Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wow - prológ + 1. kapitola

22.04.2010 (18:15) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4993×

Wow

Prológ

Nikdy som poriadne nerozmýšľal nad tým aké to bude, keby sme sa niekedy stretli s otcom. Vôbec som netušil, ako sa všetci zachovajú, najmä mama. Vo svojom správaní som si istý. Môj otec zomrel pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď opustil mamu. V tomto rozhodnutí nemienim ustúpiť. Neverím mu a som naňho strašne nahnevaný. Keby nebolo Jacoba, Rodneyho a Vivienne tak by mama bola mŕtva. Oni sa o ňu starali a tým pádom aj o nás. To on sa o ňu mal postarať a nie oni.

1. kapitola: Cullenovi

Mal to byť deň ako každý iný, ale hneď, ako sme zaparkovali pred školou ľudia okolo nás sa stále otáčali a čakali na príchod nových spolužiakov. Aspoň nás už nebudú otravovať a nebudeme tu novinkou číslo jedna.

V tomto malom mestečku sa dozviete všetko. Skoro všetko. To, že ja so sestrou sme poloupíry a mama s ostatnými sú upíry to nevie nik.

Teraz si budú všímať ich a my budeme mať svätý pokoj. Rozlúčil som sa s ostatnými a vydal sa na hodinu biológie a mohol som len dúfať, že nikto z tých nových nebude sedieť vedľa mňa.

Hodina začala a našťastie nikto si ku mne nesadol. V podobnom znení to šlo aj zvyšok dňa, len cez prestávky, keď som sa premiestňoval z triedy do druhej som počul, ako si ľudia o nich šepkajú. Sú nenapraviteľný.

Na obede som si vzal jedlo na tácku a šiel som si sadnúť k nášmu stolu. Sedela tam už Nessie, Chris, Teyla a Sue a o niečom sa rozprávali. Sadol som si k nim a Nessie sa rukou dotkla mojej tváre. Odohrala mi svoju hodinu matematiky, kde vedľa nej sedel upír. A nie hocijaký, ale Edward. Vypleštil som na ňu oči.

,,Sú tu všetci," povedala už na hlas. Ešte, že mama dnes ostala doma. Prišiel John a dohadovali sme sa o tom, čo budeme robiť. Ja som navrhol, aby sme si ich nevšímali a až doma sme sa o tom porozprávali. Všetci súhlasili, aj keď Renesmee trošku váhala.

Otvorili sa dvere a do vnútra prišli Cullenovi. Šli si nabrať jesť a sadli za stôl, ktorý bol tiež ďaleko od ostatných. Rozhliadali sa okolo seba a ich pohľady spočinuli na nás, prevažne na mne.

,,Edward, ty sa nezdáš. Netušil som, že máš dvojča," pochechtával sa Emmett.

,,Buď ticho, lebo ti napchám ten blivajz do huby," pohrozil mu.

,,To by si neurobil."

,,Chceš sa vstaviť?" Naťahoval sa po miske so zemiakmi.

,,No tak prestaňte," zastavila ich Alice, ,,máme dôležitejšie veci na práci ako toto!"

,,Má pravdu," súhlasila Rosalie, ,,keď prídeme domov musíme Carlislovi o nich povedať a dohodnúť sa."

Malo už zvoniť tak som sa rýchlo do seba niečo z toho hodila šiel na hodinu geografie. Na mieste, kde vždy sedávam sedel on. Edward Cullen. Veľmi nerád, ale sadol som si k nemu. Prišiel profesor a začal hodinu. Mal som chuť, vynadať osobe sediacej vedľa mňa a poriadne ho zmlátiť.

,,Ahoj," pozdravil ma.

,,Zbohom."

,,Kto si? Prečo sa na mňa tak podobáš?" vychrlil.

,,To ťa vôbec nenapadlo, že ty sa podobáš na mňa a nie ja na teba? Mňa to vôbec nezaujíma a tým pádom by nemalo ani teba," hovoril som mu, ,,a radšej by som sa venoval výkladu profesora, ako počúvať tvoje nezmyselné otázky," usmial som sa naňho a snažil sa nevšímať si jeho pýtavý pohľad.

Zazvonilo a to bolo moje vyslobodenie. Pobral som si veci a vydal sa na parkovisko. Nastúpil som do auta, počkal kým prišli ostatný a vybrali sme sa domov. Teraz prichádza tá horšia časť. Povedať mame, že sú v meste Cullenovi.

Zaparkovali sme pred garážou a vošli do domu.

,,Ako bolo v škole?" spýtala sa nás mama a dala mi pusu na líce, Renesmee tiež. To robí vždy, keď prídeme zo školy.

,,Nie veľmi dobre. Máme nových spolužiakov a nie sú tak celkom ľudia," šiel som na to pomaly. ,,Sú to upíry a nie hocijakí. Sú to Cullenovi. Všetci Cullenovi." Na Bellinej tvári sa mihla bolesť, ale hneď zmizla. Za ten čas sa naučila schovávať svoju bolesť, ale poznal som ju, až príliš dobre nato, aby som vedel, že nie je v poriadku.

,,Mami, to bude v poriadku. Ničoho sa neboj, nedovolím, aby ti znovu ublížil," upokojoval som ju.

,,Až príliš dobre ma poznáš, ale ja sa nebojím o seba, ale o vás. Nechcem aby ste trpeli tak ako som trpela ja." S Nessie sme ju objali.

,,Neboj všetko bude dobré," usmiala sa na ňu Nessie.

,,Čo keby sme si šli zahrať baseball?" navrhol Rodney.

,,To je skvelý nápad," vykríkol Chris a hnal sa zobrať obidve pálky. To je riadni blázon.

Prezliekli sme sa do voľnejšieho oblečenia a bežali sme na lúku, kde hrávame. Hrali sme chalani proti babám.

Ja som nahadzoval, Nessie odpaľovala, za ňou bol John, ktorý chytal a odpal chytali Chris a Rodney. Na métach stáli Bella, Sue a Teyla. Vivienne bola rozhodca. Na pálke a nahadzovaní sme sa vystriedali. Vyhrali sme na koniec, musím priznať, že to bolo na tesno.

Z lesa vybehli Cullenovi, ale hneď nato spomalili a približovali sa, už pomalšie. Postavili sme sa bližšie k sebe a pocítil som, ako mama roztiahla psychický štít. Cullenovi si každého z nás premerali pohľadom.

,,Zdravím vás. Volám sa Carlisle a toto je moja rodina. Esme, Rose a Emmett, Edward, Alice a Jasper. Chystali sme sa práve na lov, keď sme vás počuli hrať," vysvetľoval.

,,Veľmi ma teší, že vás spoznávam. Ja som Rodney, Vivienne, Chris a Sue, Bella, John a Teyla a nakoniec Anthony s Nessie. Máte nejaký závažný dôvod, prečo ste prišli?"

,,Ani nie. Len aby sme sa dohodli, ako ďaleko môžeme chodiť na vaše teritórium."

,,Myslím, že je to jedno. Ako chcete."

,,Ešte jedna otázka," povedal Edward. ,,Prečo sa  on podobá na mňa?" Ukázal na mňa prstom.

,,Už v škole som ti povedal, že to môže byť kľudne naopak," zopakoval som mu. ,,A navyše aj tupec," ako ty, ,,by pochopil, že budeme mať, zrejme spoločnú DNA."

,,To nie je možné! Ja som nemal žiadneho súrodenca a každý z mojej biologickej rodiny je mŕtvy," kričal ďalej. Tak on sa na mňa bude ešte rozkrikovať. Však uvidí.

,,Ty by si zo svojej rodiny, nikoho nespoznal, ani keby stál hneď pred tebou!" kričal som teraz ja. Keby nás niekto pozoroval musel by si myslieť, že nám šibe. My dvaja tu po sebe kričíme a ostatný po nás, len pozerajú.

,,No tak mi teda povedz, keď si taký múdry, ako sme my rodina?" kričal.

,,Asi som tvoj syn!!" vybafol mu to do tváre. Do prčíc. Len ako som to dopovedal na ihrisku bolo pätnásť sôch. Nevravím, on by nespoznal svoju rodinu, ani keby stála hneď pred ním. Zase som mal pravdu.

,,Nemusíš mať strach, ja ťa za svojho otca nepovažujem od doby, čo si opustil mamu," povedal som mu už kľudne. Vyjavene na mňa ďalej pozeral. Žeby dostal z toho šok alebo infarkt? Bol by aspoň pokoj. Ostatný sa už z toho dostali, ale on nie. Wow. Muselo ho to naozaj prekvapiť. Asi mu pukla nejaká cieva v mozgu, aj keď žiadnu nemá. V tom bude ten problém.

,Vieš, že si hlupák? Malo sa mu to a ostatným povedať opatrne. Pozri naňho, čo si s ním urobil,´ poslala mi myšlienku Nessie. Áno, viem, že som hlupák, ale čo môžem teraz spraviť? Vrátiť späť sa to nedá.

,,Ty nemôžeš byť môj syn," protestoval. ,,Upíry nemôžu mať deti a navyše som mal pomer len s jedinou ženou, ktorá je teraz určite šťastne vydatá a má deti." dopovedal.

,,Vážne Edward, to si myslíš?" spýtala sa mama a vystúpila pomedzi nás. Všetci Cullenovi sa znova premenili na sochy. ,,Vážne si si myslel, že na teba zabudnem? Že sa vydám a budem žiť po boku manžela? Že zabudnem nato ako si mi ublížil, ako si ma opustil a nechal si ma sám?" pýtala sa ho.

,,Bella?" zašepkal.

,,Áno, som to ja." Cullenovi sa pomaly spamätávali.

,,Bella," zapišťala Alice a hodila sa jej okolo krku. ,,Ani netušíš ako veľmi si mi chýbala. Prečo si nezavolala alebo mi nenapísala, že si tehotná? " pýtala sa jej.

,,Ja by som ti veľmi rada napísala, ale to by ti muselo platiť telefóne číslo alebo e-mail," odpovedala.

,,Ups."

,,Sestrička moja," vykríkol Emmett a silno objal mamu.

,,Emmett, škrtíš ma," povedala pridusene.

,,Prepáč, ja len, že si mi tiež chýbala. Nemal sa ,kto smiať na mojich vtipoch a tiež som si nemal z koho uťahovať," ospravedlnil sa. Pristúpili k nej Carlisle s Esme, a tak ju Emmett pustil. Obidvaja ju naraz objali.

,,Chýbala si nám," povedal Carlisle a Esme jej vzlykala do ramena.

,,Aj vy mne." Esme ju musela pustiť, aj keď sa jej veľmi nechcelo, aby ju uvoľnila Jasperovi a Rosalie.

,,Prosím odpusť mi," začala Rosalie, ,,zato, ako som sa k tebe správala. Ja som na teba žiarlila a videla som ťa, ako hrozbu pre moju rodinu. Až príliš neskoro som pochopila, že ty robíš moju rodinu šťastnejšiu," vravela so sklonenou hlavou.

,,Rose, ja ti nemám, čo odpúšťať. Chápem ťa a správala by som sa rovnako," povedala jej Bella a objala ju.

,,Bella, aj ja ťa chcem poprosiť o odpustenie," povedal Jasper, ,,za tú nehodu na tvojej oslave."

,,Nelám si s tým hlavu. Nikdy som na teba nebola nahnevaná," povedala mu s úsmevom.

,,Ďakujem," a objal ju.

,,Nemáš zač."

,,Bella," vyrušil ju Carlisle, ,,Anthony je naozaj Edwardov syn?" spýtal sa jej.

,,Nie len on, ale aj Renesmee," odpovedala mu a pritom sa na mňa a Nessie usmiala.

,,Ako to?" chcel vedieť.

,,Vážne chceš odo mňa, aby som ti povedala, ako sa robia deti?" zasmiala sa. ,,Čo sa týka toho, že upíry nemôžu mať deti, to je pravda, ale ak ide o človeka a upíra, tak je možné, že žena otehotnie alebo také dačo. Kto mal Ara a jeho prednášku alebo, čo to bolo, počúvať," znova sa zasmiala. Edward stále stál ako socha, vedľa ostatných, neschopný slova.

,,Takže ja som tvoja babička?" spýtala sa Esme a pristúpila k Ness.

,,Už to tak bude," zasmiala sa Renesmee a objala ju. Potom objala každého, ešte skôr než sa stihli k nej priblížiť. Potom sa otočili smerom ku mne, ako keby tiež očakávali, že každého objímem. Pomaly som ku každému došiel, len som ho trochu objal a hneď pustil. Samozrejme okrem Edwarda ten bol totiž stále v šoku, mal by ho Carlisle skontrolovať.

,,Tati, si v poriadku," spýtala sa Edwarda, Nessie a položila mu ruku na tvár. Po chvíli nato párkrát zažmurkal a usmial sa na Nesiie. Tá bola z toho celá šťastná a objala ho.

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wow - prológ + 1. kapitola: