Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Jedno rozhodnutie zmení všetko!

29.12.2010 (15:00) • NoemiVolturiCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1731×

Rýchlo som obišiel auto, aby som Tanyi otvoril dvere. Silou mocou mi chcela predstaviť svoju upíriu sestru. Volala sa... ako sa to len volala? Isabella, áno. Myslel som si, že je talianka, no nie je. Patetické. Neznášal som to ľudské gesto, keď rodičia dávali svojím deťom mená cudzieho pôvodu. Chceli tým niečo dokázať, alebo dať svojím deťom nejakú výnimočnosť. Tsss... absurdné!

„No tak, nemrač sa toľko," usmiala sa Tanya. Miesto nejakých slov som ju pobozkal do vlasov. Ach, ako to vedela len ona. Tak záhadná, príťažlivá, hebká ako zamat, a tá vôňa, neznesiteľne krásna.
Otvorili sme dvere a v ten okamih sa na nohy rýchlo postavilo dievča. Pozrel som sa jej do tváre, usmial som sa, aby som nepôsobil náhodou arogantne. Už teraz som videl, že je presným opakom mojej mačičky. Stála tam, tak úboho, so strachom v očiach, bola trápna. Hnedé, jemne vlnité vlasy mala pohodené na ramenách, zlaté oči lemované namaľovanými mihalnicami, na perách slabý, červený lesk. Nebola na zahodenie, síce nič extra, s mojou Tanyou sa nemohla rovnať, ale dalo sa to zniesť. Čierna blúzka jej obopínala pás a úzke rifle jej zvýraznili zadoček.
Tanya do mňa šťuchla, urobil som krok, potom ďalší a ďalší, až som bol pri nej. Na tvár som znova vykúzlil úsmev a nasadil masku.

„Isabella, že?" podal som jej ruku. „Ja som Edward."

„Bella. Teší ma," prijala ju s hanblivým úsmevom. Úbohé dievčatko.

„Si novorodený?" Musel som sa zamiať, nie, pardón, ja som sa smial.

„Nie, to vážne nie som. Mám viac ako sto rokov." Prestal som sa smiať.

„A čo potom tie oči?"

„Edward sa živí ľudskou krvou." Uviedla to na správnu cestu moja kráska.

„Aha." Vážne múdre slová.

„To si mi nepovedala," vyčítala to Tanyi. Už som ju chcel okríknuť, že jej nemá čo vyčítať, ale Tanya to vyriešila.

„To predsa nie je dôležité. Edward ma nenúti, aby som sa začala stravovať ako on, tak prečo by som mala nútiť ja jeho?" Bella sklopila oči a sadla si. Bola ticho, započúval som sa do jej myšlienok, nemyslela na nič, alebo?

„Môžeš, prosím, na niečo myslieť?"

„Aj tak nič nebudeš počuť." Mykla plecami.

„Ako to?" Prisadol som si k nej, prerývane sa nadýchla. Ale čo? Ona sa hanbí?

„Môj dar." Nepozrela sa na mňa. Žeby som na ňu až tak pôsobil?

„Aký je tvoj dar?" vydýchol som jej blízko ucha.

„Štít, psychický štít." V tom prišla Tanya.

„To si zas nepovedala mne."

„Načo?" nič som jej neodpovedal.

„Volala som Carmen, povedala, že prídu o pár dní."

Carmen, ako dlho som ju už nevidel. Takisto aj Eleazara, Kate, Irinu. A moju rodinu, minulú, tak dlho som ich nevidel. Od roku 1927, to je dlhá doba, veľmi dlhá doba. Prešlo osemdesiattri rokov. Čo by povedali, keby som sa vrátil? Carlisle by bol určite sklamaný, že sa stále živím ľudskou krvou.

Musím sa na to spýtať Tanyi, ona ich navštevuje často. Sadla si na moje nohy a pozerala na Bellu. Musel som na ňu pozerať aj ja, vyzerala komicky. Pozerala na mňa spopod vlasov a myslela si, že ju nevidím, teda, asi si to myslela. Bola by to taká ľahká obeť. Tanya by sa o tom nedozvedela. Bol by to len sex s jej úbohou sestrou.

„Bella, povedz mi niečo o sebe," vyzval som ju. Nech viem, čo budem zvádzať.

„Môžete tu klebetiť, ja idem do obchodu."

„Nemám ísť s tebou, miláčik?" Vedel som, čo mi odpovie. Ale chcel som vidieť, ako sa tá chudinka zatvári. Samozrejme, skuľučujúco. No, nechápem to. Zamilovala sa do mňa? To by bolo veľmi ponižujúce, pre ňu. Zákerne som sa usmial.

„Nie, medvedík." Pobozkala ma. Naschvál som ten bozk predlžoval a stupňoval.

„Keď sa vrátiš, budem tu na teba čakať." Ešte jeden letmý bozk a ona si zobrala kľúče a odišla.

Máš sa na čo tešiť, drahá Isabella.

„Takže?" znova som si k nej prisadol.

„Takže?" zopakovala.

„Hovor o sebe." Nie, že by ma to zaujímalo, ale skôr sa nám dievča odreaguje.

„Zaujíma ťa to?"

„Čo je to za otázku?! Samozrejme, že áno." Tváril som sa dotknuto.

„Prepáč, nechcela som ťa uraziť." Aká naivná.

„To je v poriadku, takže?"

„Moje meno je Isabella Marie Swan. Upírkou som ešte len pár rokov. Pochádzam z Forks -"

„Z Forks?" Nejaká veľká náhoda.

„Áno. Žije tam teraz tvoja rodina. Tanya mi o tom hovorila, ako si od nich odišiel. To vďaka nim je zo mňa upír. S Alice sme sa stali priateľkami -"

„S Alice?" znova som jej skočil do reči. Žeby táto Bella, bola dobrá aj na niečo iné okrem postele?

„Ďalšia členka tvojej rodiny."

„Koľko ich je?"

„Šesť. Alice a jej priateľ Jasper, Rose a jej druh Emmett a ich rodičia Esmé a Carlisle."

„Zmenilo sa toho tak veľa." Nemohol som tomu uveriť. Takže im vôbec nechýbam? Chcel by som toho toľko vedieť, všetko.

„Áno." Nebola to otázka, tak prečo mi tá chudera odpovedá?! „Rose je síce trochu odmeraná, ale rodina je pre ňu všetko. Keď prišla Tanya na návštevu, padli sme si do oka, také rozdielne, ale predsa sme sestry."

„Nejak si sa nám rozhovorila." Vôbec sa mi to nepáčilo, nemal som s tým začať.

„Prečo sa k nim nevrátiš, Alice by si si obľúbil a Esmé ťa určite privíta s otvorenou náručou. Vidím,že ťa to trápi, mal by si -"

„Ticho!" skríkol som, nikto mi nebude hovoriť, čo mám a čo nemám robiť. „Venujme sa radšej tebe. Máš priateľa, Bella?"

„Ehm... nie."

„To je výborné." Menej problémov.

„Prečo?" opýtala sa vydesene. Body pre mňa. A teraz stačí vytiahnuť správne slová a je to.

„Pretože nám nikto nebude brániť v našej láske." Pobozkal som ju na krk. Začala rýchlo dýchať, aj keď to nepotrebovala.

„Ale Tanya..."

„Vráti sa neskoro." Pokračoval som perami k tým jej, no nedotkol som sa ich.

„Ale Tanya," zopakovala.

„No, čo? Nehovor, že to nehceš."

„Chcem, strašne to chcem. S tebou." Nečakal som na nič. Žiadna romantika, s ňou nie. Strhol som z nej všetko oblečenie. Prešiel som jej rukami po prsiach, snažila si pritiahnuť moje pery a spojiť ich, no ja som sa jej vytrhol. Predstieral som, že to bolo naschvál a tak som radšej bozkával jej prisia. Poriadne som ani nič neurobil, nie že by som mal alebo chcel, a ona už vzdychala. Prstami som zašiel medzi jej nohy. Šťavy rozkoše z nej tiekli v prúdoch, akoby som bol jej prvý. Rozopol som si opasok na nohaviciach a stiahol ich, ako som povedal, žiadne veľké nežnosti, ona je len jednorázovka. Vnikol som do nej rýchlo, no odrazu mi niečo bránilo. Vykríkla, hlasno, až vzlykla. Nechápal som to, ibaže...

„Ty si panna?" vydýchol som neveriaco. Ona len prikývla. Ach... Úžasné! Ak by bola človek, tak to chlap jednoducho neucíti, ale takto? Je z nej upír, celá je ako kameň, takže to bude bolieť, aspoň, že mňa nie.

„Zatni zuby," prikázal som jej. Nemohol som prísť o sex s ňou, to nie. Silno som prirazil a ucítil prienik. Vzlykala, ale po chvíli prestala a užívala si to ako aj ja. Asi po hodine som došiel k vrcholu. Nezaujímal som sa o to, či aj ona, jednoducho som prestal.

„Edward?"

„Hmm?" reagoval som otrávane.

„To je už koniec, predstavovala som si to inak," pípla ticho. Je čas ukázať pravú tvár.

„Je. Čo si si myslela? Chcel som si len užiť. A nazvyme ťa... ako moju trofej. Teraz idem do sprchy a keby sa vrátila Tanya, pošli ju za mnou." Vybehol som schody, no na niečo som si ešte spomenul, tak som sa vrátil. Sedela tam bez pohybu. „A nič jej nehovor, varujem ťa!"

„Ale..."

„Čo, ale? Znova ale!"

„Povedal si, že nám nikto nebude brániť v láske, takže ma miluješ, však?" S úsmevom som si sadol k nej.

„Milá Isabella. Vedel som, že si naivná, ale aj hlúpa? Chudáčik!" pohladil som ju po vlasoch. „Len som sa s tebou vyspal, užil. Bola si moje rozptýlenie, to je všetko." Naposledy som sa usmial, nebavilo ma to, všetko jej vysvetľovať ako malému decku!

„Prečo si mi to urobil?" vzlykla.

„Na toto vážne nemám nervy," povedal som znechutene. „Si trápna! Úbohá! A Tanyi nesiahaš ani po päty!"

„Poviem jej to. Poviem jej, čo si mi urobil!" vrieskala po mne.
Schytil som ju pod krk a hrubo s ňou narazil o stenu.

„Nepovieš jej nič, rozumieš ma?! Ak áno, tak je s tebou koniec. Skončila si! Otrhnem ti hlavu, ak len cekneš!"

„Nech, bude veriť mne!" vyhrážala sa. Pri tej mrche sa upír nasmeje. Jedno sa jej musí nechať, vtipná teda je.

„Ach, maličká. Myslíš? Nebuď hrdinka. Aj keď ti možno uverí, čo pochybujem, nikdy ti neodpustí. Mne áno, pretože ma miluje. Ale ty, jej úžasná sestrička, a takto ju sklamať? Len si to predstav. Mladšia sestra, ktorá zviedla druha svojej staršej sestry, zatiaľčo ona bola na nákupe. Z nevinnej krásky sa stala vypočítavá hnusoba, ktorá nedopraje šťastie dvom zaľúbencom. Čo na to povie Tanya?" rozmýšľal som.

„Ale takto to nebolo!"

„Lenže, srdiečko, to nikto iný, okrem nás dvoch, nevie," chytil som ju za bradu a mierne s ňou zatriasol. „Takže to tu trochu poupratuj a ja idem do sprchy, áno?" Jemne prikývla, tak som ju pustil, hneď som aj odišiel. Chudera!

Vošiel som do Tanyinej izby, zabral uterák a šiel zmyť zo seba to dievčatko. Tak mladá, tak naivná, tak ľahká obeť. No, ale aspoň som sa niečo dozvedel o svojej rodine. Nebolo by načase vrátiť sa? Spoznať nových členov? Zmeniť sa znova v toho dobrého Edwarda, ktorého som ukrýval už tak dlho? Jedinej Tanyi som z neho trochu ukázal. Predošlý Edward by Belle toto neurobil, ale čo už. Nech sa riadi mojím krédom. Všetko zlé je na niečo dobré! Možno sa z nej teraz stane silná upírka a nie slabá žena. Viem o čom hovorím. Pretože ak by som sa nezačal živiť ľudskou krvou, nevyspal by som sa s Tanyou a nezistil, že je to skvelá osoba, skvelá žena, ktorú milujem. Predtým som sa jej stranil, ale to bolo, keď som ešte pil zvieraciu krv. Teraz je moja, len moja, a aj keď to tak nevyzerá, milujem ju.

„Zlatko?" počul som svoju lásku.

„Poď za mnou." Vošla dnu a usmiala sa. Ako som miloval tento úsmev. Keď mi hovorila, že od prvého momentu ma milovala, a keď som ju odmietal, ako to bolelo. Nenávidel som sa za to, že som jej spôsoboval takú bolesť. Chvíľu som sa aj bál, že mi to oplatí, že ma opustí, no ona nie. Bola ako anjel, ktorý spadol ku mne a núti ma nezabudnúť na strého Edwarda. Vyzliekla sa a prišla ku mne do vane. Začal som ju bozkával na šiji, hrýzť jej uško a počúvať jej zvonivý smiech. Hladkal som ju, kam som dosiahol. Keby som mohol, dotýkam sa jej dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Pomaly som si ju otočil tvárou k sebe a pobozkal jej kľúčnu kosť, potom krk a bozk jej pristál aj medzi prsiami. Stačilo mi, že sa jej dívam do tých zlatých očí. Sklonila sa nado mňa a bozkávala, bozkávala a bozkávala. Jemne som spojil naše telá a pohyboval sa nežne. Chcel som si ju vychutnať a prežiť intímny pocit šťastia, že s ňou môžem byť ako jeden. Len s ňou, už iba s ňou. A v tom som si to uvedomil. Je čas, je čas napraviť všetko, čo som pokazil. Aj keď nie napraviť, ale začať odznova, po starom. Prebudiť celého starého Edwarda. Vrátiť sa k rodine.

„Tanya?"

„Áno, láska?" Miloval som to, keď ma takto oslovila.

„Chcem sa vrátiť k rodine. Chcem sa tam vrátiť s tebou," spýtavo na mňa pozrela. „Si rozhodnutá žiť večne po mojom boku? Prekázala by si mi tu česť a ako mocná sukuba sa stala mojou ženou? Sľubujem, že ti splním všetko a nikdy nebudeš potrebovať iného muža, pretože ja, túžby krásnej sukuby splním. Žiadam ťa ešte raz, staň sa mojou ženou, prosím." Chvíľu na mňa pozerala, akoby niečo hľadala.

„Ty si už všetko sukube splnil. Nikdy nebudem potrebovať niekoho iného, pretože ja ako sukuba, som našla toho pravého, a si ním ty! Veľmi rada ostanem žiť s tvojou rodinou, ostatní si bezo mňa poradia." Usmiala sa, vášnivo pobozkala a potom sme sa nechali unášať vírom túžby.
Je čas vrátiť sa do starých koľají s novými zažitkami a, hlavne, s Tanyou, mojou jedinou a večnou láskou.