Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » 3x a dosť! od Satu

21.08.2016 (17:00) • souteznipovidky, Satu • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 3× • zobrazeno 2956×

EDIT: Článek neprošel korekcí.

„Edward, uvoľni sa trochu. Je tu more krásnych kočiek.“ Drgol do mňa Emmett s lišiackym úsmevom a nejakým ľudským drinkom v ruke.

„Čo to piješ?“ Znechutene som nakrčil nos. Emmett zdvihol svoj pohár pred tvár a zahľadel sa do hnedej tekutiny vnútri.

„Tuším Long Island sa tomu hovorí,“ mykol plecom a napil sa. „Ach.“ Až ho striaslo. „Je v tom asi päť najobľúbenejších ľudských alkoholov,“ hovoril mi s pokrivenými perami, no v očiach mu iskrilo.

„Ako to môžeš piť,“ znechutene som prevrátil oči.

„Zabávaj sa trochu, braček,“ zasmial sa.

„Nie som tu kvôli zábave,“ odvrkol som. Rozhliadol som sa po miestnosti. Banket právnikov ma nikdy nelákal, no potreboval som si nájsť toho najlepšieho právnika, ktorý by ma rozviedol a zároveň nedovolil, aby zo mňa Tanya strhala aj posledné kusy oblečenia.

„Pozri sa, na deviatej hodine,“ šepol mi Emmett a hlavou kývol tým smerom.

„Emmett, už som ti vravel...“ nedokončil som. Pri bare stála bruneta v prenikavo-červených šatách, ktoré jej krásne zdôrazňovali krivky.  

„Vidím, že si zmenil názor,“ smial sa mi, keď videl, ako som nasucho prehltol. Bola krásna, vlasy sa jej vlnili pozdĺž tváre a na niečom sa práve smiala. Zbystril som sluch, aby som začul niečo z daného rozhovoru.

„Mali by ste byť tiež právnička,“ vravel jej postarší pán naproti nej v drahom smokingu.

„Nie, nie, ďakujem,“ ona len pokrútila s úsmevom hlavou.

„Naozaj, ak by vás prešla gastronómia, u JAYBARNSA máte dvere vždy otvorené.“

„Gastronómia ma tak rýchlo neprejde, gastronómia je život, mrzí ma to,“ odpovedala mu veselo.

„To je veľká škoda!“ povzdychol si jej nápadník a odpil si zo šampanského.

Sledoval som, ako sa rozlúčili a neznáma kráska sa otočila k baru, čím mi umožnila výhľad na jej odhalený chrbát. Prekvapene som vydýchol. Hoci mala na sebe oblečené elegantné a drahé šaty s čipkou, chrbát mala jemne opálený a pokrytý zložitým tetovaním, ktoré končilo schované hlboko pod oblečením. Okamžite ma prepadla túžba odokryť celé tetovanie a perami ho skúmať. Rýchlo som potriasol hlavou, aby som zahnal myšlienky na jej nahú pokožku.

„Edward, dovoľ mi, predstaviť ti Arona Reesa,“ prehovoril ku mne Carlisle, ktorý sa odrazu vynoril z malého hlúčiku ľudí neďaleko.

„Teší ma, Edward Cullen.“ Podal som ruku mladému mužovi, ktorého k nám Carlisle doviedol.

„Aron Rees,“ usmial sa. „Carlisle vravel, že potrebujete právnika.“

„Ach, áno. Toho najlepšieho,“ zdôraznil som a nechápavo pozrel na svojho otca, ktorý sa veselo zubil.

„Aron je náš právnik,“ povedal mi a potľapkal Arona po pleci. Ver mi, vyhral množstvo nevyhrateľných sporov, Tanya proti nemu nič nezmôže, povedal mi v myšlienkach.

„Naozaj?“ nadvihol som obočie, dúfajúc, že má Carlisle pravdu. „V tom prípade som nesmierne rád, že vás spoznávam a teším sa na spoluprácu,“ široko som sa usmial.

„Z vašej reakcie hádam, že by ste to chceli mať čo najrýchlejšie za sebou,“ povedal Aron pobavene.

„To máte úplnú pravdu,“ prikývol som.

„Tak vám dám vizitku a v pondelok sa môžeme stretnúť.“ Podal mi malý čierny obdĺžnik, na ktorom bolo elegantne napísané jeho meno a pod tým číslo. Aron sa mi začal páčiť. „A teraz, ak ma ospravedlníte, idem sa venovať trochu aj svojej manželke. Obchod môže počkať, ak chápete,“ povedal.

„Samozrejme,“ chápavo som prikývol, podali sme si ruky a Aron sa pomaly vzdialil.

„Čo hovoríš?“ chcel vedieť Carlisle.

„Páči sa mi,“ usmial som sa. „Máš pravdu, je to náš právnik.“

„Tanya skončila,“ zaškeril sa Emmett vedľa nás.

„Tanyu som mal vždy rád, určitým spôsobom bude vždy patriť do rodiny, no nebolo od nej pekné, čo ti urobila, Edward,“ prehovoril Carlisle smutným hlasom a ja som len šokovane otvoril pusu, ako pekne to povedal.

„Máš pravdu, keby to urobila raz,“ privrel som oči, „prežijem to, no ona to urobila hneď trikrát,“ naštvane som zavrčal. „Trikrát a dosť,“ zamrmlal som znechutene.

„Neboj, braček, dôkazy hrajú na našu stranu,“ usmial sa Emmett a v očiach mu bolo vidieť drobné ohníčky radosti. Prikývol som, no spomienky na päťdesiat rokov manželstva s Tanyou mi pokazili radosť z nového právnika.

„Idem k baru,“ oznámil som im neprítomne a pomaly sa začal predierať množstvom ľudí v plesových róbach a smokingoch k baru, kde som predtým zahliadol krásku v červenom.

„Long Island,“ vypýtal som si od barmana to isté, čo mal Emmett, no na rozdiel od neho, nemal som v pláne sa toho napiť.

„Zaujímavý výber,“ ozvalo sa vedľa mňa.

„Prečo myslíte?“ opýtal som sa a zahľadel sa do čokoládovo-orieškových očí neznámej s tetovaním.

„Mala som za to, že sladké drinky sú pre ženy,“ odpovedala s úsmevom. Na toto som nemal čo povedať, keďže som netušil, ako to chutí.

„Mám rád sladké,“ pokrivene som sa usmial.

„Som Bella.“ Podala mi ruku v priateľskom geste.

„Edward.“ Ruku som prijal. Jej pokožka bola hladká ako satén a taká mäkká... Prekvapilo ma, keď som si uvedomil, že som zacítil hlad. Hlad po jej krvi, ktorá nádherne voňala. Akoby mi spievala a volala ma k sebe.

„Právnik?“ opýtala sa.

„Och, len to nie,“ pokrútil som horlivo hlavou a bol rád, že nemusím myslieť na lahodnú chuť jej krvi.

„Nemáte rád právnikov a ste na ich bankete?“ veselo sa zasmiala.

„Potreboval som rýchlo nejakého zohnať,“ vysvetlil som.

„Pravda, toto miesto je ako stvorené na to.“ Oči jej žiarili a pery sa neprestávali usmievať. Bola ako slnko, ktoré vyšlo spomedzi mračien a už nikdy nemalo prestať svietiť. „A našli ste?“ chcela vedieť.

„Pravdupovediac, áno.“ Pevne verím, že Aron bude tá správna voľba.

„A čím sa živíte, keď teda nie ste právnikom?“ Jej zvedavosť ma udivovala. Skoro som jej chcel odpovedať, že sa živým výhradne len zvieracou krvou, no rýchlo som si uvedomil, že by to našu konverzáciu okamžite ukončilo.

„Som chirurg.“ Bohužiaľ, nič lepšie ma nenapadlo a naozaj som vyštudoval medicínu, no asi pred osemdesiatimi rokmi.

„Páni, nemali by ste teraz niekde zachraňovať životy?“ V jej hlase bolo počuť obdiv.

„Ak by sa stala vážna nehoda, zavolajú mi.“ Ach, Edward, čo to táraš? vynadal som si v duchu.

„Edward, už by som...“ Emmett sa prirútil ako veľká voda a dostal ma tak nevedomky z trapasu, ktorý sa neodbytne blížil. „Ehm, ospravedlňujem sa,“ opravil sa, keď si všimol, s kým sa rozprávam.

„Bella, môj brat Emmett. Emmett, Bella,“ predstavil som ich.

„Teší ma,“ usmial sa lišiacky Emmett a v myšlienkach mi gratuloval. „Edward, Rose ma čaká už,“ povedal smutne, možno až nedočkavo, a ja som radšej v duchu odriekaval národnú hymnu, aby som nezačul jeho myšlienky.

„Rád som vás spoznal, Bella,“ usmial som sa do tých prenikavých očí.

„Potešenie bolo na mojej strane.“

***

V pondelok som zavolal Aronovi Reesovi a dohodol si s ním stretnutie.

„Aron? Tu je Edward, Edward Cullen z banketu,“ prehovoril som po prijatí hovoru.

„Ach, áno, Edward. Ospravedlňujem sa, úplne som zabudol,“ nachvíľu sa odmlčal, akoby rozmýšľal. „Nevadilo by vám, ak by ste prišli k nám domov?“ opýtal sa s nádejou v hlase.

„Samozrejme,“ súhlasil som a Aron mi nadiktoval adresu.

Dôveroval som Carlisleovmu slovu, preto som si o Aronovej kariére nezisťoval podrobnejšie detaily, lenže dom, ku ktorému som prišiel, bol taký drahý, že som nemal najmenšie pochyby o tom, že bude naozaj dobrý právnik.

Nebol príliš veľký, bol schovaný za stromami a mal tehličkový obklad s tmavou strechou, čo mu dodávalo dojem súkromia. K domu však patril obrovský pozemok so záhradou a bazénom.

„Edward, vitajte!“ zvolal Aron z dverí a prišiel ma privítať hneď, ako som zaparkoval vedľa jeho čierneho Range Rovera. „Naozaj ma mrzí takýto vývoj, no úplne som zabudol, že sme dnes mali ísť s manželkou na svadbu jej sestry,“ vravel ospravedlňujúco a viedol ma do domu.

Interiér bol zariadený veľmi príjemne a útulne. Všade boli teplé farby a luxusný nábytok.

„Aron, máš pol hodinu,“ ozvalo sa zo schodov, ktoré viedli na poschodie.

„Bella, mám klienta,“ upozornil ju Aron autoritatívnym hlasom. Prekvapene som zostal stáť ako obarený. Bella, tá kráska s tetovaním v červených priliehavých šatách, práve schádzala z poschodia a vyzerala rovnako prekvapene ako ja. „Edward, ospravedlňte moju manželku, prosím.“

„Bella,“ povedal som ticho a upieral na ňu pohľad. Bola, hádam, ešte krajšia ako na bankete. Teraz mala vlnité vlasy vypnuté do drdola a na sebe mala tmavo-zelené voľné šaty, ktoré jej viali pri každom pohybe. Skvelý výber šiat na letnú svadbu. Na pravej nohe mali rozparok, ktorý odhaľoval kúsok jej stehna, na ktorom som si očkom všimol pokračovanie jej tetovania.

„Poznáte sa?“ Aron sa striedavo pozeral na mňa a na Bellu.

„Chvíľu sme sa rozprávali na bankete.“ Bella sa spamätala ako prvá. Zišla dolu po schodoch a zastavila sa až pri Aronovi. Až teraz mi to celé došlo. Aronova manželka je... Bella. Zaplavila ma neuveriteľná ľútosť.

„Výborne, tak sa môžeme presunúť do pracovne,“ pokynul mi rukou, aby som ho nasledoval. „Bell, prinesieš mi, prosím, oblek zo skrine?“ opýtal sa jej sladkým hlasom.

„Fajn,“ naštvane našpúlila pery a vrátila sa hore. Chvíľu som ju zasnene sledoval, pretože jej šaty, predpokladám, že ostatné družičky budú mať rovnaké, opäť odhaľovali značnú časť chrbta.

„Tak, Edward, čo presne chcete?“ opýtal sa ma Aron v menšej pracovni, keď sa posadil za obrovský mahagónový pracovný stôl s notebookom.

„Čo najrýchlejší rozvod, a samozrejme, bez toho, aby ma bývalá manželka obrala o všetok majetok,“ odpovedal som chladne. Nepáčilo sa mi, ako sa môj nový právnik rozprával s vlastnou manželkou, ktorá bola ako anjel.

