak volá, už sme si na to zvykli. Nie je to až také strašné a jej sa to páči.“ Vyvalila som oči. Mykol plecom a už si ma viac nevšímal. Teda sa o to pokúšal, no Renesmé sa dožadovala toho, aby ju nechal tak. On jej vyhovel a pustil ju. Rozbehla sa za Edwadom a dotkla sa jeho líca, on jej len na to prikývol. Pricupitala ku mne a ja som si ku nej kľakla.

Dala mi pusu na líce. Opatrne som ju objala. Je to moje malé zlatíčko, ktoré mám rada najviac na svete!

„Bella, vieš, už som ti to kedysi hovoril, ale...“ zasmial sa Edward.

„Ale čo?“

„Ale je tu taký zvyk, že vždy keď pribudne nový upír, má aj svoj prvý boj,“ ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Keby môj pohľad mohol vraždiť, tak už by bol dávno mŕtvy. Načo to, sakra, spomenul? Mohla som sa tomu oblúkom vyhnúť!

Škoda, že mi nemôže čítať myšlienky, lebo teraz by to malo asi taký istý účinok ako u Jane.

„Tak, môžeme hneď začať, nie?“ spýtal sa nedočkavo Emmett. Pozrela som sa naňho pohľadom ´opovážiš sa to povedať ešte raz´ a ´to si nemal´. „Ale Bella, to zvládneš!“ zasmial sa. Nesúhlasne som pokrútila hlavou.

„Alice, zožeň Demetriho a Felixa,“ ozval sa Edward.

„Demetri a Felix? Nie, ani náhodou!“ zatvorila som oči. Musí sa mi to snívať, musí sa mi to snívať! Do kelu!

„Miláčik, to nie je nič strašné. Nik ti predsa neublíži,“ pošepkal mi Edward do ucha. Usmiala som sa. Veď to môže byť aj zábava!

O chvíľu sme stáli za hradom. Ja som stála, samozrejme, v strede a dookola mňa stál Demetri, Emmett, Felix, Edward a Jasper. Za ním ešte aj Jane. To oni všetci... ?

„Jane? mohla by si? Na Bellu tvoja schopnosť ako na jedinú nepôsobí,“ povedal Edward. Christy si odkašľala a všetky pohľady zrazu spočinuli na nej.

„Pardon. Christy je podobná Belle. Má totiž viac darov. Ten užitočnejší je psychický štít. Bella, myslím, že ty máš taký istý dar, ale to rozoberieme neskôr,“ vravel Edward.

„Tak, som tu. Môžeme začať.“ Jane vyšla spoza Edwarda a zasmiala sa. Istotne to muselo byť na mojom totálne nechápavom výraze.

A musí sa každý na mňa pozerať? Ako bojujem?

Jane sa na mňa vrhla a ja som sa v momente uhla, takže dopadla vedľa mňa. Takto to pokračovalo až dovtedy, než ma nechytila pod krkom.

Nasledoval Emmett, ktorý ma v momente položil na zem.

„Trošku chuti do toho bojovania, Bella! To si musíš vychutnať!“

Felix sa len zasmial a nezapojil sa do boja... pre istotu.

Teraz predo mnou stál Edward a usmieval sa. Ruky mal za chrbtom.

„Poď!“ zavelil. Jemu by som neublížila, ani keby som veľmi chcela. Jeho isto neporazím. Podišla som k nemu a snažila sa ho pravou rukou udrieť, no nedal sa a hneď ju zadržal. To isté aj s ľavou. Takto sme sa držali za ruky. Ľahko ma pretočil a ja som bola v jeho kovovom objatí.

Počkať, hovoril, že ako novorodená mám viac sily. Poriadne som sebou trhla, a tak skončila vedľa neho. Zavrátilo ma a takmer som padla na zem, no obadala som sa a narovnala sa.

Zavrčala som a otočila sa k nemu. Spravila som jeden krok dozadu a on sa ku mne priblížil o dva. Uhla som, no on spravil to isté. Priblížila som sa k nemu a on ostal stáť.

Skočil po mne a poriadne ma chytil... vyhral.

„Isabella, volá ťa Aro.“ Otočila som sa a tam stál Alec. „Len teba,“ zopakoval. Ospravedlňujúco som sa pozrela na Edwarda a Renesmé. Hrdlo mi zovrelo... jeho podmienka, Arova podmienka.

„Zlato, neboj sa,“ pošepkal mi Edward do ucha a venoval mi malý bozk na líce.

Vybrala som a za Alecom, hoci som dobre vedela, kde je trónna miestnosť.

Vošla som a on za mnou zatvoril dvere. Alec tam nevošiel.

Aro stál na jedom zo schodov pred trónmi. Ruky mal spojené a pozeral sa na mňa.

„Drahá Bella, vitaj!“ zvolal.

„Ahoj, Aro,“ povedala som. Skúmavo mi hľadel do očí.

„Nuž, vitaj medzi nami – upírmi.“

„Ďakujem.“

„A ty dobre vieš, čo ťa čaká. Ešte sa ti aj predĺžil čas,“ povzdychol si. „Tvoja podmienka je...“ Zatvorila som oči a čakala. Dúfam, že to nebude až také zlé. Prosím, nech mi dá niečo podobné, ako pri Rosie a Jasperovi.

Podišiel ku mne.

„Vieš, dlho som rozmýšľal, a keďže tu máme pár ľudí, tak...“ Slovo ľudí dostatočne zvýraznil.

„Tak čo, Aro?“

Keďže je o túto poviedku fest malý záujem, tak kapitoly budú pribúdať pomaly.

A na koniec ešte venovania: BlackStar, gina, KristinaCullen, Isabelaa, Rozalie, rosieC, Zuzka7, mima19974, ACullen, Falco, Mellanie

Ja viem, že nie je až taký problém dať aspoň maličkého smajlíka na znak toho, že to čítate.

Pink :)

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 12. kapitola :