Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Záblesk nového života - Kapitola Tretia

Bella s Edem


Záblesk nového života - Kapitola TretiaPo dlhom čase tretia kapitola. Je kratšia ako prvé dve. Bella sa spozná s novým upírom, no hneď sa na seba aj naštvú, potom ide preč preskúmať okolie a narazí na more a jaskyne. Na konci im Charlie povie, aký majú vlastne plán. ;)

3. kapitola

______________________________________________________________

Chcela som sa mu hneď ospravedlniť, no v hlave sa mi znova začal ozývať ten šialený smiech toho starého upíra a keby sa mohli, tak by sa mi do očí nahrnuli slzy strachu a zúfalstva z toho, že ma to prenasleduje aj mimo sna. Vzlykla som, zakryla si oči rukami, vyskočila som na nohy a vybehla von do lesa.

________________________________________________________________________

Utekala som ako najrýchlejšie sa dalo, triasla som sa pod nápormi vzlykov a nerozmýšľala som nad tým, kam vlastne smerujem. Preskakovala som po kameňoch a zľahka sa od nich odrážala, les okolo mňa sa pomaly zlieval do jednej zelenej šmuhy, no ani raz som nezastavila, ani raz som sa nepotkla ani do ničoho nenarazila. Vyskočila som na vysoký ihličnatý strom a rýchlo sa vyšplhala po konároch až na úplný vrchol a tam som si sadla.

Nikdy som nebola takáto náladová, aby ma vystrašil jeden sen a o to viac ma desilo, ako som sa zachovala. A nehovoril náhodou Charlie, že upíri nemôžu spať? Ako je potom možné, že mne sa to podarilo? Čo je so mnou zle?

Bola som tak vysoko na strome, že tam už bol úplne tenký, tak som sa na ňom ľahko rozkývala a s hlavou plnou myšlienok som sa zahľadela na krajinu okolo seba. Asi som sedela na najvyššom strome, lebo som videla úplne všetko - podo mnou zelený koberec lesov a lúk a na obzore vysoké tmavé hory, ktoré sa čneli do úctyhodnej výšky, na druhej strane oproti nim sa ale v obrovskej diaľke les končil a vyzeralo to, že tam začína nejaké mesto, alebo dedina.

Obzerala som sa okolo seba a strach zo mňa postupne opadával a snažila som sa uvoľniť. Cítila som okolo seba iba vzduch lesa a pach krvi zvierat, ktorý sa mi priečil a nad ktorým som ohrnula nos.

Započúvala som sa do zvukov naokolo a zatvorila som oči. Opretá o tenký kmeň stromu som začula tiché rýchle údery sŕdc tvorov skrývajúcich sa v lese podo mnou, vietor, ktorý sa okolo mňa preháňal a dunenie vodopádov, ktoré som poznala. No okrem toho som počula aj úplne tichý zvuk, ktorý pripomínal beh. Beh upíra. Moje inštinkty mi nahovárali, že mám byť v strehu, tak som sa celá napla a v pozícii pripravenej na skok som čupela hore na strome. Čakala som, že prejde okolo mňa a ja si budem môcť vydýchnuť, no kroky sa zastavili priamo pod mojím stromom.

Pozrela som dolu a cez husté vetvy som videla záblesk zlatých vlasov. Asi to bude ten upír, ktorý ma prebudil a do ktorého som vrazila. Čo ten tu chcel?

Opatrne som sa spustila dole a zoskočila som na zem pred neho. Ak by chcel bojovať, tak sa ľahšie ubránim tu na zemi ako hore na strome. A aj tak vedel, že som hore na ňom, lebo pravdepodobne sledoval moju stopu. To som usúdila z toho, keď som pocítila jeho intenzívnu vôňu, lebo to muselo znamenať, že rovnako cítil aj on mňa.

Pozrela som sa mu do očí a on mierne prekvapený tým, ako som sa pred ním zjavila, chvíľu nič nehovoril, tak som začala prvá, zrazu pobúrená tým, že ma sledoval.

„Čo tu chceš?“ vyštekla som na neho asi až príliš naštvane a založila si ruky vbok. Iritoval ma na ňom jeho prekvapený výraz, iritovali ma jeho vlas, iritoval ma celý. Strach a opatrnosť boli nenávratne preč, teraz som bola pripravená na všetko. Nevyzeral, že prišiel bojovať alebo robiť čokoľvek zlé, no to ma teraz netrápilo.

„Len som sa chcel pozrieť, čo sa s tebou stalo,“ zamračil sa a šibol po mne chladným pohľadom červených očí. „Ale ty o to očividne nestojíš,“ krotil sa, aby na mňa nevyskočil tak, ako ja na neho a zaťal ruky v päsť. Bez slova sa zvrtol na päte a rozbehol sa naspäť stade, odkiaľ prišiel. Vyjavene som za ním pozerala, no stále som sa mračila. Čo malo toto, dopekla, znamenať?

Potriasla som hlavou a nechala to teraz tak. Slnko nad oblakmi ohlasovalo, že je skoro poludnie, no ja som sa nemienila vrátiť späť, zatiaľ. Aj tak by som tam sama nemala čo robiť. Rozbehla som sa jedným smerom a dlhú chvíľu som nezastavovala, iba som si užívala svoju novú rýchlosť, silu, dokonalosť, upírstvo celkovo. Stromy sa okolo mňa mihali a všetky vyzerali navlas rovnako, no po pár desiatkach minút konečne začali rednúť, presvetlil sa celý les a keď som sa zhlboka nadýchla, v nose som pocítila slanú vôňu mora. To ma donútilo čo najrýchlejšie sa ku nemu dostať a po pár sekundách som už stála na vysokom skalnatom útese, ktorý sa prudko dole zvažoval do vody. Vlny tam narážali na skalnaté steny a dunivý zvuk sa rozliehal všade okolo mňa. Na horizonte nebolo nič, žiadna krajina, ani žiadne viditeľné lode. Vyzeralo to tu ako otvorený oceán.

Chcela som sa dostať k vode, tak som sa posadila na kraj útesu a začala sa po ňom šplhať dole. Zapierala som sa prstami do kamenných výčnelkov a na počudovanie mi to išlo celkom ľahko. Voda sa čím ďalej tým viac približovala a ja som opatrne napredovala nižšie a nižšie. Nakoniec som zoskočila na úplne úzkom kraji, ktorý sa tiahol pozdĺž celej skalnej steny a zhora som si ho nevšimla. Dalo sa po ňom prejsť, hoci vlny dosiahli aj nad neho, no mne to bolo jedno, odvážne som sa po ňom vydala a snažila sa nešmyknúť z neho do vody.

Vlasy som mala mokré a oblečenie tiež, tenisky som mala plné vody, no nezastavila som a pokračovala ďalej. Po chvíli som sa dostala ku väčšej diere v skale, čo vyzerala ako jaskyňa.

Zastavila som pri nej a prstami sa vytiahla za jej okraj tak, aby som do nej dovidela. Bola v nej úplná tma, ale to mi nerobilo žiadny problém. Vyzerala ako obyčajná prázdna jaskyňa, nič živé v nej nebolo, to by som si hneď všimla, tak som do nej vliezla a postavila sa. Strop bol vysoký tak akurát, aby som sa tam mohla vystrieť a na šírku bola asi tak isto veľká, no ťahala sa ďaleko do hĺbky, kde som nedovidela na koniec. Poobzerala som si ju a prešla pár metrov dozadu, ale keď som videla, že sa ťahá ďaleko a na konci sa stáča a tam pokračuje, tak som sa rozhodla, že ju preskúmam inokedy, lebo práve vyšlo slnko a jeho odrazy od morskej hladiny dopadli priamo na mňa.

Charlie mi neklamal, keď hovoril o tom, čo s nami robí slnečné svetlo. Presne to isté, čo s dažďovými kvapkami - láme sa v nich a odráža naspäť, no už nie ako biele svetlo, ale ako všetky farby spektra. Odrazy od mojej pokožky dopadli na steny jaskyne a vytvorili na nej dúhu.

„To je krásne,“ šepla som jemným prekvapeným hlasom a obzerala si tu krásu stále dookola. Očarilo ma to, no príroda sa po chvíli rozhodla, že viac šťastia mi nedopraje a ďalší mrak zahalil slnko. Vzdychla som si podráždene, že tá krása zmizla a pomaly som vyšla z jaskyne von. Rozhodla som sa vrátiť naspäť ku ostatným, tak som sa naspäť vyšplhala po takmer zvislom útese nahor a vbehla do lesa. Voda zo mňa kvapkala, no pri mojom rýchlom behu som stihla úplne uschnúť a keď som zastala pri tej vysokej zelenej budove, kde sme sa mali stretnúť, tak na mojom oblečení ostali iba biele škvrny uschnutej soli.

Vrátila som sa na miesto, kde som sedela predtým a odtiaľ som pozorne sledovala dianie okolo seba. Bolo tu pár upírov, ostatní boli stále preč. Všimla som si upírku s čiernymi dlhými vlasmi a upíra s červenými vlasmi, ako sa vonku pod stromami rozprávali a smiali sa, potom Charlieho, ako zjavne dohováral skupinke štyroch upírov, ktorí sa tvárili sčasti previnilo a sčasti chladne. Pozrela som hore a na trámoch videla ďalšieho, no toho som hneď spoznala. Bol to ten blonďák, ktorého som pravdepodobne naštvala, keď za mnou prišiel. Nevidel ma, lebo mi sedel otočený chrbtom.

Nechápem sama seba, že som na neho tak vyletela, predsa som takáto nikdy nebývala. Charlie hovoril niečo o náladovosti a nestálosti povahy u novorodených, no nemyslela som si, že by to mohlo byť až takéto. Asi by som sa mu mala ospravedlniť...

Vstala som a potichu a pomaly sa presunula bližšie ku nemu. Rozvíril sa okolo mňa jemný prach a pošteklil ma v nose, z čoho som si skoro kýchla, no na pár sekúnd som prestala dýchať a prešlo to. Nervózne som si prehrabla rukou vlasy a drsné posplietané pramienky som sa snažila urovnať na svoje miesto. Mierne som sa prikrčila a napla sa na skok. Snažila som sa primerane odhadnúť svoju silu, no za tých pár dní som sa to nestihla naučiť a hoci by som sebe neublížila, náraz do strechy by zrovnal celú budovu so zemou.

Jemne som sa odrazila od nerovnej zeme a skočila som. Stotinu sekundy som letela vzduchom a s nepostrehnuteľným buchnutím som dopadla na železným trám, kde som ostala prikrčene stáť a ostražito sa obzrela okolo seba. S ľahkosťou som prebehla po sotva tridsať centimetrov širokej ploche a zastala som priamo za blonďákom.

„Čo tu chceš?“ zavrčal podráždene a ani sa neobrátil.

„Naštvala som ťa?“ spýtala som sa priamo a preskočila pred neho.

„Áno.“

„Prijmeš ospravedlnenie?“

„Nie.“

Zodvihol ku mne pohľad a prebodol ma zamatovo červenými očami. Keď sa predtým v nich zračilo prekvapenie, teraz tam bol chlad a neprístupnosť.

„Ale ja za to nemôžem!“ ohradila som sa príkro. „Novorodení upíri sú ževraj nekontrolovateľní a náladoví, takže mi nemôžeš nič vyčítať!“

„Viem aké to je, tiež som si tým prešiel,“ prehodil s povzdychom a jeho pohľad sa trochu zmiernil.

„Takže?“ chcela som vedieť. Na sekundu sa zamyslel  a nakoniec rezignovane vyhlásil:

„Tak dobre, ospravedlnenie sa prijíma.“

Usmiala som sa a zatvárila radostne. Vstala som, napravila si tričko a s veselým hlasom mu poďakovala, pričom som sa zvrtla na päte a zošmykla sa dolu na zem. Hneď som sa cítila lepšie.  Skôr, ako som sa rozhodla, čo ďalej, som prekvapene nadskočila, keď mi položil ruku na plece, aby ma zastavil. Ani som si nevšimla, kedy zoskočil za mnou.

„Ja som Justin,“ predstavil sa mi a zatváril sa neutrálne, pričom sa mu v očiach zalesklo.

„Bella,“ povedala som a vystrela sa z prikrčeného bojového postoja, do ktorého som sa dostala, keď ma prekvapil.

***

S Justinom sme spolu vyšli von pred budovu a vyskákali na najbližší strom. Ani jeden sme nemali nič na pláne, tak sme sa zarozprávali a konečne sa aspoň trochu usmial, nevyzeral už viac nahnevaný. Potešila som sa, že keď som už prišla o celú rodinu, aspoň som našla niekoho, s kým som sa mohla porozprávať a zasmiať.

„Všetci ku mne!“ ozval sa zdola Charlieho autoritatívny hlas. Obzrela som sa a zistila, že slnko už pomaly zapadá a že som úplne stratila pojem o čase, keď som sa rozprávala s Justinom. Spolu s ním sme zoskočili dole a pobrali sa za ostatnými.

„Je nás už dosť, tak vám poviem, čo máme v pláne. Naše poslanie je zničiť jeden klan upírov,  Cullenovcov. Je to úloha, ktorú musíme splniť pre kráľovský klan Volturiovcov, ak by sme to nespravili, tak by na nich Cullenovci zaútočili a presadili by svoje zákony a pre celý upírsky svet by bolo zle. Robíme to pre dobrú vec. Ak si splníme svoju úlohu, ste voľní a môžete si robiť čo chcete.“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Záblesk nového života - Kapitola Tretia:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!