„Vaša manželka vie, že chcete rozvod?“ opýtal sa ma a začal pracovať na notebooku.

„Pochopiteľne,“ zavrčal som. „Myslím, že som jej to dal dosť značne najavo!“

„Viem, že vám to bude nepríjemné, no potrebujem vedieť podrobnosti,“ začal Aron opatrne. „Okolnosti, pre ktoré žiadate o rozvod...“ Čakal som, kedy s tým príde, čiže ma to teraz vôbec neprekvapilo.

„Podviedla ma,“ povedal som a Aron chvíľu nič nehovoril. „Trikrát.“ Nemienil som mu hovoriť, že ma podviedla s Felixom, Demetrim a Arom, ktorému ma potom hodila ako kus mäsa, pretože veľmi dobre vedela, že po mojom dare čítať myšlienky Aro túži už od samého počiatku. Nemohol som uveriť, ako som to mohol trpieť päťdesiat rokov.

„Ako dlho ste boli spolu?“

„Desať rokov,“ zaklamal som pohotovo.

„Čo sa majetku týka...“ pozrel na mňa skúmavo. „Máte nejaké špeciálne požiadavky?“

„Som ochotný jej dať dom na pláži v Kalifornii, chatu v rakúskych Alpách a desať miliónov ako dar,“ zaškeril som sa.

„Tým pádom by vám zostal majetok v hodnote ***,“ pri tom čísle sa zachvel, ani vo sne by ho nenapadlo, že môže byť niekto tak nechutne bohatý, no keď má niekto pred sebou nesmrteľný život, veľmi rýchlo si našetrí dostatočnú sumu na prežitie, a plus „výdaje z vášne“. „Ďalej by vám zostal dom na Aljaške, ostrov v Karibiku, vila v Brazílii a domy v Londýne, Paríži, Amsterdame, Sydney a Istanbule. Plus autá...“ povzdychol si.

„Nemusíte to všetko vymenovávať,“ ubezpečil som ho s úsmevom. „Ako som povedal, som ochotný jej dať dva domy a desať miliónov, no v žiadnom prípade nechcem prísť o autá a spomínané nehnuteľnosti!“ zdôraznil som pevne, aby mu bolo jasné, že ak sa mu to nepodarí vybaviť, je z neho mŕtvy muž.

„Samozrejme, Edward, budem robiť všetko, čo bude v mojich silách,“ prikývol seriózne.

„Už som jej dal zmraziť všetky účty a zablokovať kreditky,“ informoval ho. „A ak si budete prezerať výpisy z účtov, ubezpečujem vás, že sme seriózna rodina, ktorá má veľa peňazí, a ak sa vám podarí vyhrať tento rozvod, garantujem vám, že budete štedro odmenený.“ Tým som mu dal jasne najavo, že nejasnosti a vysoké platby, ktoré objaví, sú v súlade so zákonom, a tým pádom si má pred súdom niečo vymyslieť, ak na to príde reč.

„Beriem na vedomie,“ odpovedal a myšlienky mal plné zmätku a až teraz začal ľutovať do čoho to išiel.

„Och, nenechajte sa ňou zmiesť,“ upozornil som ho. „Tanya je možno krásna, no vie byť aj rovnako krutá.“

„To hovoria všetci manželia,“ zasmial sa Aron.

„Verte mi,“ nadvihol som obočie.

„Dobre. Spíšem to a zavolám vám, kedy sa stretneme s vašou manželkou a jej právnikom, môže byť?“

„Samozrejme, budem rád.“ Podali sme si ruku a pomaly ma vyprevádzal z domu, ktorý ma neprestával udivovať. Obývačka, cez ktorú sme prechádzali bola obrovská a televízor na stene aj väčší. Vedľa bola presklená stena, kde viselo hojdacie kreslo, odkiaľ bol krásny výhľad do záhrady.

„Máte naozaj krásny dom,“ povedal som Aronovi priateľsky.

„Ďakujem, Bella ho zariaďovala,“ zasnene sa usmial. Miloval ju, no kdesi v myšlienkach som vycítil, že svoju prácu miloval tiež...

„Som rád, že sme sa tak rýchlo mohli stretnúť,“ povedal som mu pri dverách.

„Bez problémov, Edward.“

„Pozdravujte manželku,“ povedal som ešte a odišiel.

***

„Aron, som nesmierne rád že to takto dopadlo,“ usmieval som sa od ucha k uchu.

„Nakoniec to síce nebolo presne podľa vašich predstáv, ale teší ma, že ste spokojný.“ Aron síce vyhral, no Tanya dostala odo mňa o 4O miliónov viac, ako som plánoval, čo mi vôbec nevadilo, no vydobila si Lamborghini, po ktorom mi bude ešte dlho smutno.

„Tykajme si!“ navrhol som mu z toľkej radosti. „A viete čo? Dopadlo lepšie, než som očakával, preto ťa s Bellou pozývam k nám na večeru. Čo ty na to?“ opýtal som sa ho, v nádeji, že ešte raz uvidím jeho prekrásnu manželku. V duchu som si musel to slovo opakovať dokola. Manželka, manželka, manželka...

„Prečo nie? Bella sa určite poteší,“ prikývol a rýchlo sme sa aj rozlúčili.

Tanyu som našťastie videl dnes poslednýkrát, preto bol čas to poriadne osláviť.

Doma som oznámil rodine víťazný verdikt a všetci súhlasili, že pripravíme večeru na oslavu. Hoci sme všetci upíri-vegetariáni, Esme má menšiu záľubu v kulinárstve, preto sa tešila, že môže uvariť po dlhom čase ľudské jedlo pre niekoho, kto to naozaj ocení.

„Už sú tu!“ oznámila nám o pol šiestej veselo a išla privítať hostí. „Vitajte! Ja som Esme,“ počul som, ako sa priateľsky predstavuje.

„Aron, Bella,“ tiež som ich privítal. „Toto je moja rodina, Esme s Carlisleom, Rose a Emmett a Alice s Jasperom,“ ukázal som na všetkých.

„Teší nás,“ Aron sa prekvapene zasmial, zrejme nečakal tak početnú rodinu.

„Poďte do obývačky, Esme ešte dokončí posledné prípravy a môžeme sa navečeriať,“ zdvorilo povedal Carlisle, ako správny hostiteľ.

Ja som mal oči len na Belle, akoby bola zakaždým krajšia a krajšia. Dnes mala chrbát zakrytý čiernou látkou dlhých čiernych šiat, no zato dekolt mala zvýraznený hlbokým véčkovým výstrihom. Celkový dojem dotvárala dlhá áčková sukňa.

„Máš krásne šaty,“ zašvitorila jej Alice pri uchu.

„Ehm, ďakujem,“ začervenala sa Bella.

„Budeme dobré kamarátky, uvidíš,“ mrkla na ňu moja pojašená sestra a utekala za Jasperom do obývačky, kde už sedeli Aron s Carlisleom a Rose s Emmettom.

„Má právdu, vyzeráš krásne,“ povedal som jej, no snažil sa zároveň držať si odstup.

„Som rada, že ti Aron pomohol s rozvodom a dobre to dopadlo,“ usmiala sa na mňa, až sa mi zatajil dych.

„Sláva rozvodovým právnikom,“ zažartoval som.

„To áno,“ povzdychla si a v ten moment som si uvedomil, že by som jej veľmi rád prečítal myšlienky, no nič som nepočul. Jej povzdych bol pre mňa úplnou záhadou.

Večera prešla bez väčšej ujmy na zdraví, hoci mala moja rodina menší problém s prežúvaním ľudského jedla.

„Esme, to jedlo bolo vynikajúce,“ prehovorila Bella fascinovane.

„To som rada, nevedela som, čo by vám chutilo.“ Esme sa tetelila blahom, že sa jej to podarilo.

„Smaženú zmrzlinu som robila aj ja už, ale táto, to je jedna báseň,“ hovorila rozčarovane.

„Bella vlastní cateringovú spoločnosť,“ pochválil ju Aron.

„Naozaj?“ prekvapene nadvihla obočie moja matka. „Organizujem veľa večierkov a catering by sa mi celkom hodil,“ rozmýšľala nahlas.

„To by bolo naozaj milé,“ povedala Bella s červenými lícami.

Zvyšok večera som ju sledoval, ako sa baví s mojou rodinou a rozumejú si. Úplne som zabudol na slovo manželka, lenže Aron sa vždy niečím pripomenul.

„Bol to príjemný večer, ďakujeme ti, Edward,“ vravel mi, keď som ich šiel odprevadiť k autu.

„Áno, ešte raz ti ďakujem, čo si pre mňa urobil.“ Myslel som to naozaj úprimne, no v kútiku duše ma hnevalo, že je práve Bella jeho manželka.

„Možno sa ešte uvidíme,“ povedal mi s úsmevom.

„To hádam nie,“ zasmial som sa, dúfajúc, že už sa nebudem nikdy rozvádzať.

Keď už sedeli v aute, začul som ich rozhovor.

„Nezabilo by ťa, kebyže by si bola na nich milšia,“ zamrmlal Aron, keď cúval.

„Budem taká, aká ja chcem,“ odpovedala mu Bella naštvane.

„Nebudeš, budeš taká, ako ti ja poviem, aby si bola,“ zavrčal na ňu.

„Na to zabudni,“ šepla.

„Neodvrávaj mi!“ zakričal na ňu a vrazil jej facku. Ten zvuk, letiacej ruky vo vzduchu a následný náraz o Bellinu jemnú tvár, ma šokoval. Okamžite som prešiel k autu, otvoril dvere vodiča a vytiahol Arona von z auta.

„Takto sa s ňou baviť nebudeš!“ zvreskol som naňho.

„Ako-ako... si to počul?“ koktal, keď som ho držal za sako.

„Rozumel si mi?!“ opýtal som sa ho s mrazivým hlasom.

„Edward!“ Carlisle sa týčil pred domom a v myšlienkach mi oznamoval, že to nie je moja vec, nech ho okamžite pustím. Zdesene som pozrel na Bellu, ktorá vydesene zvierala sedačku spolujazdca. Na tvári sa jej vytvorili kvapôčky potu, a nebolo to len z posledných horúcich letných večerov, bola to nervozita.

„Edward,“ šepla.

„Ešte raz na ňu vztiahneš ruku a skončili sme. Je ti to jasné?“ opýtal som sa šokovaného Arona, ktorý len nemo prikývol. „Zmizni,“ povedal som mu.

Hneď ma poslúchol, nasadol si naspäť do auta a vycúval z našej príjazdovej cesty.

„Čo si si myslel, Edward?“ pýtal sa ma Carlisle.

„Dal jej facku,“ naštvane som zavrčal.

„Áno, ale je to jeho manželka, my nič nezmôžeme,“ hovoril mi chlácholivo, no vnútri vedel, že to, čo som urobil, by spravil tiež. „Edward...“ prehovoril, no ja som nemal náladu na rodičovské dohováranie.

„Carlisle, viem!“

„Nie, pozri sa...“ Prstom ukázal do diaľky, kam zmizol čierny Range Rover.

„Bella?“ Ženská postava sa vynorila z tmy a trochu sa tackala. Keď ma zbadala, zastavila sa. Ani som nad tým nerozmýšľal, no rozbehol som sa za ňou.

„Si rýchli,“ šepla.

„O tom sa porozprávame neskôr,“ šepol som a pevne ju objal.

„Au,“ sykla. Mierne som sa odtiahol a všimol si, že ma na tvári veľký červený fľak a na rukách rysujúce sa modriny. Očividne ju Aron nechcel pustiť.

„Zabijem ho,“ zamrmlal som, plný zlosti.

„Nie!“ zdesene ma Bella sledovala.

„Ako dlho to trvá?“ opýtal som sa jej podozrievavo pri bližšom skúmaní jej tváre.

„To nie je podstatné,“ mávla plecom a odvrátila tvár. Snažil som sa dolapiť jej myšlienky, no utekali mi, nevedel som nič prečítať. „Môžem tu chvíľu zostať?“ opýtala sa odrazu a moje telo chcelo radosťou skákať.

„Samozrejme, Esme ti pripraví izbu,“ usmial som sa na ňu. „Ideme,“ zavelil som, zobral ju do náručia a doviedol k nám domov.  Moja rodina nepovedala ani slovo a ja som bol len rád, že im nemusím nič vysvetľovať. Vtisol som Belle bozk do vlasov a niesol ju v náručí do kúpeľne. „Už ťa nepustím, tu si v bezpečí,“ šepkal som jej do voňavých vlasov.

Autor: souteznipovidky, Satu, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek 3x a dosť! od Satu: