Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 4. kapitola

alice and jasper


Volterrská recepčná - 4. kapitolaEdward vezme Bellu von. Človek predsa musí jesť, a tak sa z toho vyvinie príjemné posedenie s upírom. Pekné čítanie. Lolalita

Bella:

Takže ja idem von, hnalo sa mi hlavou, keď ma upír poslal preobliecť sa do niečoho normálneho. A najem sa. To bolo podstatnejšie. Hladom som už nevidela pred seba. Vonku nastal súmrak. Posledné lúče už ožarovali len okolité hory. Obliekla som si úzku sukňu pod kolená a krátky svetrík. Do malej kabelky som si hodila len slnečné okuliare a doklady. Peňaženku som mala aj tak prázdnu, tak som ju nechala na stole.

Vrátila som sa na recepciu a sadla si za stôl. Nečakala som dlho a vošiel Edward. Nemal na sebe ten desivý dlhý plášť a to ma najprv trochu prekvapilo. Potom mi však docvaklo, že v tom by asi von nešiel. Vzbudil by poriadnu pozornosť. Aj tak bude budiť pozornosť svojou bledosťou a krásou a nie to, aby mal na sebe ešte to čudo. Vyšla som spoza pultu a premeriavala som si ho pohľadom najnenápadnejšie, ako som vedela. V ľudskej reči: Civela som ako idiot.

Mal na sebe čiernu, úzku košeľu s vyhrnutými rukávmi nad lakte a pár gombíkov pod krkom mal rozopnutých. Ten úzky pás kože, čo mu košeľa odokryla, lákal môj pohľad, ako nočného motýľa svetlo. Dokonalý zadok mal vpasovaný do úzkych, vyblednutých rifieľ a čierne ťažké topánky. Na oči si založil obrovské slnečné okuliare. Vyzeral jednoducho neskutočne. Ako nejaká filmová hviezda. Nevedela som od neho odtrhnúť zrak. Všimla som si ešte na zápästí kožený náramok s erbom, ktorý ale nebol Volturiovský. Vymenil Volturiovský znak za iný. Kto vie, ako by na to reagoval Aro. Ešte aj ja ho musím nosiť. Prebehla som podvedome prstami po brošni s červeným rubínom, ktorú mi upol sám Aro zo svojho plášťa, keď sme sa prvýkrát stretli.

Edward vyzeral v týchto šatách úplne normálne. Skoro ako človek, ak by nebol tak šialene pekný a sexy. Cupitala som za ním bez slova k východu z hradu.

„Pozeráš mi na zadok?“ opýtal sa a ja som sa skoro uhryzla do jazyka, ako som si ním zaujato olizovala peru. On má oči aj vzadu? Ako môže vedieť, že sa dívam?

„Nie! Ja...“ Sklopila som pohľad. Jasne, že sa mu dívam na zadok. Hlavu má predsa vyššie. Mal by radšej nosiť ten plášť, lebo potom budem v jeho prítomnosti vážne ako retardovaná. Šla som pochopiteľne dva kroky za ním, lebo by som si predsa nedovolila, zrovnať krok s tým upírskym. Kráčali sme po kamennej dlažbe okolo fontány, keď sa na mňa zas prudko otočil.

„Vyzeráme ako dvaja idioti. Cítim sa ako v nejakej arabskej krajine, že žena ide dva kroky za mnou!“ povedal rázne. Postavila som sa teda vedľa neho a zhlboka som dýchala, aby som sa upokojila. Vykročili sme a ja som sa snažila zladiť svoje kroky s jeho. Zas zastavil a zložil si slnečné okuliare v otrávenom geste. Vyzeral trocha napálene.

„Beháš okolo mňa ako ratlík. Myslíš, že zvládneš normálne kráčať, aby sa na nás nedívalo celé námestie?“ opýtal sa a ja som rozhodne prikývla. Obzrela som sa, či na nás naozaj niekto čumí, ale s mojim pozorovacím talentom by ma mohli sledovať aj uniformovaní policajti s majákmi a nevšimnem si ich. Zas som sa zhlboka nadýchla.

„Pozri sa. Ak by si sa strachom klepala v pevnosti, to chápem, ale tu sme medzi ľuďmi. Čo ti tu asi môžem urobiť? Upokoj sa. Nemienim si ťa dať ako občerstvenie. Mám v pláne dať si kávu,“ povedal pobavene a zas vykročil. Dobehla som ho a snažila sa pôsobiť uvoľnene. Prešli sme celým námestím, kde už boli rozložené stoličky kaviarní a malých rodinných reštaurácii. Oviala ma vôňa pizze a ja som zareagovala ako Pawlowov pes. V žalúdku mi hlasno zaškvŕkalo a celé ústa mi zaplavili sliny, ktoré som musela rýchlo pohltať, aby mi netiekli z úst.  Edward na mňa bokom zazrel. „Vydržíš to ešte dole ulicou?“ opýtal sa, ako by som mala hladom umrieť.

„Myslím, že zvládnem po ceste nikoho nezjesť,“ šepla som a on sa celkom uvoľnene zasmial. Bože, ten sa nádherne smial. Dívala som sa na neho a až potom, ako si zložil okuliare a zas sa na mňa trocha divne pozrel, som si uvedomila, že na neho klipkám očami, ako Haidy v pevnosti. Musela som sa snažiť viac ovládať. Prešli sme dole ulicou a zostali stáť pred malou reštauráciou. Volala sa Di Napoli a bola to typická reštaurácia, v ktorej varí matka s otcom, účtovníctvo vedie teta a obsluhuje dcéra so synom. Edward sa automaticky posadil k stolu pod kamennou stenou pevnosti na terase a ja som si sadla z boku k nemu. Behom sekundy k nám pribehla tmavá Talianka.

„Ciao, Edward!“ zvolala, ako jeho stará priateľka a široko sa usmiala.

„Ciao, Francesca.“ Oslňujúco sa na ňu usmial a ja som nemohla uveriť, že sa bavia tak normálne.

„Espresso, ako vždy?“ opýtala sa.

„Pre mňa espresso a pre dámu... Bella?“ opýtal sa ma a ja som div nespadla zo stoličky. Skočila som po jedálnom lístku a rýchlo ho prebehla pohľadom. Myslím, že by som si dala úplne všetko.

„Jednu pizzu Primavera a cestoviny Puttanesca. Na pitie... Dám si pivo a kávu,“ povedala som rýchlo. Talianka trocha nadvihla obočie a pozrela na Edwarda.

„Bude to všetko?“

„Si, grazie,“ šepol zvláštne. Keď odišla, zas si zložil okuliare. „To všetko zješ?“ opýtal sa, akoby som chcela zjesť vola.

„Čo nezjem, vezmem si so sebou. Kedy sa zas dostanem k jedlu?“ odpovedala som s bagetou, ktorú som schmatla z košíka zo stola, v ústach. Francesca doniesla kávu a mne pivo. Chvíľu sa na mňa dívala, ako sa napchávam bagetou. Očividne som jej pripadala ako nejaká pažravá vidiečanka, ale nech si skúsi byť niekoľko dní v strese a nejesť.

„Donesiem vám k pečivu aj maslo?“ opýtala sa a ja som pokrútila hlavou, že nie. Edward si vzal malinkú šálku a pôžitkársky si usrkol trocha kávy. Zarazilo ma to. Dívala som sa mu uprene do tváre a neodolala som otázke.

„To vám vážne chutí?“ opýtala som sa pridusene, lebo podľa mojich informácií im nič okrem krvi nerobí dobre.

„Nie. Je to akoby som pil z mláky, ale som dobrý herec.“ Uškrnul sa a zas si odpil. Zasmiala som sa. Dnes bol celkom milý. Prišiel mi uvoľnený. Chvíľu som mala pocit, akoby práve toto bol on a ten tvor vo Volterrskej pevnosti bola len jeho úloha. Sám povedal, že je dobrý herec. 

Francesca priniesla cestoviny a pizzu. Okamžite som sa na to vrhla. Nedokázala som sa ovládať. Bola som hladná a voňalo to neskutočne. Z trojuholníčka pizze sa mi ťahal syr a to som už do seba tlačila cestoviny. Edward mlčky sedel a pozoroval ma.

„Ako si sa dostala k upírom?“ opýtal sa zrazu a ja som prehltla väčšie sústo, než som plánovala. Odpila som si z piva a odkašľala si.

„Šli sme na vystúpenie môjho brata do mesta. Mala som desať. Mama sa s otcom pohádali, lebo ešte nebola prichystaná a meškali sme. Otec sa musel ponáhľať. Šiel veľmi rýchlo. Brat zavolal, kde toľko trčíme. Otec sa rozhodol na moste obehnúť kamión a...“ Edward prižmúril oči a nakrčil čelo.

„Havarovali ste,“ doplnil ma.

„Prebudila som sa v nemocnici. Rodičia boli mŕtvi a ja som mala zlomenú iba ruku. Jediné, čo som si z toho všetkého pamätala, bolo treštenie skla a bolesť. Mala som pocit, že sa to sklo rozbíja v mojej hlave. Zostala som na svete len ja a môj brat. James mi v nemocnici sľúbil, že sa o mňa postará.“ Otočila som hlavu bokom a do očí sa mi tisli slzy.

„Nepostaral sa?“ opýtal sa veliteľ gardy s rukami založenými pod bradou.

„Strčili ma do detského domova. On po mňa jednoducho neprišiel. Zmizol. Nenávidela som ho a potom som nenávidela seba za to, že ho nenávidím. Presviedčala som sa, že som pokrytec, lebo sa mu muselo niečo stať, keď sa o mňa nepostaral. Bol nezvestný. Prešli tri roky. Šli sme na výlet zo školy. Videla som ho. Bol iný, ale bol to on. Bola s ním žena. Mala žiarivé červené vlasy. Bol ďaleko, no keď som na neho zvolala menom, otočil sa. Videl ma.“ Odhryzla som si z ďalšieho trojuholníka pizze. V Edwardovi to vzbudilo záujem. So stoličkou sa posunul bližšie.

„Bol upír?“ V očiach mu zvláštne zaiskrilo. Pousmiala som sa.

„Áno.“

„Zmenila ho tá žena?“ Položil obe ruky na stôl a ja som si mohla detailnejšie obzrieť náramok. Zmĺkli sme, lebo dotancovala Francesca, či ešte niečo nechceme. Edward ju dosť nevľúdne poslal preč. Jeho pozornosť som mala ja.

„Volala sa Victoria. James ma spoznal. Vedel, kto som. Ešte v ten večer som ho videla znova. Mal červené oči a bol...“

„Ako to, že si to prežila?“ Nahol hlavu na bok.

„Tá žena ma chcela zabiť, no on jej to nedovolil. Povedal, že som jeho malá sestrička. To bolo naposledy, čo som ho videla. Pátrala som. Celý svoj život som zasvätila upírom. Chcela som vedieť, čo sa môjmu bratovi stalo. Chcela som ho nájsť. Zašla som priďaleko. Nedalo sa už cúvnuť. Vedela som priveľa.“ Chápavo prikývol.

„Aro si ťa priviezol z Ameriky,“ povedal sucho.

„Povedali mi, že ak sa mi podarí Ara zaujať, môžem to prežiť a zaujala som ho. Povedal, že ma vezme do Talianska a zmení, ak chcem a ja som chcela. Zdal sa mi celkom milý. Na začiatku,“ šepla som a Edward sa zasmial.

„To aj mne.“ Dopil kávu.

„Letela som do Talianska v spoločnosti Jane a Aleca. To bolo príšerné.“ Hlas mi podskočil pri tej spomienke. Nemala by som ohovárať upírov pred iným upírom, ale bolo to niečo strašné. On bol však v pohode. Akoby so mnou súhlasil. Možno som počas rozhovoru s ním osprostela a možno ma omámilo to, aký bol milý a tak som sa usmiala. „Ste prvý upír, ktorého vôbec vidím, že sa takto uvoľnene baví s človekom.“

„Nie, bežne sa s ľuďmi nebavím. Posledných desať rokov,“ povedal pokojným tónom.

„Tak prečo sa bavíte so mnou?“ opýtala som sa a rýchlo si odhryzla z pizze.

„Ostatným vidím do hlavy, a tak sa s nimi nemusím baviť. Tebe nie a tak mi nič iné nezostáva, len sa ťa pýtať.“ Zahľadel sa do diaľky, na hory.

„A pred desiatimi rokmi?“

„Ja sa pýtam a ty odpovedáš. Nemienim sa ti spovedať,“ zaškrípal zubami a zapichol do mňa nahnevaný pohľad. Tak sa mi ho predsa len podarilo nahnevať. Som skvelá.

„Prepáčte,“ pípla som.

„Už dojedz! Musíme ísť,“ zašomral. Natlačila som do seba ešte jeden trojuholník a mávla na Francescu.

„Budete tak dobrá a ten zvyšok mi zabalíte so sebou?“ opýtala som sa a začala sa zbierať na nohy. Keď som sa postavila, aj on sa postavil a spýtavo sa na mňa pozrel.

„Idem len na... To pivo...“ Prikývol a sadol si späť. Prešla som reštauráciou a začula, ako sa tá Francesca nad Edwardom rozplýva a tvrdí kolegyni, že s nim raz bola na kávu. Pousmiala som sa. No, ona určite. To ja som s nim bola na kávu, napadlo mi a šla som na toaletu.

Keď som sa vrátila k stolu, znova sa zdvorilo postavil. Mal vychovanie. Čašníčka priniesla zabelené jedlo v reklamnej taške reštaurácie. Edward mi ju vzal a niesol ju on. Nevracali sme sa cez námestie, ale naokolo. Vlastne sme šli opačným smerom, smerom od pevnosti. Prešli sme hádam kilometer. Upír mi strčil do ruky tašku a kázal čakať. Postavil sa k telefónnemu automatu a nahádzal doň mince. Vyťukal dlhé číslo a čakal.

„Ahoj, mama. Ako sa máte,“ opýtal sa a mne padla sánka k zemi. Ostala som doslova vycivená. Chvíľu mlčal a potom sa do slúchadla zasmial.

„Poznáš predsa Ara. Všetko je v poriadku. Dohodli sme sa, že pozvem Eleazara s rodinou. Máme tu človeka, na ktorého by sa mal pozrieť. Napadlo mi, či neprídete s nimi. Dlho som vás nevidel. Chýbate mi,“ šepol a otočil sa na mňa. Ja som mala stále ústa dokorán a oči pätnásť centimetrov pred očnými jamkami. Nahol hlavu na bok, zakryl slúchadlo rukou. Bolo to tak ľudské.

„Dopraješ mi trocha súkromia?“ opýtal sa. Ja som rýchlo prikývla a urobila tri kroky dozadu. V tom som zbadala len hojdajúce sa slúchadlo, počula piskot bŕzd a potom náraz a to príšerné rinčanie skla. Mňa však nič nebolelo a stála som razom na opačnej strane ulice a ten upír ma pevne zvieral v objatí. Obe ruky som mala pritlačené na hlave, ako som sa zľakla.

„Trafená ženská!“ zasyčal mi do tváre. „Skoro ťa prešiel!“ zreval na mňa a ja som sa šokom zložila. Podlomili sa mi kolená a klesla som k zemi. Moje cestoviny boli vysypané na celej ceste a z malého dodávkového auta vyskočil nejaký Talian a začal smerom k nám vrieskať. Potom sa k nám rozbehol.

Edward sa postavil dopredu a tlmene zavrčal. Ten muž to nemohol počuť, no aj tak sa v polovici ulice zastavil, ešte niečo zakričal, podľa všetkého nejakú nadávku, a vrátil sa k buchnutému autu. Naštartoval ho, trocha zadymilo a odfrčal. Ešte sa z neho na niekoľkých metroch sypalo sklo. Edward prešiel namosúrene ulicou a zavesil slúchadlo. Pozrel sa na mňa a mávol smerom ku mne, aby som šla. S plačom som sa postavila zo zeme a ako malé decko som kráčala niekoľko krokov za ním, späť do pevnosti. Ja som vzlykala a on si celou cestou namosúrene šomral. Vchádzali sme na námestie, keď mu zazvonil mobil. Zodvihol ho.

„Nie, všetko je v poriadku. Nechcel som ťa vyľakať, mami.“ Chvíľku bol ticho. „Dobre, daj mi Alice.“ Zas bol ticho a potom na mňa zazrel a s povzdychom spustil ramená.

„Volá sa Bella a je to nová volterrská recepčná,“ povedal do mobilu.


Už sme na štvrtej kapitole a mňa by celkom zaujímalo, ako sa Vám zatiaľ nová poviedka páči. Ďakujem. Lolalita


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 4. kapitola:

 1 2 3 4 5 6   Další »
02.03.2013 [14:32]

MaryAngelNo to bol gól - cítim sa ako v Arabskej krajine, kde žena ide pár krokov za mužom. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Škoda, že som to nemohla vidieť. Na tých dvoch pozerať by bolo ako vidieť naozaj riadne divadlo.
Emoticon Emoticon Emoticon

58. mííš
11.12.2012 [10:55]

Bellina story je super.. Emoticon
ani vo sne by ma nenapadlo že ju skombinuješ s Jamesom takto Emoticon Emoticon

poviedka je skvelá úžasná dokonalaaa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon





len Bella mi príde trochu... trápna a tupá.. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon


ale tak čo aj takí musia byť Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.10.2012 [9:41]

Danka2830No super, super , super !!!!! Fakt úžasný nápad, teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [14:24]

BadLovelyLucyPovídka je úžasná. Krásný "rande". A Belly příběh zajímavý. honem na další dílek dokud mám. Emoticon

55. wera
27.09.2012 [10:57]

WOW honem další dílek, úplně jsem povídce propadla Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

54. Domik
23.09.2012 [19:04]

Domikmoc se těším na další díl!

23.09.2012 [17:28]

kollartNádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.09.2012 [17:50]

kikuska Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Bella je nešika, ale stále platí, že byť v takom strese ako ona, som na tom rovnako. Emoticon

51. Kaisa
22.09.2012 [10:06]

KaisaZdravím,
je až pozoruhodně zvláštní, jací ti upíři mohou být. V tvé povídce jsou to prostě upíři se vším všudy, Bella s pudem sebezáchovy... Líbí se mi to. Je to originální a velmi neotřelé a každopádně skvělé.
Děsím se Cullenů, to bude asi hodně zajímavé, pokud přijedou a tedy Bella... takové "šťístko" jsem v životě neviděla. :D Edward je na druhou stranu zase jiný, ale každopádně proti nim vůbec nic nemám. Svým způsobem je to skvělá postava a ráda bych poznala blíže, jak to s ním ve skutečnosti je...
Nemá cenu psát dlouhé komentáře jak romány, stejně jsem v těch pár větách řekla, co jsem chtěla, takže prosím co nejdřív další kapitolku. ;)
Kaisaa

21.09.2012 [22:39]

SemiskaKrásně strávené chvíle s upírem. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4 5 6   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!