Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Jediné prianie... od MatusQaDLS

Carisle a Esme


Jediné prianie... od MatusQaDLSTéma - Vánoční romance na Twilight

Článek je ponechán v původní podobě, bez oprav.

MatusQaDLS


 

Jediné prianie...

 

Pohľad Ness

 

Sedela som v Nahuelovom náručí a on ma jemne hladil na krku. Cítila som sa takmer dokonale šťastná. Ešte pred mesiacom to bol Jake, ktorý ma držal pri sebe. Samozrejme aj v tejto chvíli veľmi milujem, ale vždy som vedela, že jeho láska nie je skutočná. Cítila som sa podvedená, keď na mňa s láskou v očiach hľadel. On by to tak naozaj nechcel, všetko to bolo iba o pripútaní sa.

 

Pri Nahuelovi to bolo iné. On ma skutočne miluje. Cítim to v každom jeho dotyku, pohľade či slovách. To bola pravá láska, teda aspoň z jeho strany. Ja som to síce cítila podobne, ale nebolo to také isté ako s Jakom. On bol moja polovička, ale už som nemohla vydržať tú jeho zaslepenosť. Chcela som a potrebovala som normálny vzťah.

 

Jake mi vždy všetko prepáčil, dával mi toľko času, koľko som potrebovala. Vždy som preňho bola viac ako jeho vlastný život. Možno je to práve to, čo by si každé dievča prialo, ale ja už nie. Cítila som sa sebecká, akoby som mu nikdy nedala na výber, či ma chce milovať. On mi stále opakoval, že ma naozaj miluje a nie je to len o pripútaní sa, ale som si úplne istá, že by takto nehovoril, keby mal na výber.

 

Keď som po rokoch stretla Nahuela, všetko sa zmenilo. Jakovi prekážalo ako sa na mňa pozerá a mne zas prekážalo, ako si ma stráži. Doslova mi nedal dýchať, keď sa vedľa mňa objavil nejaký chalan. Preto som začala chodiť s Nahuelom. Aby som pocítila tú slobodu výberu. Jacob o tom nechcel ani počuť, ale teraz som dávala na výber aj jemu. On to ale nechce priať, a tak odišiel. Už mesiac som o ňom nič nepočula.

 

„Nad čím premýšľaš?“ opýtal sa ma Nahuel, keď mi podával hrnček s horúcou čokoládou. Nechcela som ho príliš rozrušiť tým, že stále myslím na Jaka, a tak som ho chytila za ruku a ukázala mu naše prvé stretnutie po rokoch. Bolo to presne 24. Novembra. Práve napadol prvý sneh.

 

„Bola si vtedy rozkošná. Premočená od hlavy po päty a na tvári úsmev, pre ktorý by som bol spravil čokoľvek.“ Zasmiala som sa. Tak si prvý sneh užila rodina. Ráno ma zobudili, že sa ide na lov. Cestou späť ho však Emm zvrtol na guľovačku. Samozrejme, ako jediný poloupír som všetky snehové strely schytala ja. Mierila ku mne ďalšia guľa, tentoraz od Alice, ale tesne pred mojou tvárou sa zastavila a Nahuel to schytal za mňa.

 

To mi pripomenulo, že dnes je to mesiac odo dňa, kedy sme sa spoznali. Áno, dnes sú Vianoce. Tešila som sa na ne od minulého roku. V tomto asi nie som po mamine, tá vraj nenávidela darčeky už ako človek.

„Zlatko, sme doma,“ počula som maminu. Práve sa s ockom vrátili z lovu.

„Ahojte,“ odpovedala som potichu, ale určite to počuli. Nahuel to po mne zopakoval.

 

Po zrela som sa na hodinky, ktoré som dostala od Jaspera minulé Vianoce. Boli tri hodiny poobede. Zvláštne, Alice hovorila, že po mňa s Esme prídu okolo druhej. Nestáva sa často, že by až hodinu meškali. Ocko, nevidel si Alice a Esme? Poslala som mu myšlienku.

„Nevidel zlatíčko, ale určite čoskoro prídu. Stretol som Jaspera a hovoril, že Alice okolo druhej vyrazila na lov. Už je to odvtedy hodina, takže príde onedlho,“ povedal a potom aj s maminou išli na verandu k zamrznutému jazierku.

 

„To už sú tri? Prepáč mi to, ale budem si musieť zavolať. O chvíľu som späť, láska,“ povedal a jemne ma odsunul, aby sa mohol postaviť. Pobozkal ma a hneď na to odišiel. Toto sa stávalo pravidelne. Vždy akoby stratil pojem o čase, a keď zistil koľko je hodín, vyparil sa s výhovorkou, že si potrebuje zavolať.

 

Nanešťastie preňho som zdedila zvedavosť, a tak som sa rozhodla ísť za ním. Chcem zistiť, komu volá. Keď som sa ho nato pýtala, odpovedal, že to nie je také dôležité, aby som sa tým musela zaťažovať. Ako vždy, aj teraz odbehol tak ďaleko, aby ho nikto nemohol počuť. Nehlučne som ho sledovala lesom, až zastavil na útesoch a posadil sa na okraj. Ja som ostala na strome a pozorne počúvala, čo sa bude diať.

 

Z vrecka vytiahol svoj mobil a vytočil číslo.

„Haló, Aro?“ Šokovane som vydýchla. Čo to má znamenať?! On volá Volturiovcom?

„Áno, všetko ide podľa plánu. Dnes jej to dám ako darček a stavím sa, že to neodmietne. A nevolaj ma Nahuel, vieš, že to neznášam. Som Simon.“ Teraz už naozaj ničomu nerozumiem. To nie je Nahuel?

 

„To je lepšie. Zavolám ti neskôr. Teraz musím ísť, než sa niekto dovalí. A pozdrav Améliu, povedz jej, že mi chýba a čoskoro sa stretneme. Dobre, ahoj.“ A položil. Automaticky som sa otočila a bežala späť do nášho domu, ktorý rodičia dostali od Alice a Esme. Keď som tam dorazila, iba som povedala rodičom, aby Nahuelovi povedali, že som išla za Carlislom.

 

Pribehla som do domu ostatných z rodiny a zakričala na Carlisla. Bol vo svojej pracovni, tak som rýchlo utekala tam, nemala som veľa času, kým príde Nahuel, alebo kto to vlastne je.

„Čo sa deje, Ness?“ Objal ma a kývol mi, nech sa posadím.

„Len som sa chcela opýtať, či poznáš všetkých členov gardy Volturiovcov. Nepatril medzi nich istý Simon?“ Najprv sa zatváril prekvapene, ale potom prikývol a odpovedal mi.

 

„Ach, áno, Simon. Mal jednu z najvýnimočnejších schopností, aké som kedy u upíra videl. Vedel meniť svoju podobu na kohokoľvek, koho už aspoň raz videl. Prečo sa pýtaš?“

Tak, už tomu sčasti chápem, ale počkám si na ten darček. Možno ten mi napovie celú pravdu.

„Len tak. Niekto ho spomínal v tých knihách, čo si mi požičal.“ Usmial sa, potešený, že som ich čítala.

 

Počula som prichádzať Simona, a tak so sa rozlúčila s Carlislom a zbehla schody. Snažila som sa chovať normálne, aj keď mi to veľmi nevychádzalo. Určite si myslel, že som znova premýšľala nad Jacobom.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a vtisla mu bozk.

„Mám pre teba darček. Chcel som s tým počkať až do večera, ale nevydržal som.“ Podal mi tenkú obálku.

Nedočkavo som ju otvorila. Vytiahla som z nej celý jej obsah.

„Letenky?“ Nechápavo som sa naňho zahľadela.

„Áno, pre mňa a pre teba. Na vianočné prázdniny. Je to malé mestečko v Taliansku. Síce je to blízko Volterry, ale nemusíš sa báť, Volturiovci o nás nezistia.“ Ostala som prekvapene hľadieť na dátum, ktorý bol o tri dni.

 

Tak už tomu chápem. To mám byť akože darček pre Ara? To určite.

„Tak čo hovoríš? Poletíme?“ opýtal sa s úsmevom na tvári. Cítila som sa ako najväčší idiot pod slnkom. Ako som mu mohla tak ľahko naletieť? Ale toto si len tak nenechám.

„Čo myslíš, Simon?“ vykríkla som a on strnul. Mala som slzy na krajíčku a jediné na čo som myslela boli Jakove slová. On nie je ten, za koho sa vydáva. Láska, ver mi... Vtedy som si myslela, že ma chce iba pre seba a preto klame o Nahuelovi.

 

Hneď ako ma počuli všetci v dome, pribehli do obývačky. Všetci naňho zazerali znechuteným pohľadom. Jemne sa pousmial a priamo pre našimi očami sa začal meniť. Na jeho mieste teraz stál vysoký upír so žiarivo červenými očami. Bol prekrásny. Plavé vlasy mu dokonale rámovali bledú tvár.

„Simon?“ Neveriacky vyhŕkol Carlisle.

 

„Zdravím, Carlisle. Povedal by som, že sme sa dlho nevideli, ale to by som klamal. A teraz mi prepáčte, ale musím odísť.“ Otočil sa a upírskou rýchlosťou sa stratil. Nechali sme ho ísť, veď Aro ho už potrestá...

 

„Nessie, si v poriadku?“ opýtala sa Esme. Prikývla som, aby si nerobila starosti.

„Potrebujem sa nadýchať čerstvého vzduchu,“ povedala som a bežala na Jakove útesy. Strávili sme tam väčšinu nášho voľného času, výborne sa tam premýšľalo. Presne to som potrebovala, útesy.

 

No keď som k nim pribehla, došlo mi, že to nie sú útesy, čo potrebujem. Bol to Jake. Teraz už viem, že mal pravdu, no nič to nemení na tom, že som ho odohnala. Bol preč a pochybovala som, že sa ešte niekedy vráti. Cítila som, ako mi po tvári stekajú horúce slzy. Takmer nič som nevidela, ale keď som sa zahľadela na nočnú oblohu (ani som si nevšimla, ako sa zotmelo), videla som padať hviezdu.

 

Nič som od toho neočakávala, ale vyslala som k nebu myšlienku. Bolo upokojujúce veriť v to, že sa moje jediné prianie týchto Vianoc naplní.

Jake, láska, vráť sa mi a odpusť mi, že som ti neverila.

Bola som vyčerpaná, ale domov som sa stihla vrátiť ešte po vlastných. Rodičia ešte neboli doma, ale to mi nevadilo.

 

Pribehla som do svojej izby a padla na posteľ. Hneď ako sa moja hlava dotkla mäkkého vankúša, ponorila som sa do tajomných vôd snenia...

 

Zobudila som sa na to, ako ma po tvári hladia slnečné lúče. To už je ráno? Stále so zatvorenými očami som sa nadýchla. Zacítila som zvláštne známu vôňu, ktorá tu ale nemala čo robiť, aj keď sem jediná naozaj patrila. Prekvapene som otvorila oči a zistila, že sa na mňa s láskou pozerajú dôverne známe čokoládové oči...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Jediné prianie... od MatusQaDLS:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!