Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Moje prvé Vianoce od ZuuzNess

24.12.2010 (07:30) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 1278×

ZuuzNess

Moje prvé Vianoce

Krásne ráno, prvý tohtoročný sneh, užasne biely a nedotknutý. Božské ticho uprostred hustého lesa, nič len tep mojej obete a škrýpajúci sneh pod mojimi nohami. Už sa blížim už len trochu a je v mojom zajatí, posledne sekundy jej života . Len chvíľa a moje ústa sa jemne pritisnú k jej pokožke, zahryznú sa a jej srdce prestane biť.
Pri myšlienke na tu chutnú čerstvú krv som totálne zabudla, že je tiež veľmi rýchla a obratná, stratila som ju z dohľadu no jej vôňa ju prezradila. Vôňa ktorá sa nedá zabudnúť, vôňa na ktorej chuť nemôžem prestať myslieť, vôňa pre ktorú zabíjam. Už je moja, keď v tom z boku vyskočí veľké hnedo-sivé zviera. Hneď mi došlo že je to môj nádherný ´´psík ´´ Jacob. Zahryzol sa do mojej vysnenej korisťte. Sakra … prečo stále musí robiť to čo neznáša a k tomu naschvál. Ja ho tak neznášam ...až ho milujem. Moje myšlienky hneď prerušila ta užasne voňavá a chutná tekutina ktorá sa liala na čisto biely sneh. Bola úžasne bordovo-červená a na bielom koberci pokrývajúcom celý les ma priťahovala až tak že som po nej musela skočiť. Tak jednoducho jednou rukou som odhodila Jacoba a pustila sa do mojej obľúbenej krvi, krvi pumy. Keď som ju vysiala s takou jednoduchosťou za pár sekúnd už za mnou stál Jacob, niežeby mal nervy ale podľa jeho tvare viem že ´´ma tak nenávidel až ma nepredstaviteľne miloval´´. So zahanbeným pohľadom som vstala, rýchlo si utrela pery a pobozkala som ho najnežnejšie ako to vtedy šlo. Bolo to nádherné, krv, úžasný polonahý chlapec, jeho láska ,nenahraditeľný pocit, čo viac si môže človek, teda skoro upír priať??? Áno jediná vec s ktorou by sa ľahšie žilo, moji ´´milý´´ rodičia ktorý si myslia že som malé dieťa, no dobre s časti to je pravda, iba 4mesačné, ale predsa vyzerám ako 16 ročná … začínam chodiť do 1.ročníka na strednej škole. No nie, vraj za mňa majú zodpovednosť, keď to bude tak naďalej počas celého môjho života to asi neprežijem. Mam pocit že svoje prvé Vianoce taktiež neprežijem, keď sa ich vôbec dožijem. Teta Alice začína mať veľkú nákupnú horúčku, čo som ešte nezažila … bola som zvyknutá na nakupovanie každý deň, ale toto???...to je veľa, za deň sa aj 100-krát pýta každého, či už ma pre ňu darček, či nejde nakupovať darčeky pre ostatných, alebo hovorí každému čo mu kúpila (dnes mi hovorila že ma pre mňa ďalšie 3.šaty, 5.nohavice, a zas kopu doplnkov)ona to už fakt z tými krásnymi sviatkami preháňa. Aj napriek Alice a rodičom sa strašne teším na svoje prvé Vianoce. Dúfam že mi ich Jacob spríjemní … =) keď budú také nádherne ako táto chvíľa , už mi nič nevadí, ani Alice ,ani rodičia.
„Aj tak ti zostala krv a mne mäso!!!“ povedal môj Jacob a divne sa na mňa pozrel, ten vyraz trochu pokazil moju náladu len som na rýchlo povedala, „nestačila ti jedna“a vrazila som mu hneď ďalšiu pusu.
„ Možno “ a on mi dal ďalšiu .
Vôbec mi to nevadilo prečo by aj malo??? zbožňujem to, nie žeby som bola na ňom zavisla, ale milujem ho. Keby toto počuli moji rodičia zbláznia sa, vraj mam ešte len 4 mesiace... ale niesu tu, môžem si robiť čo chcem. Hodila som ho o strom, opätoval mi to,hovorila som môžem čo chcem!!!
Poriadne som si to užívala, dokedy sa zrazu neozvalo s krikov „nechajte si to na doma“.
To bol určite Emmett len on by to povedal, ostatný by povedali niečo v zmysle ´´veď si ešte dieťa ´´. Ale on by to nemal nikomu povedať, dúfam, inač sa Jacob nedožije ani zajtrajška.
„Emmett???“ uistila som sa.
„No???“ vyskočil z krikov a začal sa strašne smiať.
„Pripadá ti niečo smiešne???“ zastaval sa Jacob.
„Nieeeéé“ vyhŕkol zo seba ´´úplne´´ pravdivo.
Už mam toho dosť. Stále nás sleduje, smeje sa z nás, v tejto rodine nemôžem mať ani trochu SÚKROMIA. Mením názor asi to do Vianoc neprežijem !
„Poďme“ odfrkla som „nebudeme sa nim zaoberať“
Keď som ja s Jacobom odchádzala Emmett sa stále váľal po zemi a smial ako postihnutý.
**
Cesta do domu netrvala dlho,celý čas sme hovorili aké je to neférové, že každý nám niečo zakazuje len pretože som vraj decko. A keď som prišla domov počúvala som to iste do dokola, to slovo dieťa ma vie fakt znervózniť !!! Ignorovala som to, vybehla som hore do svojej izby a otvorila okno cez ktoré vošiel Jacob. Obidvaja sme to považovali za správne, aby zvyšok rodiny nevedel že je v dome aspoň na ten krátky čas.
„Prepáč“povedala som a usmiala sa .
„Za čo ???“divil sa.
„Za ten výstup“ zas som sa usmiala ako neviniatko.
„Za aký“ odpovedal nechápavo.
„Ty predsa dobre vieš “povedala som s výrazom ´´nehraj sa na blbého´´.
„To si už predsa odpracovala“ zachichotal sa.
„Prosím nemysli na to ,chceš aby prišiel na to Edward???“
„Prepáč“ ospravedlnil sa so sladkým úsmevom.
„Ty si to odpracuješ, nezabúdaj“bolo na rade opakovanie jeho smiechu, vyšlo mi to !!!
Len sa sladko pousmial a už bol na mne. Milujem tieto chvíle, naše bozky vždy nežne a zároveň vášnivé, jeho sladké úsmevy... proste jeho celého.
A áno prečo nie teraz!!! Vošiel do izby Emm.
„Aj tak ste si to nechali na doma“zas rýchlo povedal a začal sa smiať ako zmyslov zbavený.
„Čo ???“ ozvalo sa z dola krásnym zamatovým hlasom … určite to bol otec .
„Jacob bež “rýchle som skríkla so snahou zachrániť Jacoba.
On hneď vyskočil von oknom a zdrhol do lesa.
„Keď ho chytím...“
„Nie oci“ výstražne som mu skočila do reči a hneď priskočila k nemu a silno ho chytila.
„Zlatko upokoj sa a ty ho pusť“ chytila ho mama „veď mi to nejak vyriešime!!!“Otec s mamou už boli z izby preč no zvyšok rodiny stále čakal a pozeral na mňa ci sa nebude diať niečo viac.
„Zmiznite“povedala som prstom ukazujúcim na dvere,„von!!!“
„Dobre, dobre „ povedali zborovo „veď už ideme a kto ide nakupovať ???“zas otravovala Alice.
Na svoje prekvapenie som odpovedala „ja pôjdem“
„Fakt? Dobre ,alebo poďme cela rodina!!! “vyhlásila nadšene.
Emmetta už prešiel smiech.
„Nieee“ prosili všetci členovia rodiny akoby o milosť.
„Ale áno poďme“usmiala sa tak nevine ze nikto by nemohol zraniť tie decke očka ktoré Alice využívala na presviedčanie.
„Tak dobre“povedali zas zborovo tentokrát nasilu.
Alice nahodila široký úsmev a odišla z moje izby a potom ju nasledoval zvyšok rodiny. Každý sa preobliekol a šli sa kupovať darčeky. Aj ja som sa tento deň stala zavisla na nakupovaní, mala som najmenej 10 tašiek z darčekmi a aspoň 5 tašiek v ktorých bolo oblečenie schválené Alice. Keď sme sa vrátili šla som sa ospravedlniť rodičom za moje chovanie, totiž som nad nim trochu rozmýšľala a poprosiť ich aby mohol Jacob stráviť Vianoce s nami. Odpustili mi to a schválili môj návrh. Vtedy som mala pocit že zas by som mohla svoje prve Vianoce prežiť v pokoji. Dni plynuli za dnami a a všetky boli rovnaké kým neprišlo 21. Streda ako každá iná, kým nenastal večer. Carlisle nás zvolala na malú rodinu poradu a keď sme došli všetci do obývačky začal.
„Keďže o chvíľu sú Vianoce všakže Alice“napomenul ju znudeným tónom.
„Áno, áno konečne!!!“jasala Alice.
Jasper nemohol vydržať nával jej emócii a aj keď nechtiac taktiež začal skackať ako ona. Ako stále Emmett a tentokrát aj Edward sa začali príšerne smiať (neviem co bolo na tom také vtipne, no ja som si skôr povedala , chudák Jasper)
Carlisle napriek všetkým pokračoval „Tak by sme mohli začať vyzdobovať dom.“
„Ja zaistím stromček“ponúkol sa Emmett.
„Ty račej nie, ja si ešte dobre pamätať minuli rok!“zatrhla mu to Esme „tento rok ho pôjde hľadať Edward a môžeš ísť s nim Bella“
„Tak stromček mame, ozdoby“zamyslel sa dedo „mame vzadu v skrini. Rosalie, zlatko môžeš po ne ísť???“
„Nie“ povedala výhražne Alice „minuloročné ozdoby nám tento rok už nepasujú, teraz sa nám tu presne hodia červeno-zlaté.“
„Čiže, Alice a Rose vy pôjdete kúpiť ozdoby“povedal dedo,určite sa nechcel hádať s Alice o vianočnom ozdobovaní ,to mi verte to by nechcel nikto .
„Zlatko ešte stojan na stromček“pripomenula Esme svojmu manželovi.
„A áno,ďakujem skoro by som zabudol, Jasper a Emmett môžte ho hľadať a keď ho nenájdete vyrobíte novy!!!“nadelil úlohu svojim synom.
„A ja???“spýtala som sa po tichu ako keby som nechcela nič robiť, ved som dieťa.
„A ty nám môžeš pomôcť piecť vianočne koláče“prihovorila sa mi jemne Esme.
„Tak to ja idem račej nakupovať“povedala som a už som ťahala Alice za ruku.
„Jacob???“keď mu Esme naznačila že od neho niečo chce hneď jej skočil do reči.
„Ja idem s Nessie“
„Baby keď sa vrátime pomôžeme ti“ sľubovala som jej ,ved predsa koláče budu len pre mňa a Jacoba!
„Ďakujem zlatko“pousmiala sa.
„Za malo baby“opätovala som jej úsmev.
„Tak sup,sup nevysedávajte tu a do prace, aby sme to ešte do Vianoc stihli“pohnal nás Carlisle do práce .
Každý sa pobral svojim smerom. Rodičia sa vydali do lesa hľadať stromček, Jasper a Emmett do garáže vyrábať stojan na stromček,lebo ten starý nenasli,a zvyšok sme sadali do auta smerom an nakúpi. Alice sa rozhodla ze pôjdeme do Port Angeles. Cesta priemernou rýchlosťou by trvala približne 1 hodinu ,no Alice s atak tešila ze sme tam boli za pol hodiny.
Keď sme vystúpili rozdelili sme sa kto co ma ísť kúpiť a že kde a o koľkej sa stretneme.
Ja som mala ísť hľadať zlaté aj červené reťaze a červene bombule. Na moje šťastie bolo všetko hneď v prvom obchode do ktorého som vošla a tak som mala čas na nákup iných veci.
Bol čas ísť a stretnúť sa s ostatnými. Keď som prišla všetko som ukázala Alice a ona našťastie na nič nenamietala. A tak sme sadli do auta a hnali domov. Keď sme prišli domov práve dorazili aj oco s mamov a na chrbte niesli krásny husti smrek, mama mala ničo v ruke bolo to veľmi pekne ,vyzeralo to ako rastlina ale s kadiaľ ved všade je sneh, ešte všetko neviem. Všimla som si ako sa Alice zatvárila, prve na to zízala a nakoniec rýchle pribehla ku Belle a dala jej rýchli božtek na líčko so slovami ´ďakujem ,úplne som zabudla.´
„Teta Alice co to je ??“spýtala som sa ukazujúc na tu rastlinu.
„To je imelo, zlatko , hovori sa ze ak pobozkáš na Vianoce niekoho pod imelom tak zostanete spolu na vždy.“povedala ,rýchlo a milo sa na mňa usmiala a už bežala dnu s krabicou plnou vianočných ozdôb.
„Aha, ale co to vlastne je ???“stále som sa nechápavo pýtala.
„Rasti to na stromoch“vyšiel z domu a zachichotal sa Jasper „vlastne na chorých stromoch“
„Ďakujem Jasper“ sladko som sa usmiala.
„Nz, pod sa kuknúť na náš stojan“ chvastal sa.
„No ukaz tu krasu“ povedala som skôr ako som dostala záchvat smiechu.
Bolo to trosku cudne len kvôli tej farbe bola totiž ružova,ale vyzeralo to ako stojan!
„To myslite vážne!!!“rozkrikovala sa Alice „komu som co spravila?!
Zrejme uvidela stojan.
„Prepáč inú farbu sme nemali“smial sa Emm .
„Emmett Culen vypadni to prefarbiť!!!“ona sa vie rozčúliť s každej maličkosti.
„Však som ti hovoril,nemáme inú farbu!!!“ teraz sa smial viac.
„Tak ju chod kúpiť!!!“vrieskala tak hlasno ze ju musel počuť cely Forks.
„Ešte ja by som šiel teraz farbu kupovať, chod si sama“ v tom ho stopol Jasper „ja pôjdem zlatko, len sa ukľudni.“
„Ďakujem“ trocha sa skľudnila „prosím premaľuj to na červenú.“
„Nemáš za čo, pre teba všetko“vrazil jej pusu a už bol preč.
„Tak keďže stojan ešte nieje tak poďme zdobiť cely dom“navrhla babka.
„Tak poďme ...“Alice sa vrátila nálada.
A tak začali zdobiť podla toho ako Alice pískala. Ja s Jacobom sme išli pomôcť babke do kuchyni ako som sľúbila. Konečne sa vrátil Jasper zo stojanom a tak sme mohli začať zdobiť stromček. Alice mala pravdu, zlata a červená, vyzeralo to fakt dobre, hneď to tu vyzeralo vianočnejšie. Pri zdobení ani pečeni sa nikomu nič nestalo, dokonca ani stromčeku, to sa dá pokladať za výkon. Je sic pravda ze Emm skoro zhodil luster, keď naň vešal imelo, ale oplatilo sa aspoň mame imelo v strede izby a pod ním je iba prázdny priestor. Takže povera ktorú my vravela Alice sa môže stať skutočnosťou. Keď bolo všetko hotové ostatný zostali dole pozerať televíziu, alebo niektorý išli za ručičky do svojich izieb, no ja som bola unavená rozlúčila som sa s nimi a šla som do svojej izby. Počula som za sebou kroky tak som sa otočila, bol to Jacob, asi sa pýtal oca ci vôbec za mnou môže isť. Keď sme došli do izby zvalili sme sa na postel a obidvaja sme boli tak unavení že len sme sa vyzliekli a ľahli spať.
**
Ráno som sa zobudila na hlasite vrčanie môjho otca. Bolo to asi tým ze Jacob spal celu noc so mnou na jednej posteli a keď som vstala bol na mňa natlačený a mal ruku okolo mňa.
To oca asi poriadne naštvalo ale videla som už ako mama stoji za nim a upokojuje ho. Stále som sa tvárila ze spim. Vďaka mami ze si viac chápavá ako on, pomyslela som si .
„Ved pozri ako sladko spia“ povedala a žmurkla na mňa, asi videla že nespím
„nechajme ich.“
„Ako myslíš“ povedal a nechal sa odviesť preč z izby.
Keď mama zavrela dvere zas som zaspala.
Ten deň prebehol veľmi rýchlo, dokonca sa nič zvláštneho nestala co je nezvyk co sa tika našej rodiny. Ďalší deň bol taktiež taky. Večer som si zase ľahla s Jacobom ,a keď som sa na druhy deň zobudila stal predo mnou, dal mi sladký božteka a povedal „sladké Vianoce.“
A tak krásne sa začal deň D ,Vianoce.
S Jacobom som v izbe ešte trochu vystrájala a potom sme zišli na raňajky.
Na raňajky sme si dali koláčiky ktoré sa nám podarili. Ich chuť bola božská ako ta krásna chvíľa pred pár dňami, Jacob a krv. Hmm... dala by som si. Nie teraz mám úžasne kolážiky, nič iné nechcem!!! Až o chvíľu, totiž ideme na vianočný lov. Tešiííím sa!!!
„Dojedla som, môžeme ísť!!!“povedala som.
Tento krát som dlho nečakala a už som si ulovila peknú šťavnatú pumu.
Zrazu som vydela ako si každý svoju korisť priťahuje na jedno miesto, šla som to omrknuť ale mojú ešťe skoro plnú pumu som tam nemohla nechať, brala som ju zo sebou ako si brali aj ostatny svoje koriste. Stáli akoby v elipse, no vlasne ležali pri mrtvých zvieratách a vysisiavali ich. Alice odbehla od svojho diviaka a začala „vieš každý v takomto čase večerá vianočnú večeru a keďže mi nejeme, každý rok zvikneme chodiť na Vianočný lov!!!...Dovtedy som si hovorila, Vianoce, dáme si darčeky, posedíme si spolu a potom sa poberieme spať, no teraz keď mi Alice ďalej rozprávala o zvikoch nrmalných ľudí a naších len trochu pomeneních prišla som na to, že Vianoce sú o tom aby celá rodina bola spolu pri Vianočnej večeri, ťesili sme sa s toho (aj keď je to divné- aby sme sedeli uprostred lesa v elipse a kazdý by vysisiaval niejaké zviera) a až tak mali hroznú radosť z nádherných darčekou ktoré podarujeme z láskou. Keď sme dovečerali, šli sme do domu pozerať vianočné filmi a rozprávky, ja som ich nikdy nevidela no cela rodina najmenej 1000 krát a na koniec šiel každý do svojích skrýši po darčeky. Bol to nádherny večer,plný veľa prekvapení a ešte viac lásky. Najviac som sa potešila darčeku od Jacoba (veď on predca dobre vie čo chcem) 2 letenky na niejaký exoticko znejúci hotel, pre mňa a moju najkrajšiu lásku -jeho-. Niežeby darčeky od iných neboli tieš nádherne ale toto ma dostalo naviac!
Keď sa ma ostatný pýtali čo to je opovedala som im... no po mojej odpoveďi sa všeci začali strašne smiať , len mama s otcom povedali že idu s nami. No nakoniec ich odhovorila celá rodina,že vraj sme deti že to sa nestane (tomu som nechápala čo sa ma stať???).Som im vďačná, kto by chcel mať rodičou na dovolenke.A tak sme si porozdávali zvišok darčekou a ja som s Jacobom šla spať.Ostatný ostaly dole , zrejme sa porozprávať a mňe stále výrilo hlavov prečo sa tak čudne všeci správali keď som im povedala čo to je.... musela som sa spýtať Jacoba.Vysvetlil mi, že to je ostrou Esme ,že ho Carlisle kúpil pre Esme a nakoniec, že moji rodičia tam počali mňa . Urobil to vraj naschvál. Keď mi to povelal dlho som pozerala no nakoniec zo mňa vyhrklo „Aj tak ťa milujem „
„Aj ja teba a viac!!!“stihol povedať a už bol na mojích perách.Vedela som prečo tu mám dávať to imelo.

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Moje prvé Vianoce od ZuuzNess: