Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 24. kapitola

12.05.2010 (13:15) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1603×

Ráno prišlo rýchlo, ani som sa nenazdala. Zodvihla som sa z postele, kde som ležala a čítala nejakú starú knihu z Volterrskej knižnice a vyšla som z izby. Nevedela som, kam idem, no bolo mi to jedno. Skoro som sa zrazila s Jane, kým som rozmýšľala nad nesmrteľnosťou chrústa, no ona ma včas stihla zaregistrovať a uhla sa.

„Haló, Zem volá Mars,“ uškrnula sa, keď si všimla môj zamyslený a neprítomný výraz. Ale veď chrúst by mohol teoreticky byť nesmrteľný, kebyže ho uhryzne upír... Žeby som to niekedy vyskúšala?

„Bella! Hej, vstávaj, Šípková Ruženka!“ zatriasla so mnou.

„No? Čo sa deje?“ zamerala som sa na skutočnosť, chrústa nechala chrústom a pozrela na ňu.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ma znepokojene a pustila ma. Vyzerala, že sa obáva o to, či som psychicky spôsobilá a mračila sa.

„Nemala by som byť?“ zdvihla som obočie a usmiala sa.

„Nechaj tak,“ mávla rukou a tiež sa usmiala, hoci stále v jej tvári bolo vidieť obavy. Sa scvoknem až vtedy, ak sa o mňa bude obávať až príliš, čiže to vlastne bude jej chyba...

„Hej, nevieš, kedy chce Aro navrhnúť Cullenovcom ten kompromis? Bola by som rada, keby to bolo čo najskôr za nami,“ zmenila som tému a pokračovala ďalej po chodbe. Jane ma dobehla a kráčala vedľa mňa.

„Už dnes večer,“ odpovedala mi a mne sa uľavilo, že to bude už tak skoro. Ale zároveň som sa začala obávať, že sa niekomu niečo stane. Jane s Alecom a Millie sa so svojimi darmi dokonale ochránia, ale ak sa niečo stane Felixovi, tak si to budem vyčítať, aj keby to nebola moja chyba. A Demetri, hocako bol niekedy ku mne protivný, by mi tiež chýbal... Dominika je absolútne neporaziteľná, teda aspoň podľa mňa. Myslím, že keby chcela, zložila by ich všetkých aj sama. A Korina skoro vôbec nepoznám, no aj tak nechcem, aby sa mu niečo stalo.

„A to budeme ako bojovať za tmy?“ opýtala som sa jej prekvapene, keď som nad tým začala rozmýšľať. V tme síce vidíme rovnako dobre ako za svetla, ale aj tak mi to pripadalo veľmi čudné.

„Nemyslím si, že boj bude hneď potom, ako im to Aro oznámi. Asi bude až na ďalší deň. Určite nezaútočia skôr, veď výhodnejšiu ponuku už nezískajú,“ pokrútila hlavou a tvárila sa bezvýrazne. Prešli sme okolo Demetriho, ktorý vyzeral veľmi zmätene a nerozhodne a len sme ho pozdravili a tvárili sa ako nič. Mala som pocit, že práve rieši vlastné problémy a nechce, aby sa do toho miešal niekto iný. No, sčasti je to aj moja chyba, ale keby som Millie neposlala za ním, že ju hľadá, stále by nevedela, čo si Dem myslí. No jo...

„Och, neteším sa na to. Ale keď je to potrebné,“ vzdychla som si a potom sme pokračovali mlčky.

„Kam sa to vlastne chceme dostať?“ otočila som sa ku Jane, no nezastala som.

„Nemám žiadny bližší cieľ,“ usmiala sa.

„Nejdeme si zaplávať?“ napadlo ma náhle. Zatiaľ som tu bola v bazéne len raz a chcelo by to zopakovať.

„Okej, poďme. Ale chcelo by to nejaký tobogán, nemyslíš?“ zamyslela sa Jane a s očakávaním v očiach na mňa pozrela.

„To ho chceš ísť teraz kúpiť alebo čo?“ zasmiala som sa. No, ona by toho bola schopná. Však uvidíme.

„Pozriem na net a objednám nie? Taký nejaký dlhý...“ začala sa rozplývať. Rozpočet Volturiovcov sa zase o niečo zmenší, ale pri tej kope peňazí si to ani nikto nevšimne.

Plán Tobogán sme odložili na neskôr, keď vylezieme z bazéna, a išli sme si do izieb po veci. Nessie už bola hore a keď som sa jej pýtala, či chce ísť, tak súhlasila a tak som ju vzala so sebou.

Prezliekla som sa do svojich čiernych plaviek s modrobielym pásom a Nessie som obliekla jahôdkové bielo-červené, v ktorých vyzerala naozaj rozkošne. Jane mala jednodielne červené  športové a vlasy si zviazala do chvosta, tak ako aj ja.

Odvážne som vybehla na skokanskú vežu, no moja odvaha ma opustila hneď, ako som sa odtiaľ zvrchu pozrela dole na vodu. Zavrela som však oči, postavila sa na kraj, rozpažila ruky a skočila. So zavretými očami sa skáče nie veľmi dobre, no našťastie som sa trafila do vody a nie niekam vedľa na betón. Lebo to by tam potom ostala diera ako hrom. Jane si zatiaľ dva razy obehla celý bazén a hľadala miesto, kde by sa tobogán hodil najviac.

Renesmee, ktorá sedela na kraji bazéna a pozorovala môj skok, som chytila s stiahla do vody. Začala špliechať na všetky strany a smiala sa. Bláznila som sa tam s ňou dosť dlho, zatiaľ čo Jane našla najvhodnejšie miesto pre náš tobogán a potom trénovala skok dozadu s trojitým saltom zo skokanskej veže. Podarilo sa jej to už na druhý pokus, no stále s tým nebola spokojná, tak skákala znova a znova.

Keď sme sa naobed vyhrabali z bazéna von, dala som si rýchlu sprchu, aby som zo seba zmyla všetok chlór a potom som sa smiala na Jane, ktorej blonďavé vlasy od neho chytili  zelený odtieň.

Poobede „boli Volturiovci na love“, Heidi sa zase vyznamenala a priviedla dosť ľudí pre všetkých. Ja som radšej rýchlo odišla niekam ďaleko, aby som tú hrôzu nemusela vidieť.

A tak prišiel večer. Aro nás všetkých zvolal do trónnej siene a navrhol Cullenovcom náš kompromis. Netvárili sa veľmi nadšene, no nakoniec súhlasili. Radšej budú bojovať proti ôsmim ako proti všetkým Volturiovcom dokopy.

„Tak, už som sa s ním rozprávala,“ oznámila nám Millie večer, keď som sedela u Jane v izbe a práve sme rozoberali farbu jej závesov, inak veľmi zaujímavú tému.

„Vážne? A? Hovor!“ vyletela na ňu hneď Jane a stiahla ju za ruku do kresla, aby si sadla. Celá zvedavá, čo sa dialo, sedela v kresle napnutá ako struna a čakala, kým začne Millie rozprávať.

„Ale veď nič také dôležité, len som za ním prišla, lebo ja som sa s ním musela porozprávať, som niekedy strašne netrpezlivá... A tak som sa ho spýtala, či s ním môžem hovoriť. Ospravedlnil sa mi, že predtým utiekol a išiel so mnou. Ja som mu len povedala, čo si o ňom myslím, že ma niekedy na smrť vytáča tými svojimi bláznovinami, no inak že ho považujem za celkom milého a taak... a potom na konci už nevyzeral tak nešťastne a vyvedený z miery ako na začiatku...“ rozprávala a Jane hltala každé jej slovo. Ešte pomaly ani nedopovedala, Jane sa už tešila a usmievala od ucha k uchu.

„Vyzerá to sľubne,“ žmurkla na ňu.

„A už ste sa aj dohodli, kedy sa zasa stretnete?“ opýtala sa jej nedočkavo.

„Noo, teraz musíme vyriešiť Cullenovcov, takže niekedy potom, to povedal,“ usmiala sa Millie.

Ráno sme sa rozišli každá do svojej izby, už sa nachystať na boj. Len aby Cullenovci dodržali našu dohodu a neútočili aj na ostatných, ktorí sa do boja nemajú zapojiť. Ale asi budú mať aj dosť práce s tým, aby si poradili s nami ôsmimi. Prezliekla som sa do pohodlnejšieho oblečenia, v ktorom sa dá bojovať a vyšla som z izby. Išla som po Jane, Millie a Dominiku a spolu sme išli do trónnej siene.

Cullenovci tam už čakali, na tvárach mali vyrovnané výrazy a vyzerali, že sú pripravení. Korin, Demetri, Alec a Felix tam už tiež boli. Aro s Caiusom a Marcusom sedeli na svojich trónoch a pozerali na nás. Keď sme sa tam zhromaždili všetci, Aro vstal a prešiel ku dverám siene. Vyšiel von a my sme ho nasledovali, dostali sme sa až na veľkú lúku za zámkom, ktorá bola chránená lesom a nebola šanca, že by nás tam videl nejaký človek.

My sme sa postavili na jednu stranu a Cullenovci na druhú. Prišla som ku Felixovi a objala  ho. Rýchlo som ho pobozkala a pozrela mu do očí.

„Daj si na seba pozor,“ zašepkala som.

„Ja budem v poriadku, už som prežil aj ďaleko horšie boje. Aj ty si na seba dávaj pozor, budem blízko, aby som ti mohol pomôcť, keď bude treba,“ povedal mi a tváril sa až príliš vážne. Usmiala som sa na neho a vrátila sa na svoje miesto. Pozrela som sa na našich súperov a všimla som si, že Edward ma sleduje. Keď si všimol, že sa na neho pozerám, na tvári sa mu zjavil zvláštny úsmev, ktorý neveštil nič dobré.

„On pôjde dolu prvý,“ povedal, hlavou ukázal na Felixa a diabolsky sa uškrnul. Počula som ho aj cez celú lúku, no nenechala som sa vyviesť z rovnováhy, o čo sa zjavne pokúšal.

„Nevieš, do čoho sa púšťaš,“ nahodila som anjelsky výraz a usmiala sa.

„Len aby si ty potom neľutovala,“ povedal chladne a otočil sa odo mňa preč. Nech si chlapec myslí, čo chce. Nemajú proti nám šancu, hoci je nás rovnako. Nemôžu na nás použiť svoje dary, lebo nás chránim štítom. Zato my môžeme využiť všetky schopnosti. Alec, Jane a Millie si vďaka svojim darom nepripustia nikoho blízko. Dominika sa môže premiestniť kam chce, môže nám radiť a konať podľa toho, čo jej vraví intuícia. Demetri s Felixom a Korinom budú najviac vystavení nebezpečenstvu, budú musieť naozaj bojovať. Tak isto ako aj ja.

Zahnala som nepríjemné myšlienky, postavila sa na svoje miesto, zatla ruky do pästí a čakala na začiatok boja.

__________________________________________________________________

Ďalšia kapitola>>

Zhrnutie

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 24. kapitola: