Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 10. kapitola

Já kůň


Ahoj, ja som tvoj osud! 10. kapitola Naozaj neviem, čo napísať ku tejto kapitole. Snáď len toľko, že je dlhšia ako obyčajne. Prajem vám príjemné čítanie a prosím o komeníky. :) Vaša Pinky!

 

Od príchodu Mika ubehlo už niekoľko týždňov. Mali sme príležitosť pohovoriť si o tom, prečo je tu on, prečo som tu ja. Vysvetlila som mu, čo sa teraz vlastne deje. Že čakám dieťa s Edwardom, budeme mať každú chvíľu svadbu... Všetko pochopil, no bol smutný. On ma mal nielen rád, ale ma aj miloval. Dúfam, že to pochopí.

 

Môj stav sa prekvapivo zhoršoval. Bola som strašne vychudnutá a už úplne bez sily. Vkuse som ležala na posteli a hovorila som len veľmi málo.

„Bella! S Carlisleom sme o niečom uvažovali. Keďže to dieťa isto bude aj sčasti upír, bolo by dobré, keby si sa skúsila napiť trošku krvi. Malo by ti to pomôcť, keďže ľudskú stravu tvoje telo neprijme.“ Pozrela som sa na neho.

„Edward, mne je to jedno, ak to bude pre neho, alebo pre ňu dobré, tak to môžeme skúsiť,“ povedala som, no dalo mi to hodne úsilia.

„Tak dobre,“ pohladil ma po líci. „O chvíľu som späť.“

Počula som len zvuk ako sa zabuchli dvere. Niečo sa dotklo mojej tváre a ja som znova pootvorila oči. Pokúsila som sa o úsmev, lebo tam stála moja najlepšia sestra na svete – Rosalie! Na jej tvári som zbadala starosti. Nechcem, aby si ich robila kvôli mne. Teraz má Emmetta, a tak má byť pre čo šťastná.

„Rosie, prosím, usmej sa,“ požiadala som ju.

„Bella!“ skríkla. „Nie, prepáč, nejde to. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nielen tebe, ale aj maličkému. Čo by som ja dala za to, keby som mala deti,“ povzdychla si. „alebo inak, keby som mohla mať deti.“ Vedela som, že si dopredu plánovala svoju budúcnosť.

Chcela si nájsť úžasného muža, s ktorým by neskúr mala deti. Nie jedno, ale aspoň päť! Keď mi to hovorievala, jej oči žiarili od šťastia, leskli sa ako hviezdy na oblohe. No celý jej krásny sen sa jej zrútil v deň jej osemnástich narodenín. Premenila sa...

 

Odvrátila som zrak od Rosie. Ona túži po tom, čo mám ja. Viem, ako sa musí teraz cítiť!

Zaťala som zuby a pery spojila do jednej linky. Do očí sa mi začali tlačiť slzy a z hrdla sa drať vzlyky.

„Belli,“ povedala Rosie a svojou rukou sa dotkla môjho čela.

„To nič, to bude dobré. Len...“

„Pššt.“

Cítila som, ako slabnem, ako ma opúšťa sila, no nemohla som tomu nijako zabrániť. Oči mi klipkali, no vzlyky sa mi nepodarilo nijako potlačiť!

„Som tu,“ z dverí sa ozval hlas môjho anjela. „Čo sa jej stalo?“ spýtal sa a pri tom hľadel na Rosalie.

„Ja neviem,“ mykla plecami Rosie. „Z ničoho nič začala vzlykať.“

„Bella, už som tu, už bude, dúfam, lepšie. Mohla by si sa, prosím, posadiť?“ spýtal sa. Nesúhlasne som zavrtela hlavou. Akoby som mohla? Už som úplne na konci so silami... „Tak dobre, ale musíš sa napiť, teda vypiť celý tento pohár.“ Povzdychla som si. Edward mi opatrne schytil tvár do svojich rúk a priložil pohár k mojim perám. Privoňala som a odvážila sa aspoň trošku napiť. Edward ma povzbudivo hladil po chrbte.

Vypila som celý pohár... no nič sa nedialo. Obyčajne mi z pachu krvi býva zle, no tentoraz, našťastie, nič. Dalo by sa aj povedať, že tá krv mi aj celkom chutila.

„Bella, teraz si pospi. Potrebuješ sa vyspať, si úplne vyčerpaná!“ Prikývla som a poslušne zatvorila oči. Edward mi venoval malý bozk na čelo a odišiel. Vôbec som si nevšimla, kedy odišla aj Rosalie. Zistila som to podľa toho, že v izbe nikto nezostal.

 

Po tom, čo som vypila pohár čerstvej krvi a trošku si pospala, mi bolo naozaj lepšie, no teraz ma pre zmenu nútili ležať oni. Ja som sa chcela trošku poprechádzať. Ísť na čerstvý vzduch...

„Edward!“ zvolala som.

„Áno, srdiečko?“ usmial sa. Na tom jeho oslovení som sa musela zasmiať.

„Zavolal by si mi, prosím, Alice? Chcela by som sa jej na niečo opýtať,“ opýtala som sa ho. Snažila som sa tváriť úplne normálne. Dúfam, že ma neprekukne. Asi pred hodinou sa sťažoval, že bude musieť ísť na lov, tak prečo nedovoliť, aby šiel hneď?!

„Isteže ju zavolám. Ja si aspoň zatiaľ rýchlo skočím na lov,“ dodal. Postavil sa, pobozkal ma teraz pre zmenu na pery, a potom aj na bruško, a odišiel.

O necelú minútu som už počula Alicin hlas.

„Bella? Už ti je lepšie!“ zvýskla, keď ma zbadala.

„Dalo by sa to aj tak povedať. Len maličký už nemá veľa miesta,“ sťažovala som sa.

„Hmmmm, keby tak Carlisle už vedel, v ktorom si mesiaci,“ povzdychla si.

„Alice, šla by si sa so mnou poprechádzať na čerstvý vzuch, potrebujem sa ponaťahovať,“ usmiala som sa na ňu a požiadala ju o to, čo mi Edward vylovene zakázal.

„Bella, Bella. Ty si nemožná!“ krútila nado mnou hlavou.

„Čo už,“ zaškerila som sa na ňu a pomaly sa zošuchla z postele. Alice už, samozrejme, stála pri mne.

„Toto tričko som ti doniesla, pretože som tušila, že budeš chcieť porušiť Edwardove slová,“ zasmiala sa a podala mi to tričko, plus niečo biele. „To sú nohavice. Budú sa ku tomu hodiť!“

Hneď som si to obliekla a potichu sa vytratila s Alice na dvor.

Rozprávali sme sa hlavne o tom, kde bude mať dieťa izbu, keď sa narodí. Obe sme sa zhodli na tom, že bude najlepšie počkať, až bude staršie. Zatiaľ bude pekne pri nás, poprípade sa niekto zahrá na pestúnku. Alice sa mi ponúkla, že ak budem niečo potrebovať, stačí zavolať. Je vážne milá, mám ju rada.

 

Alice ma posadila na lavičku v tieni a prisadla si ku mne.

„Tak čo? Tešíš sa?“ spýtala sa.

„Veľmi,“ priznala som. Oboma rukami som si objala brucho – už bolo poriadne veľké. Po tej krvi mi je vážne dobre. A obrovské plus je, že zmizli aj nevoľnosti.

„Ja som o deťoch ani nerozmýšľala,“ povedala. „Teda kým som bola človek možno, ale teraz nie. Zmierila som sa s tým,“ usmiala sa na mňa. „Máte vážne šťastie!“

„To hej,“ usmiala som sa a pocítila, že z oka mi ušla jedna slza radosti.

„Bella? Je ti dobre? Nič ťa nebolí?“

„Nie, to je od radosti. Ale... predsa len mám obavy o pôrod. Vieš, už to Edward rozoberal s Arom a žiadne poloupírie dieťa nepoznajú. Keby aj bolo, tak prišli k záveru, že matka to neprežila. Alice, ja sa vážne bojím!“ Alice na mňa pozerala so strachom v očiach. Potom sa zmenil na ustarostený a nakoniec na nesúhlasný.

„Bella, hneď ako porodíš, premenia ťa. Naozaj!“ ubezpečovala ma. Snažila som sa spracovať túto možnosť. Nie možnosť, ale skutočnosť, že sa to takto stane.

„Dobre, ale je tu predsa len ešte niečo. Aro.. Aro a jeho podmienka, ktorú vysloví, keď budem upír. Alice, čo odo mňa môže žiadať? Už sa rozhodol?“ Otázky sa zo. mňa len tak sypali, ale tieto boli taktiež dôležité.

„Aro sa ešte nerozhodol. Ale ver mi, nebude to až také zlé. Veď sa pozri na Rosalie a Jaspera. Dal im podmienku, aby si našli svojich parterov. A keďže sme sa s Jasperom poznali veľmi dlho, tak si vybral mňa. Ja som o neho mala záujem hneď, ako som ho prvýkrát zbadala...“

„Ako si môžeš byť istá, že mne dá niečo podobné, alebo to isté. Veď vidí, že sme s Edwardom už zasnúbení!“ V mojom hlase bolo zúfalstvo. Tieto veci ma veľmi zožierajú. „Čo ak mi dá nejakú podmienku, ktorú nesplním? Čo sa potom stane?“

„Bella, to je blbosť!“ skríkla.

„Alice, už mi je zima. Mohla by si mi, prosím, pomôcť do izby?“ poprosila som ju, a tak zmenila tému.

„Jasné,“ pípla a už stála predo mnou. Podala mi ruku a ja som sa opatrne postavila. Chrbát ma už príšerne bolel...

„Ahojte!“ pozdravil nás Mike. Zdalo sa mi, alebo nás sledoval? Lebo na tvári mal starosť. Ale to môže byť aj kvôli niečomu inému. Nemôžu sa všetci strachovať len o mňa!

„Ahoj, Mike!“ usmiala som sa.

„Mike, ak si si nevšimol, Belle je zima, a tak ideme dovnútra!“ odbila ho Alice. Hodila na neho pohľad ´zmizni´ a ten vyraz teda vypadal!

„Dobre,“ zdvihol ruky v obrannom geste. „Len som šiel okolo a chcel vás pozdraviť,“ dodal.

„Fajn,“ povedala Alice a potiahla ma za ruku.

„Alice! Počkaj!“ skríkla som, lebo práve ma niečo prudko zasiahlo vo vnútri brucha. Bola to bolesť, no nie príliš silná. Všimla som si, že Mike sa otočil zas ku nám.

„Bella! Stalo sa niečo?“ pýtala sa, no ja som len znova vykríkla bolesťou, lebo teraz to už bolo neznesiteľné! „Bella? Dýchaj! Nadýchni sa, to prejde, len zhlboka dýchaj!“ kázala mi.

„Čo jej je?“ opýtal sa Mike.

„Ako to mám vedieť?“

Ďalšia rana, ďalší môj výkrik. Panebože, čo sa to deje? Jediná možnosť – dieťatko sa už pýta na svet.

„Carlisle! Esme!“ skríkla Alice.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 10. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!