Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Splnený sen - 2. časť

27.04.2011 (18:45) • ada1987 • FanFiction jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 3182×

Ich výrazy stáli za to. Len odfotiť a poslať do nejakej súťaže. Vytreštené oči a otvorené ústa! Zrejme len mne sa podarí vyviesť z rovnováhy toľko upírov.

„To chceš ako urobiť?“ opýtala sa ma Rose, ktorá sa spamätala ako prvá.

Teraz prišla tá časť, ktorú by som chcela mať čo najskôr za sebou.

„Veď všetci viete, ako prebieha umelé oplodnenie, však?“ opýtala som sa celá červená a pozrela som sa neisto na Carlislea.

„Aha! Takže Emmettove spermie vložíme do tvojho vajíčka a...“ začal a ja som dodala: „Po pôrode odovzdám dieťa tým dvom.“

„Už som si myslel, že sa budem musieť s Bellou vyspať,“ ozval sa Emmett, ale zaucho od Rose neprišlo. Jej oči hľadeli do diaľky a ja som presne vedela, čo vidí. Samu seba ako matku malého človiečika.

„Rose, ešte to neznamená, že to vyjde. Nechcem, aby si sa na toto príliš upínala,“ ozvala som sa a vzala som Rose za ruku. Tá akoby sa prebrala z akéhosi sna.

„Musí to vyjsť! Jednoducho musí!“ skríkla až tak, že som sa zľakla.

„Rosalie! Bella má pravdu! Môže to vyjsť, ale nemusí,“ ozval sa Carlisle a Rosalie sa stiahla. Proste autorita sama o sebe.

Po niekoľkých dňoch

Celá operácia bola zdĺhavá a bolestivá, napriek tomu, že som bola pod liekmi proti bolesti. Emmove spermie boli vložené do môjho vajíčka a nám nezostávalo nič iné, než čakať, či otehotniem alebo nie. Netreba zdôrazňovať, aká bola Rose nervózna. Určite vypochodovala do koberca dieru, čo neprestajne chodila sem a tam. Teraz už len počkať, aby tie malé potvorky v mojom bruchu splnili svoju úlohu.

Po necelých dvoch mesiacoch

„Je tehotná! Je tehotná!“ vykrikovala Rose a hodila sa okolo krku svojmu manželovi, ktorý sa práve vracal z lovu medveďov.

Musela som sa pousmiať. Rosaliina radosť bola skutočná a nefalšovaná. A ja som vedela prečo. Veď som jej pomáhala splniť si svoj sen, v ktorý už ani nedúfala. Všetko je zatiaľ na dobrej ceste.

„Čože? Takže to vyšlo! Jupí!“ Emmett sa správal úplne rovnako. Ako malé dieťa. Neviem si predstaviť, ako môže byť otcom, keď on sám je dieťa. Ale viem, že bude dobrý otec. Ale až za šesť mesiacov.

Prirútil sa ku mne, hlavu položil na moje brucho.

„Veď nepočujem srdce,“ povedal vydesene a pozrel sa na mňa. Prevrátila som oči.

„Preboha, Emmett! Veď to dieťa má sotva desať centimetrov! Ešte nemá vyvinuté žiadne orgány,“ oznámila som mu.

„Takže ešte nevieš, či to bude chlapec alebo dievča?“ opýtal sa.

Mňa z neho porazí a pochybujem, že to bude tehotenskými hormónmi. Ako s ním Rose dokázala vydržať 70 rokov, to nepochopím.

Emmett prikývol, akože rozumie, a začal ma hladiť po bruchu. Pleskla som ho po ruke.

„Prestaň, to je moje brucho! A môže sa ho dotýkať iba Edward.“

„To áno, ale vo vnútri je moje dieťa!“ víťazoslávne zahlásil Emmett.

„Emm, prestaň! Keď to Belle vadí, tak ju nechaj na pokoji,“ zamiešal sa do našej hádky Carlisle, ktorý sa práve vrátil z práce.

„Veď hej! Ja len chcem vedieť, ako sa má môj syn!“ odporoval Emmett.

„Alebo dcéra...“ dodala som.

„Ja chcem syna!“ skríkol.

Nadskočila som.

„Emmett!“ zasyčala Rosalie.

„Drž zobák!“ pridala som sa.

Podobné výmeny názorov boli v našej rodine časté, aj keď musím povedať, že sa snažili byť tichšie, keď som sa ocitla v ich prítomnosti. Keď už moje bruško začalo byť dostatočne veľké, mala som čo robiť, aby som sa ubránila neustálemu hladkaniu. Alice bola znova vo svojom živle. Neustále lietala po obchodoch s detskými potrebami spoločne s Rosalie a nútila chlapov pripraviť detskú izbu a celkovo prerobiť dom na príchod ďalšieho obyvateľa. Snažila som sa ich krotiť, pretože moja babička Marie ma varovala pred prílišnými prípravami. Vraj, aby som neskôr neplakala, keby sa bábätku niečo stalo. Ale na moje názory nebol nikto zvedavý – obzvlášť ženská časť.

20. decembra 2007

V ten deň ma prebudil nezvyčajný rámus prichádzajúci z obývačky. Edward, ležiaci vedľa mňa, si povzdychol.

„Prepáč, ale Emm s Jazzom stavajú vianočný stromček a Alice ich diriguje. A pri tom nemôžu byť ticho.“

Prikývla som, že rozumiem, a zívla som. Edward zišiel dolu pripraviť mi raňajky a ja som vstala, aby som sa osprchovala. Odrazu som pocítila, ako mi niečo mokré steká po stehne. Okamžite som vedela, čo to znamená.

„Carlisle! Edward!“ zajačala som a obaja menovaní vleteli do izby. Edward ma schmatol do náručia a vletel do vedľajšej izby, ktorú Carlisle zriadil ako provizórnu pôrodnú sálu. Tú izbu som poznala. Rodila som v nej už druhý raz.

Nebudem tu opisovať celý pôrod, len to, ako som kričala, vyhrážala sa Emmettovi vykastrovaním, odrezaním pohlavného údu, zaškrtením a podobnými spôsobmi likvidácie.

„Bella, teraz zatlač! Dieťatko je už na svete!“ zakričal Carlisle.

Úplne vyčerpaná som ho poslúcha a vzápätí som začula plač nového člena rodiny.

„Je to dievčatko!“ povedal víťazoslávne a podal zakrvavené tielko Rosalie, ktorá ma počas celého pôrodu držala za ruku.

„Môžem?“ opýtala som sa a natiahla k Rose ruky. Tá sa len mykla a s vytreštenými očami ma sledovala.

„Len sa chcem pozrieť na svoju neter,“ ubezpečila som ju.

Rose sa síce trochu upokojila, ale i tak bola obozretná, keď mi vložila čistučké, v perinke zabalené bábätko do náručia.

„Ahoj. My sa trochu poznáme, však? Ja som tetuška Bella,“ zašepkala som a usmiala sa na ňu. Dieťatko si zívlo a zaspalo. Podala som ho Rose, ktorá nervózne prešľapovala vedľa postele.

„Ako sa bude volať?“ opýtala som sa.

„Rozmýšľala som a...,“ začala, ale ja som ju prerušila.

„Ja by som ju pomenovala Lilien,“ povedala som, a keď som videla Rosaliin prekvapený pohľad, dodala som: „Po maminke.“

Usmiala sa.

„Máš pravdu. Bude sa volať Lilien.“

* 

Emmett bol síce trošku sklamaný, že splodil „len“ dievča a nie chlapca, ktorého by učil hrať baseball a pozeral zápasy, ale pri pohľade na Lili, ako sme ju nazvali, sa z neho rýchlo stal pyšný otec. A tak som sa postarala o ten najkrajší darček pre Emmetta a Rose.

O sedem rokov neskôr 

Sedela som na lavičke pred Cullenovským domom a dívala sa na šťastie, ktoré som mala pred sebou. Naša malá Renesmé mala takmer osem rokov a bola zo všetkých detí najstaršia a najzodpovednejšia. Vyzerala ako dokonalá zmes Edwarda a mňa – bronzové kučery a hnedé oči.

Plavovlasá Lilien vyzerala ako maličká kópia svojej matky. Modré oči a kučery, podobné tým Renesméiným, ju činili neobyčajne krásnou. Emmett bude mať čo robiť s odháňaním jej nápadníkov, keď príde čas.

O dva roky neskôr som pre Esme porodila malého Jamesa. Ako som sa dozvedela, tak sa volal Esmein mŕtvy syn. Všetci sme ho volali Jim, pretože meno James nám pripomínalo nešťastnú udalosť s Victoriou a jej sadistickým druhom. Jim vyzeral so svojimi plavými vláskami a modrými očami, ktoré zdedil po otcovi, ako Liliino dvojča.

O rok neskôr som priviedla na svet, k veľkej Alicinej radosti, jej dcéru Mary Anne. A tak mala ďalšiu „bábiku“ na obliekanie a česanie. Mary Anne sa podobala na mňa takmer vo všetkom. Nielen výzorom, ale i nemotornosťou. našťastie to Alice ani Japerovi vôbec nevadilo.

A pred štyrmi mesiacmi som na veľkú Emmettovu prosbu porodila syna, ktorému som dala meno Henry. Henry vyzeral ako dokonalá kópia svojho otca.

Charliemu sme povedali, že Cullenové ženy nemôžu mať deti z rozličných zdravotných dôvodov, a tak som sa rozhodla ich vynosiť. Našťastie sa nič nepýtal ani po ničom nepátral.

Pozerala som sa na naháňačku Nessie, Lilien, Jamesa a Mary Anne. Henry zatiaľ sedel na matkiných kolenách a prekvapene pozeral na svet okolo seba. Sú to nádherné deti a ja som rada, že som ich rodičov urobila šťastnými.

koniec

1. časť

Venované Lolalite, jej vysvetlenie nájdete na konci. Upozorňujem, že nemám vzdelanie v oblasti zdravotníctva, takže táto poviedka nezodpovedá skutočnosti. Chcela som len jej prostredníctvom splniť Rosaliino prianie. Myslím, že Bellu bude mať teraz naozaj rada.

Z hľadiska genetiky sa Lilien podobala na Bellinu babičku Mariu (začiatok New Moon), ktorá mala blond vlasy a modré oči.

Mary Anne dostala meno podľa svojej mamy a babičky (Mary Alice Brandonová a Esme Anne Plattová Evensová).

Všetky mená vymyslela Bella.