Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Výmena - 3. časť

06.03.2010 (20:00) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2493×

3.časť

Bellin pohľad

Ozvalo sa zavrčanie, ktoré vychádzalo hlboko z Jacobovej hrude. Vrhol sa na mňa, zubami cvakol len pár centimetrov od Emmettovej tváre. On a Jasper ho okamžite zovreli v oceľovom objatí. V šoku som sa dívala na upíra Jacka, ktorého divoké prázdne oči boli upreté na mňa.

„Pusťte ma, ja ju chcem!“ zavrčal a sekal zubami okolo seba.

Na chvíľu mi to pripomenulo moje osemnástiny.

„Bella, utekaj!“ skríkol Edward.

Chytil ma za ruku a vybehli sme von, kde sme nasadli do tmavomodrého Seatu.

Rozplakala som sa.

„Čo sa to s ním stalo? Takto nereagoval ani Jasper, keď som sa porezala,“ obrátila som sa na Edwarda celá zúfalá.

„Teraz reaguje ako novonarodený upír. Jediné, čo ho zaujíma, je potrava, ktorú si zosobňovala ty,“ vysvetlila mi moja láska.

Auto bežalo 120-kou po ceste vedúcej do La Push.

Keď sme minuli hranice, Edward sa na mňa pozrel. „A teraz kadiaľ?“

„Choď na juh a potom zahni doprava.“ Cítila som teplo, ktoré z neho sálalo.

Na niečo také som bola zvyknutá u Jacoba, nie u Edwarda. Po očku som po ňom pokukovala. Keď si to všimol, pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári.

„Pozeraj sa na cestu!“ vykríkla som.

„Nezabudni, že teraz nie si upír. Nemôžeš šoférovať s očami upretými na mňa! Jedine, ak ma následne chceš zoškrabovať zo stromu.“ Zahrnula som ho výčitkami, ale on sa len usmial dívajúc na cestu, čo ma trochu upokojilo.

V aute sme boli sami, ostatní sa premenili, len čo opustili dom Cullenových.

Následne zahol doprava a my sme sa ocitli pred, pre mňa dôverne známym, červeným domom. Edward vystúpil z auta a rozhliadol sa. Iste mu dom Blackových pripadal ako chatrč v porovnaní s luxusným a rozľahlým domom, v ktorom bývali Cullenovci.

„Tak, čo na to hovoríš?“ pýtal sa Paul posmešne. ,,Nie je to síce také rozľahlé ako u vás, ale dá sa tu bývať.“

„Je to tu pekné, také útulné,“ povedal, vstupujúc dnu.

V dome Cullenových

Jacob sedel na posteli v Edwardovej izbe a triasol sa. Oči mu divoko behali sem a tam, z miesta na miesto.

„Čo som to urobil?“ plakal bez sĺz.

„Ak by ste ma nezastavili, tak by som ju...“ nedopovedal a znova sa rozvzlykal.

Esme stála v okamihu u neho a chlácholivo ho objala. „To nebola tvoja chyba, Jack. Reagoval si tak, ako je to teraz pre teba prirodzené. Rozhodne sa neobviňuj, nemôžeš za to.“

„Chudák chlapec, akoby nestačilo to, že je vlkodlak, ešte si musí prechádzať takýmto peklom," ozval sa mu v hlave mäkký ženský hlas.

„To má zato, že nás tak nenávidí,“ ďalší ženský hlas.

„Ja som vedel, že to nedopadne dobre,“ tentokrát sa ozval mužský hlas.

„Prestaňte!“ zakričal prikrývajúc si uši.

Teraz už vedel, čo prežíva Edward. Bolo to podobné, akoby bol vlkodlakom. Na rozdiel od neho Edward nemá možnosť premeniť sa a uchrániť ostatným kúsok súkromia pre seba.

Esme pozrela sa na svojich dvoch synov a tí prikývli.

„Ešte dnes pôjdeš s chlapcami na lov,“ prikázala.

Jacobov pohľad

Zišiel som dolu do haly a našiel tam Edwardových súrodencov.

„Nevadí ti, že s nami pôjdu aj dievčatá, že nie?“ spýtal sa Emmett, ktorý mi na túto príležitosť požičal značkové bledomodré nohavice a biele tričko.

„Dnes sa začína vyučovanie,“ povedal Jasper. „Na programe je hodina - Stolovanie alebo ako sa nakŕmiť do prasknutia.“

Všetci sa zasmiali a ja som sa medzi nimi začal cítil príjemne.

Posadili sme sa do žltého Porshe, ktoré patrilo Alici sediacej vzadu spolu s Jasperom a Rosalie. Ja som šoféroval a vedľa mňa sedel Emmett, ktorý ma navigoval. Rútili sme sa po horskej cestičke rýchlosťou okolo 180 km/h, ale s údivom som zistil, že mi jazdenie nerobí žiadne problémy. Bolo to lepšie ako premena vo vlka, nemusel som nad tým premýšľať, šlo to automaticky. Jasne som videl krajinu, cez ktorú sme šli, neboli to žiadne rozmazané šmuhy.

Emmett sa na mňa uškrnul.

„Skús zavrieť oči!“ prikázal.

Pozrel som sa naň, či sa náhodou nepomiatol, ale on sa na mňa stále usmieval a tak som poslúchol. Nemal som čas otestovať svoje schopnosti, preto ma udivilo, s akou ľahkosťou mi šoférovanie ide aj so zavretými očami.

Po hodine sme prišli ku Goat Rocks. Emmett s Jasperom sa držali za ruky so svojimi ženami, len ja som išiel sám. Bolo zamračené, takže nehrozilo, že by nás niekto uvidel, ako žiarime. Vždy som si myslel, že upíri lovia v utajení, zatiaľ, čo my sme vyzerali ako turisti.

Rozbehli sme sa bleskovou rýchlosťou. Cítil som, ako sa stromy menia na zelené šmuhy. Vedel som, že ostatní bežia za mnou, ale nevšímal som si to. V diaľke som zazrel niekoľko zvierat, ktoré odpočívali na lúke. Bola to tá istá lúka, na ktorej sme dostali Laurenta. V priebehu niekoľkých mikrosekúnd som cítil krv, ktorá prúdila telom obrovskej pumy ležiacej v tieni stromu. Narazil som do nej obrovskou silou, ktorá ma samého prekvapila, takže puma nemala žiadnu šancu. Vletela do stromu, z ktorého ostali len triesky. Zviera zavrčalo a vrhlo sa na mňa. Schytil som ho a hodil na opačný koniec lúky. Puma kňučala od bolesti, ale ja som bol v okamihu pri nej a plynulým pohybom som jej zlomil väzy. Nechcel som to úbohé zviera trápiť. Zahryzol som sa do krku zvieraťa a pil. Všetky moje myšlienky boli v okamihu preč. Bol to upokojujúci pocit a ja som sa ho nemohol nabažiť.

Keď som bol hotový, pozrel som sa na pumu. Hlava bola oddelená od tela a jej telo na kusy roztrhané. Ešte väčší šok nastal, keď som sa rozhliadol okolo seba. Na lúke ležalo celkovo sedem zvierat.

„Celkom slušné,“ povedal Emmett, ale vzápätí sa zamračil.

„Panebože, Jacku, to tričko stálo štyristo dolárov,“ začal, na čo ostatní reagovali so smiechom.

Pozrel som sa na seba, aby som zistil, že až na pár bielych fľakov, je moje tričko úplne červené.

„Toto ani Bella nevyperie,“ skonštatovala Rosalie.

„Edward bude „nadšený“, ak zistí, že si mu zjedol desiatu,“ rozosmial sa Jasper.

„Sorry, ale nebol na nich nápis „majetok Edwarda Cullena“,“ odvrkol som ironicky, čím som u ostatných vyvolal ďalší záchvat smiechu.

Cítil som sa úžasne. Už som sa nedivil Belle, že s Cullenovcami trávi toľko času. Keby neboli upíri a ja vlkodlak, boli by to moji najlepší kamaráti. Sám som sa čudoval, že som sa s nimi cítil lepšie ako s quilletskou svorkou. Sakra, na čo to myslím!? Veď sú to obyčajné smradľavé pijavice a nimi aj zostanú! Toto je len prechodný stav, kým sa opäť stanem vlkodlakom.

Tieto a podobné myšlienky sa mi preháňali hlavou, zatiaľ čo sme šli smerom k autu. Ostatní samozrejme spozorovali, že som duchom mimo, a znepokojivo sa na mňa dívali.

„Je s tebou niečo?“ spýtala sa ma Alice.

Pokrútil som hlavou a dúfal, že ma nechá na pokoji. Našťastie tak robila, ale neprestávala sa na mňa pozerať.

Bellin pohľad

Keď som videla Edwarda premeniť sa prvýkrát, bola som ohromená. Nebol to strach, čo som cítila. Len úžas. Mal bronzový kožuch, rovnakej farby ako jeho vlasy. Nebol tak mohutný ako Sam alebo Jack, ale aj tak bol majestátny. A hlavne krásny.

Podišla som k nemu a pohladila ho po ňufáku. Usmial sa svojim vlčím úsmevom a oblízol mi ruku. Pozrela som sa na ostatných vlkov. Boli vydesení, prekvapení a šokovaní mojim správaním. Zrejme si mysleli, že utečiem. Nahla som sa a pobozkala Edwarda na hornú peru. Ostatní vyzerali, akoby im mali vypadnúť oči z jamôk. Edward sa položil na zem a ja som sa oň oprela. Bezmyšlienkovito som mu prečesávala prstami bronzový kožuch. Jeho telo bolo rovnako teplé ako kedysi Jackovo.

Samov pohľad

Najprv som si myslel, že zle vidím. Bella šla úplne bez strachu. Vôbec sa nebála. Pozrel som sa na ostatných. Boli rovnako zdesení ako ja.

„Videl si niekedy niečo také?“ pýtal sa ma Embry.

Pokrútil som hlavou. "Zdá sa, že ho miluje nielen ako upíra, ale aj ako človeka.“

„Ako človeka?“ uškrnul sa Jared. „Ale on nie je človek!“ obrátil sa na mňa.

„Ale my tiež nie,“ odvetil som sledujúc dvojicu.

po týždni

Samov pohľad

Bella pomáhala Emily s večerou. Musím uznať, že je dosť dobrá kuchárka. Takmer tak dobrá ako Emily. Vošli sme do domu, práve keď Edwardovi nakladala obrovské množstvo rizota. Na naše strážne hliadky sme Edwarda nebrali. Napriek tomu, že Edward bol teraz „jedným z nás“, mnohí zo svorky mu nedôverovali a posledné, čo by si boli priali, je zdieľať myšlienky s upírom.

„Vedela som, že vlkodlaci zjedia všetko, čo pred nimi nevylezie na strom, ale netušila som, že ty budeš rovnaký.“ Smiala sa Bella, keď vyťahovala z trúby čučoriedkové bábovky, rovnaké, aké sme jedli, keď tu bola prvýkrát.

„A to si predstav, koľko by si toho musela variť napríklad pre Emmetta alebo pre Jaspera!“ smial sa Edward s plnými ústami.

Bella sa zatvárila zhrozene, ale len naoko. Vzápätí sa rozosmiala.

„To áno!“ povedala.

„Viete, čo je na upíroch absolutne najlepšie?“ spýtala sa nás.

Pozreli sme sa na seba. „Cullenovcom nemusím toľko variť. Oni toľko nezjedia. A navyše Edward vie variť, čo sa o vás, chlapci, nedá povedať.“

Paul začal naberať sinavú farbu, takže som sa ho ponáhľal upokojil, skôr než Belle ublíži. „Možno, ale oni zjedia teba.“

Bella sa zasmiala. „Pochybujem. Nemyslíš, že som príliš malá pre sedem upírov? Obzvlášť pri Emmettovom apetíte?“

Udivilo ma, s akou ľahkosťou a humorom hovorí o vlastnej smrti. To dievča ma neprestane prekvapovať.

koniec 3 časti

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Výmena - 3. časť: