Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za hranicou územia - 5. kapitola

28.03.2012 (20:15) • riminii • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1870×

„Chýbala si mi, Bella. Ten týždeň bol nekonečný!“

„Aj ty mne,“ vzdychla som.

Potom to už šlo samo, rozopla som mu zips na nohaviciach a stiahla ich o trochu nižšie. Slastne som vyvrátila hlavu dozadu, keď som na neho opatrne dosadla. Počula som, ako Edward jemne vrčí, možno to bolo spokojné pradenie, neviem... ale mať takú možnosť, určite to robím aj ja.

Keď som zacítila šteklenie v podbrušku a dalo sa mi len ťažko nadýchnuť, pozrela som sa mu priamo do čiernych očí. Pozoroval ma rovnakým pohľadom, v ktorom sme si dokazovali, ako sa navzájom potrebujeme.

Keď som nakoniec vybuchla, vzrušene som sa mu vydychávala do priehlbinky pod krkom. O pár sekúnd na to ma nasledoval.

„Milujem ťa,“ vydýchol. Keď som sa upokojila, Edward ma, aj keď neochotne, obliekol a ja som sa vrátila späť na svoje miesto spolujazdca. Vtom som si všimla hodiny na prístrojovej doske.

„Och! Emily ma zabije!“

„Neodchádzaj odo mňa,“ zamumlal skleslo. Pohladila som ho po bledom líci, no bez ďalších námietok naštartoval auto, ktoré ticho zapriadlo a zaviezol ma späť pred obchod s potravinami, kde sme sa stretli.

„Bola si s tým upírom, však?“ spýtal sa ma Jacob a zúrivo zatínal zuby. Snažila som sa vyzerať prekvapene.

„Bola som predsa s Emily na nákupoch,“ odpovedala som pokojne a znova som sa pustila do jedla predo mnou.

Sedeli sme v našom malom skromnom domčeku, Billy išiel s Harrym, Sethovým otcom, na rybačku, a tak sme zostali doma len mi dvaja. Snažila som sa jesť pokojne, no nervozita mi stúpala do krvi a jedlo mi akosi prestávalo chutiť, aj keď som bola na smrť vyhladovaná.

„Tak prečo od neho celá smrdíš?!“ To ma zaskočilo, zacítila som, ako sa mi srdce prudko rozhýbalo a Jake sa zaškeril. Vedel, že klamem.

„Je to predsa moja vec!“ skríkla som nakoniec zúfalo.

„Kým ste na mojom území, je to vec nás všetkých!“

„Neboli sme na tvojom území!“ odfrkla som, akosi sa mi chcelo plakať. Zadržiavala som vzlyky, no nakoniec videl, keď som si zahryzla do roztrasenej pery, že sa čosi deje.
„Ty plačeš?“ spýtal sa ma zmätene. Nie!  „Bella, ale no tak!“ zaúpel.

„Nechaj ma na pokoji!“

„Nikam nejdeš!“ skríkol, keď som stoličku, na ktorej som ešte teraz sedela, z vŕzganím odsunula a otočila som sa na odchod. Jake vyskočil zo stoličky a pevne ma chytil za rameno. Bolesťou som sykla a on svoj stisk okamžite povolil. „Ešte som s tebou neskončil!“
„Ale ja áno,“ vydýchla som.

„Nebudeš za ním chodiť, Bella. Ide o tvoje bezpečie,“ povedal už o čosi pokojnejšie. Odmietavo som zvraštila tvár.

„To je úplne moja vec. Moje bezpečie a aj to, s kým sa stretávam!“

„Prečo práve s ním, Bella? S upírom...“ vydýchol, akoby to stále nevedel pochopiť.

„Pretože ho ľúbim!“ skríkla som, no okamžite som sa zahanbila nad svojimi slovami. To som nemala povedať!

Jake sa zrazu roztriasol, cítila som, ako sa drevená zem pod nami chveje a vystrašene som ustúpila o pár krokov dozadu. Keď sa zmení, nechcem pri tom byť.

„Ľúbiš?! Nie si predsa tak sprostá! Povedz mi, že si uťahuješ!“ zvreskol Jake a pevne zovrel viečka, videla som, že sa snaží upokojiť.

„Je to pravda,“ vydýchla som porazene. Nemalo zmysel zapierať.

„Nedovolím ti viac sa s ním stretávať!“ zavrčal Jacob a vyrútil sa vchodovými dverami von do silného dažďa. Zmätene som bežala za ním, no medzi dverami som sa zastavila. Na zablatenej zemi ležal zdrap látky – jeho tričko.

Zúfalo som si povzdychla a s plačom som padla na kolená.

Edward ma zaviedol na naše miesto. Vŕba bola neustále tam, aj voda tiekla stále rovnako, no čosi sa mi zdalo iné. Zmätene som sa na neho pozrela, vyzeral neuveriteľne nervózne. Zachvela som sa strachom, bola to automatická reakcia.

„Čo sa deje, Edward? Niečo doma?“ spýtala som sa ho a objala som ho okolo pása. Snažila som sa ho nejakým spôsobom upokojiť, no bola som sebecká, urobila som to najmä kvôli sebe. Objal ma svojimi tvrdými, ľadovými ramenami a zaboril mi tvár do vlasov.

„Musím ti niečo povedať, Bella,“ zamumlal. Zmätene som zdvihla zrak. V očiach mal akýsi strach, no na perách sa mu usadil jemný úsmev. Nechápala som tomu.

„Čo také?“

„Vieš, rozmýšľam nad tým už pár dní... a aj keď viem, že... že to možno nie je správne, nemôžem, nechcem to viac odkladať.“

„Tak už to vyklop, Edward,“ povedala som podráždene. Usmial sa nad mojou netrpezlivosťou, no smiech ho v momente prešiel a jeho výraz zvážnel.

„Vezmeš si ma, Bella?“ spýtal sa nervózne. Prekvapene som sa napriamila a sykavo sa nadýchla. Čo povedal?...

„Neuťahuj si zo mňa,“ zachechtala som sa nervózne.

„Nerobím to.“

Všimla som si jeho spýtavý pohľad, ako ma pozoruje a čaká na odpoveď.

Slovíčko áno som takmer vykašlala. Zapochybovala som, či ma vôbec počul. No usmial sa, široko a víťazoslávne, napriamil sa, aby ma mohol pevne objať a začať ma naliehavo bozkávať. Cítila som sa ako bábika, poddala som sa mu a nakoniec som prestala rozmýšľať.

Čo som to urobila?!

„A kedy bude svadba? O rok?“ zachechtala som sa a pohladila som ho po bledom líci. Než som stihla dlaň stiahnuť, uväznil ju pod svojou a nedovolil mi pohnúť s ňou.

„Zajtra,“ vydýchol. Prekvapene som zažmurkala.

„Zajtra?!“
„Zajtra.“

Otvoril oči, pravdepodobne sa zľakol môjho vystrašeného tónu. Kedysi zlatisté oči mal teraz úplne čierne, všimol si, ako sprudka dýcham a pevne ma schoval vo svojom náručí. Bola som opretá o jeho kamennú hruď, čo ma dokonalo upokojovalo, aj keď to nebolo najpohodlnejšie. No na chrbte som cítila jeho vyrysované svaly a to mi nateraz stačilo. Pomaly dýchal, aj keď mu srdce netĺklo.

„Už na teba nechcem viac čakať, láska,“ vysvetlil a pery si schoval v mojich vlasoch.

„Ja viem, ale nie je to skoro?“
„Nechceš ma?“ spýtal sa a mňa tým poriadne pobavil.

„Nechcem ťa už ani vidieť, Edward Cullen!“ odpovedala som vážne. Zvrtla som sa mu v náručí a nohy som obmotala okolo jeho pása. Zapozerala som sa mu do čiernych očí a prstom som ho pohladila po linke dokonale rovného nosa.

„Milujem ťa,“ zašepkala som. Objala som ho okolo krku a hlavu som si zložila na jeho pleci. „Tak svadba bude zajtra?“ vydýchla som mu do pokožky krku.

„Ak teda chceš?“ spýtal sa a v jeho hlase som začula náznak úsmevu.
„Chcem.“

Ležala som vo svojej posteli, zababušená v perine a nedokázala som zaspať. Von už bola poriadna tma, dážď opäť bubnoval o strechu, dúfala som, že zajtra pršať nebude. Hodiny na stolíku potichu tikali a ukazovali pol dvanástej v noci. Jacob a Billy chrápali vo vedľajších izbách a vôbec mi nepomáhali zaspať.

Ráno som sa zobudila s tmavými kruhmi pod očami. Bezmocne som zízala do zrkadla a rozmýšľala som, čo s tým idem urobiť.

„Tak čo ideme dnes podniknúť?“ spýtal sa ma Jacob veselo.

„Chcela som ísť do knižnice vo Forks. Už nemám čo čítať,“ zaklamala som chabo. Jacob prižmúril oči a poriadne si ma prezrel. Pod stolom som nervózne preplietla prstami.

„Nejdeš za ním, však?“ Zamračila som sa.

„Išli na lov,“ odfrkla som. „Vrátia sa o týždeň. A ty sa nemáš čo do toho starať!“ Podráždene som vstala od stola a zjedla posledný hlt praženice, ktorú som urobila, aj keď ma prešla chuť na jedlo, no nechcela som v kostole odpadnúť. Budem tam potrebovať veľa sily...

„Veď dobre, dobre,“ zamrmlal zamračene.

Keď som odchádzala z domu, videla som, ako ma Jacob spoza okna zamračene pozoruje. Vyplazila som naň jazyk a nazúrene som kráčala lesnou uličkou, von z La Push.

Autor: riminii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za hranicou územia - 5. kapitola: